Aktuality SHMU

Snehová kalamita, na ktorú sa spomína s rešpektom

Aj vďaka snehovej kalamite, ktorá vyvrcholila 12. januára 1987, bol tento mesiac z klimatologického hladiska veľmi zaujímavým.

Január 1987 bol výnimočný najmä z pohľadu snehových pomerov.

Snehové pomery

Mesačné maximum celkovej snehovej pokrývky dosiahlo absolútne najvyššie hodnoty na 49 meteorologických staniciach zo 107, ktoré boli v tom čase v prevádzke, čo predstavuje 46% a z pohľadu dlhodobého sledovania klímy, na 12 staniciach z 35 kontinuálne merajúcich meteorologických staníc Slovenska aspoň od roku 1961 (Bratislava, Koliba (71 cm, od 1951), Bratislava, letisko (64 cm, od 1951), Králová pri Senci (34 cm), Jaslovské Bohunice (47 cm), Piešťany (38 cm, od 1951), Hurbanovo (38 cm, od 1921), Rimavská Sobota (35 cm, od 1951), Rožňava (33 cm), Moldava nad Bodvou (38 cm), Košice, letisko (50 cm, od 1951), Milhostov (46 cm) a Somotor (27 cm)). Neboli to však najvyššie namerané hodnoty mesačného maxima v tomto mesiaci v roku 1987. Tie boli namerané vo vyššie a severnejšie položených oblastiach Slovenska. Uvádzame len 7 najvyšších mesačných maxím na klimatologických staniciach (v prípade kontinuálneho pozorovania aspoň od aspoň od 1961 aj pozíciu v klesajúcom rade hodnôt):  Lomnický štít (160 cm, 28. pozícia od roku 1951), Štrbské Pleso (139 cm, 4. pozícia od roku 1951), Oravská Lesná (135 cm, 3. pozícia od roku 1951), Chopok (131 cm, 26. pozícia od roku 1955),  Podbanské (113 cm, 3. pozícia  od roku 1961), Skalnaté Pleso (105 cm, 6. pozícia od roku 1961), Rabča (100 cm, 2. pozícia od roku 1961).

Mesačná suma celkovej snehovej pokrývky (suma denných výšok celkovej snehovej pokrývky) dosiahla absolútne najvyššie hodnoty na 53 meteorologických staniciach zo 107 v tom čase prevádzkovaných a z pohľadu dlhodobého sledovania klímy na 13 staniciach z 35 kontinuálne merajúcich meteorologických staníc Slovenska aspoň od roku 1961 (Bratislava, Koliba (1386 cm, od roku 1950), Bratislava, letisko (1156 cm, od roku 1951), Králová pri Senci (532 cm), Jaslovské Bohunice (764 cm), Piešťany (594 cm, od roku 1951), Lučenec - Boľkovce (463 cm, od roku 1951),  Oravská Lesná (3546 cm, od roku 1951), Liptovský Hrádok (1557 cm, od roku 1931), Rožňava (744 cm), Moldava nad Bodvou (850 cm), Košice, letisko (1123 cm, od roku 1951), Milhostov (858 cm), Kamenica nad Cirochou (993 cm, od roku 1951).

Počet dní s celkovou snehovou pokrývkou 10 cm a viac predstavovai 4. najvyššiu hodnotu (16 dní) zo súboru referenčných klimatologických staníc pozorujúcich aspoň od roku 1951, čo predstavuje 25%, resp. 3. najvyšší  od roku 1961 (46%). Ak berieme do úvahy všetky meteorologické stanice pozorujúce v danom mesiaci a roku, tak extrém v počte dní s celkovou snehovou pokrývkou 10 cm a viac bol prekonaný na 52 staniciach zo 106 vtedy pozorujúcich, čo predstavuje 49%.

Doprava v Bratislave bola v dôsledku neustáleho sneženia paralyzovaná. V nasledujúcom grafe uvádzame vývoj celkovej a novej výšky snehovej pokrývky:

Teplotné pomery

Napriek dominancii snehových charakteristík celkový obraz počasia v priebehu januára 1987 dokreslujú aj teplotné pomery, ktoré boli štatisticky významne pod dlhodobými priemermi.

Priemerná mesačná teplota vzduchu dosiahla rekordne nízke hodnoty na 32 meteorologických staniciach (30%) z celkového vtedy prevádzkovaného počtu 107 staníc (bez ohľadu na dĺžku pozorovacieho radu). Absolútny rekord priemernej mesačnej teploty vzduchu v sieti staníc pozorujúcich bez prerušenia od roku 1951 nebol prekonaný, avšak od roku 1961 už áno a to na 2 staniciach (Plaveč nad Popradom a Bardejov).

Najchladnejší január priemernej mesačnej teploty vzduchu však nebol prekonaný. Primát patrí januáru 1963.

Priemerná minimálna teplota vzduchu v januári 1987 bola pozorovaná na 107 meteorologických staniciach z toho na 43 bol prekonaný rekord. V prípade siete staníc s neprerušeným radom pozorovania od roku 1951 bol rekord prekonaný na 2 staniciach (Piešťany, O. Lesná), resp. od roku 1961 na 6 (J. Bohunice, Piešťany, Žilina, O. Lesná, Plaveč nad Popradom a Bardejov).

Minimálna mesačná teplota vzduchu (absolútne minimum) v januári 1987 bola pozorovaná na 107 meteorologických staniciach z toho na 64 z nich bol prekonaný rekord (61%). V prípade siete staníc s neprerušeným radom pozorovania od roku 1951 bol rekord prekonaný na 3 staniciach zo 14 (Poprad, Telgárt a Piešťany), resp. od roku 1961 na 16 z 34, čo predstavuje rekordný počet (47%).

Celkovú situáciu vývoja teplôt vzduchu dokresľujú absolútne minimá a maximá v jednotlivých dňoch:

I keď absolútne minimum (TAMI) teploty vzduchu bolo namerané v roku 1985 (-23,5C, 8.1.) pozoruhodnejšie je, že absolútne maximum (TAMA) dosiahlo v roku 1987 12.1. až mínus 15,2 °C, čo je vôbec najnižšia maximálna teplota vzduchu v Bratislave na letisku aspoň od  roku 1951, inými slovami v  tento deň v Bratislave nevystúpila teplota vzduchu nad túto hranicu.