Aktuality SHMU

Klimatická zmena zvyšuje riziko výskytu extrémnych javov v alpskej oblasti

18.6.2010 | KLIMATOLÓGIA | SPRÁVA | BOCHNÍČEK, O., PECHO J.
Klimatická zmena zvyšuje riziko výskytu extrémnych javov v alpskej oblasti

Zmena klímy by podľa novej štúdie, ktorá vznikla v spolupráci rakúskych výskumných pracovníkov a pracovníkov univerzity Exeter, mohla spôsobiť rastúce a nepredvídateľné riziko v horských oblastiach. Štúdia analyzuje vplyv dvoch extrémnych udalostí, a to vlny horúčav z roku 2003 a povodní z roku 2005 vo východných Alpách. Na príklade týchto dvoch udalostí štúdia demonštruje, aký dopad, aj za predpokladu častejšieho výskytu v dôsledku meniacej sa klímy, by mohli mať takéto udalosti na alpský región a komunity v ňom existujúce.

Vlna horúčav v roku 2003 spôsobila, že priemerná mesačná teplota v alpskom regióne prekročila jej normálovú hodnotu za obdobie 1961-1990 o 3–5°C. To vyvolalo obrovskú, rekordnú stratu objemu alpských ľadovcov (tri krát vyššiu ako je priemer za obdobie 1980-2000). Okrem toho, značné topenie permafrostu viedlo k častým zosuvom pôdy a mohutným skalným rúteniam (napríklad v oblasti masívov Eigeru či Matterhornu, pozn. prekl.).

 
Rozsiahle záplavy, ktoré vznikli dôsledkom silných dažďov v auguste roku 2005, boli najničivejšie za posledných 100 rokov a viedli k prenosu mimoriadne veľkého objemu vody a sedimentov vo vodných tokoch, ktoré následne zapríčinili škody na budovách, cestách, železničných tratiach a priemyselných zónach vo výške 550 miliónov €. Odhaduje sa, že vo Švajčiarsku mala táto udalosť na svedomí až štvrtina všetkých škôd, ktoré boli zapríčinené  záplavami, zosuvom pôdy a skál, aspoň od roku 1972.
 
Teplota vzduchu rástla v alpskom regióne od konca 19. storočia dvojnásobne rýchlejším tempom ako je globálny priemer a predpokladá sa, že bude v nasledujúcom storočí ďalej rásť o 0,3 - 0,5°C za desaťročie.
 
Globálne klimatické modely, žiaľ v súčasnosti nedokážu komplexne odhadnúť variabilitu klímy na tak lokálnej úrovni, preto aj dopady klimatickej zmeny v rámci tohto regiónu zatiaľ nepoznáme. V niektorých regiónoch sú preto na mieste obavy zo zvýšeného rizika výskytu nebezpečných fenoménov, súvisiace napríklad s ústupom ľadovcov. Najväčším rizikom budú postihnuté vysoko položené oblasti s infraštruktúrou zameranou na obsluhu lyžiarskych ako aj horolezeckých aktivít. Nebezpečenstvo predstavuje na druhej strane aj slabé verejné povedomie o hroziacich rizikách. Okrem toho sa očakáva, že dopady klimatickej zmeny sa budú zosilňovať aj tým, že v postihnutých regiónoch povedie topenie snehu a ľadovcov k ešte výraznejšiemu otepľovaniu a tým aj rýchlejšiemu ústupu samotných ľadovcov.
 
Jasper Knight z univerzity Exeter to komentoval slovami: “Očakávame, že globálne otepľovanie zapríčiní pokračujúci a rýchlejší úbytok ľadu v európskych Alpách v nasledujúcich desaťročiach a storočiach“. To, samozrejme, bude mať významný dopad na klasifikáciu lokality z pohľadu rizík, frekvencie výskytu a potenciálne aj na motor hospodárskeho rastu danej lokality, teda cestovný ruch.
 
 
Pôvodnú správu môžete nájsť tu: http://www.sciencedaily.com/releases/2010/06/100615105241.htm.

Správu pripravili: RNDr. Oliver Bochníček, PhD., Mgr. Jozef Pecho