SHMÚ vydal meteorologické výstrahy na Vietor na horách Display warnings

Aktuality SHMU

01 DEC 2011

Po mimoriadne suchej jeseni nás čaká skôr miernejšia ako chladnejšia zima

KLIMATOLÓGIA | 1.12.2011 | ANALÝZA | PAVEL FAŠKO, PAVEL MATEJOVIČ

Tohtoročná jeseň bola z hľadiska atmosférických zrážok výnimočná. Septembrové a októbrové sucho ešte viac zvýraznil november. Priestorový úhrn zrážok pre celé územie Slovenska dosiahol v novembri 1 mm. Tento údaj bol vypočítaný z výberového súboru staníc, ktorých údaje boli dostupné k 30.11.2011. Je možné, že definitívny výsledok, ktorý sa počíta izohyetovou metódou, resp. metódou dvojitého váženého priemeru, bude o niečo rozdielny, rozdiely však môžu dosiahnuť hodnotu nanajvýš niekoľkých desatín milimetra. November 2011 sa tak stal najsuchším novembrom v celej histórii meteorologických meraní na Slovensku a zaradil sa aj medzi 3 najsuchšie mesiace aspoň od roku 1881.

Suchý november teda ešte viac umocnil negatívnu bilanciu zrážok z predchádzajúcich dvoch mesiacov a prispel k tomu, že jeseň 2011 (september až november) bola v niektorých regónoch najsuchšia aspoň od roku 1901. Takáto situácia bola na niektorých meteorologických staniciach na severe Oravy, čiastočne aj na strednom a dolnom Ponitrí, vo východných oblastiach Podunajskej nížiny, na niektorých miestach Pohronia a na veľkej časti povodia Ipľa. Ak hodnotíme územie Slovenska ako celok, potom priestorový úhrn zrážok pre celé územie Slovenska je v jeseni 2011 druhý najnižší po jeseni v roku 1959 od začiatku meraní zrážok na našom území, ktoré sa vykonávajú od roku 1881.

Obr. 1  Mapa staníc, na ktorých bola najsuchšia jeseň od roku 1901 (autorka: Júlia Košťálová)

V dôsledku mimoriadneho sucha a inverzného počasia, keď na horách vystupovali teploty počas dňa nad bod mrazu, takmer úplne absentovala súvislá snehová pokrývka, ktorá je počas normálnych zím v stredných a vyšších horských polohách už bežným javom. Napríklad na Štrbskom Plese, ktoré je stále bez snehu, pripadá priemerný nástup prvého dňa so snehovou pokrývkou na 15. októbra a na začiatku decembra je už 70 % pravdepodobnosť výskytu súvislej snehovej pokrývky. Podobne je tomu aj v Oravskej Lesnej. Miesto snehovej pokrývky sa na prelome novembra a decembra vyskytovali v tatranskej oblasti požiare, ktoré boli dôsledkom aj mimoriadneho sucha. Absenciu zrážok, ako aj snehovej pokrývky na horách malo počas jesene na svedomí prevládajúce anticyklonálne počasie.

 

Tab. 1  Atmosférické zrážky (mm) na území Slovenska za obdobie január až november v rokoch 1984-2011

Rok 1984 1985 1986 1987 1988 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997
mm 724 759 562 675 673 648 694 649 626 582 773 755 807 718
% 102 107 79 95 95 91 98 92 88 83 103 107 114 101
R 15 50 -147 -34 -36 -61 -15 -60 -83 -127 64 46 98 9
Rok 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011
mm 785 760 707 799 791 536 817 805 761 850 789 793 1182 592
% 111 107 100 113 112 76 115 114 107 120 111 112 167 84
R 76 51 -2 90 82 -173 108 96 52 141 80 84 473 -117

 

Teplotne normálna jeseň

Po teplotnej stránke skončila jeseň 2011 na väčšine územie Slovenska ako teplotne normálna s nevýraznou kladnou odchýlkou od +0,1 do +0,5 °C nad teplotným normálom 1961-1990. Na kladnej teplotnej odchýlke sa podpísal september, ktorý bol veľmi teplý. Relatívne najchladnejší bol november, ktorý skončil prevažne so zápornými teplotnými odchýlkami približne od -1 do -2 °C, čím skončil ako teplotne podnormálny.

Zaujímavosťou teplotných pomerov jesene v roku 2011 bolo aj veľmi kontrastné obdobie, ktoré sa vyskytlo na začiatku (približne prvých 35 dní) a na konci jesene (posledných 20 dní) . Odzrkadlilo sa to aj na priemerných mesačných teplotách v Hurbanove - septembrová teplota tu dosiahla hodnotu 18,4 °C, októbrová 10,2 °C a v novembrová 3,2 °C, čo v súčte predstavuje pokles o 15,2 °C. Takýto rozdiel medzi septembrovou a novembrovou teplotou nebýva bežný. V Hurbanove sme podobné prudké poklesy teploty v jesenných mesiacoch pozorovali od začiatku pozorovaní (1871) iba v rokoch, 1874 (16,7 °C), 1879  (15,9 °C), 1920 (15,8 °C), 1942  (15,6 °C) a 1892 (15,4 °C). Príčinou tohto vývoja bolo všeobecné sucho, ktor&ea cute; vytváralo vhodné teplotné podmienky na tento prudký pokles. Na začiatku jesene, keď bolo cez deň často slnečno a teplo (hoci noci už boli chladnejšie), boli priemerné denné teploty ešte vysoké. Postupne, ako sa skracovali dni a predlžovali noci, teplota po západe Slnka klesala čoraz nižšie, až nakoniec v druhej polovici novembra ovládli počasie na Slovensku inverzie, ktoré pokles teploty vzduchu ešte viac zvýraznili. Trochu odlišný záver jesene však bol v polohách nad hranicou inverzie, kde boli naopak na konci jesenného obdobia teplotné podmienky až veľmi príjemné.

 

Čaká nás pravdepodobne zima s kladnou teplotnou odchýlkou od normálu

1. decembrom začína podľa meteorologických a klimatologických kritérií zimné obdobie. Široká verejnosť preto často meteorológom a klimatológom kladie otázku, aká bude zima. Na takto položenú otázku však neexistuje jednoduchá a jednoznačná odpoveď. Dá sa vypracovať len veľmi všeobecná prognóza, ktorú však treba brať s rezervou (podrobnejšie vysvetlíme v ďalšom texte).

Na základe prognostických materiálov Európskeho centra strednodobých predpovedí počasia (ECMWF) by zima 2011/2012  (december - február) v oblasti strednej Európy mala byť teplotne normálna, zrážkovo podnormálna, no zrážok by malo byť viac než v jeseni. Veľkopriestorová cirkulácia ovzdušia by mala byť predsa len o niečo živšia, než tomu bolo počas veľmi suchej jesene. Určujúcimi tlakovými útvarmi, ktoré by mali ovplyvňovať cirkulačné procesy nad Európou, by mala byť tlaková výš, ktorej stred by sa mal nachádzať v priestore medzi Azormi a Britskými ostrovmi a tlakové níže, ktoré by sa mali tvoriť medzi Grónskom a Škandináviou. Takéto rozloženie tlakových útvarov bude mať za následok prílev teplého vzduchu z Atlantiku do severnej Európy, najmä Škandinávie a severného Ruska. Tu modely predpokladajú teplotne nadnormálnu zimu. Frontálna zóna by preto sa mala nachádzať severnejšie ako zvyčajne, no prechodne sa môže posunúť aj viac na juh, čo môže spôsobiť prílev vlhkého vzduchu aj do strednej Európy. V oblasti frontálnej zóny sa môžu vytvárať hlboké tlakové níže, ktoré môžu prinášať aj výdatné zrážky a tiež silné vetry. Vcelku sa však predpokladá, že prevládajúci vplyv na počasie tejto zimy budú mať v oblasti strednej Európy anticyklóny, v dôsledku čoho sa môžu teoreticky vytvárať podmienky na vznik teplotných inverzií. Spomenuté rozloženie tlakových útvarov je skôr odvodené z odchýlok  tlaku vzduchu od normálu, v priebehu zimy sa teda môžu často vyskytovať poveternostné situácie, počas ktorých bude prevládať iná konfigurácia tlakových útvarov.

Obr. 2  Predpokladané teplotné odchýlky od normálu počas zimy 2011/2012 podľa ECMWF                                                                       

Je len veľmi malá pravdepodobnosť, že zima 2011/2012 bude studená (s teplotnou odchýlkou -1,0 °C a menej od normálu). S oveľa väčšou pravdepodobnosťou však tohtoročná zima skončí s kladnou teplotnou odchýlkou (v porovnaní s klimatickým normálom 1961-1990). Či však kladná teplotná odchýlka prekročí hodnotu +1,5 °C, alebo to bude ešte v medziach "normálnej hodnoty",  nie je možné s presnosťou určiť (za normálne zimy sa na Slovensku považujú zimy približne s odchýlkami od -1,0 °C do +1,5 °C od normálu). Takýto vývoj predpokladajú modely americkej vedeckej agentúry NOAA, pričom sú čiastočne v súlade aj s modelmi ECMWF, ktoré rovnako predpovedajú teplotne nadnormálnu zimu v oblasti Arktídy. Bazény studeného vzduchu by v tejto oblasti nemali byť teda také výrazné, aby prípadný vpád studeného vzduchu do oblasti strednej Európy spôsobil dlhotrvajúce periódy so silnými mrazmi. Rovnako severoatlantická oscilácia (NAO) kolíše okolo normálu a neočakávajú sa výrazné výkyvy.

Aj v prípade kladnej teplotnej odchýlky od normálu sa však môžu objaviť prechodné obdobia so silnými mrazmi a tiež výdatnejšími snehovými zrážkami. Takéto javy sa vyskytujú aj počas miernejších zím. Počas normálnych zím sú vpády studeného vzduchu a snehová pokrývka bežným javom, nevyskytujú sa teda len počas tuhých zím.

 

Sezónna prognóza nie je štandardná predpoveď počasia

Sezónna prognóza, ako sme už na začiatku naznačili, má však svoje úskalia. Kým meteorologické numerické modely slúžia na detailné predpovede počasia (atmosféra je v podstate chaotickým systémom), dlhodobá predpoveď si všíma  predovšetkým meteorologické prvky vyjadrené ako odchýlky od klimatických hodnôt. Preto ju nemožno použiť na predpoveď počasia na konkrétne dni, ale slúži len na všeobecný opis prevládajúceho charakteru počasia v danom mesiaci, resp. ročnom období. Pri dlhodobých prognózach sa pritom zohľadňujú najmä dlhodobé veľkopriestorové cirkulačné indexy atmosféry a oceánov, teploty povrchových vôd morí a oceánov, celková rozloha zamrznutej morskej hladiny v oblasti Arktídy, výraznosť a rozsah bazénov studeného vzduchu, teplotné a cirkulačné pomery v predchádzajúcom období, analogické cirkulačné procesy v počas zím v minulosti a pod.

Vo vyšších a miernych zemepisných šírkach spoľahlivosť dlhodobých prognóz komplikuje predovšetkým rozloženie kontinentov a oceánov, ktoré majú podstatný vplyv na cirkulačné procesy a môžu v krátkom časovom období spôsobiť náhly zvrat v celkovom rozložení tlakových útvarov (prehlbovanie tlakových níž, resp. zmohutnenie tlakových výší). Na vývoj počasia v zimnom období má v strednej Európe (týka sa to najmä jej južnej časti) Stredomorie, kde sa v zimnom období často tvoria plytké tlakové níže, ktoré svojím zrážkovým pásmom  často ovplyvňujú hlavne juhozápadné a južné regióny Slovenska. Vznik týchto cyklonálnych situácií býva veľmi náhly a z hľadiska dlhodobej prognózy sa nedajú predpovedať.

Celkový charakter zimy môže ovplyvniť aj jeden či dva výrazné vpády veľmi studeného, pôvodom arktického vzduchu z vysokých zemepisných šírok, západnej Sibíri či severného Uralu. Jeden taký vpád môže zmeniť celkovú priemernú teplotu zimy – hoci väčšia časť zimy môže byť mierna vďaka jednej veľmi studenej perióde sa z miernej zimy môže stať normálna. Takáto situácia môže nastať aj na sklonku zimy, napríklad v druhej polovici februára.

Samostatnou kapitolou sú v zime dlhotrvajúce inverzie počas stabilných anticyklonálnych situácií. V takých prípadoch môže mať zima rozdielny charakter aj na tak malom území ako je Slovensko – kým v horských dolinách a kotlinách môže zima skončiť so zápornou odchýlkou od normálu, v stredných a vyšších horských polohách môže mať odchýlka od normálu kladnú hodnotu.

Podobne ako inverzie môže celkový charakter zimy ovplyvniť aj snehová pokrývka. V lokalite, kde sa vyskytne, môže zima skončiť chladnejšia, než na miestach bez snehovej pokrývky. Rozdiely môžu byť pritom aj na tak malom území, akým je juhozápadné Slovensko (napríklad medzi Podunajskou a Záhorskou nížinou). Všetky spomenuté javy sa rovnako nedajú do dlhodobej prognózy zahrnúť.

 

Analýzu pripravili: RNDr. Pavol Faško, CSc., Mgr. Pavel Matejovič, PhD.

Autorka mapy (obr.1): Mgr. Júlia Košťálová

Zdroje: klimatický archív SHMÚ, http://www.ecmwf.int/



skok na menu ↑


skok na začiatok stránky ↑