Aktuality SHMU

Najchladnejší a najteplejší január od polovice 20. storočia

30.1.2015 | KLIMATOLÓGIA | ANALÝZA | RNDR. OLIVER BOCHNÍČEK, PHD., RNDR. PAVEL FAŠKO CSC.
Najchladnejší a najteplejší január od polovice 20. storočia

Január je centrálnym mesiacom zimy a býva v našich prírodných podmienkach spájaný s očakávaniami, ktoré v počasí predstavujú zvyčajne sneh a mráz.

Tohtoročný január bol v tomto zmysle zmesou veľmi odlišných charakterov počasia. Na rozhraní prvej a druhej januárovej dekády malo počasie na krajnom juhozápade výrazne jarný charakter, ale po dvoch týždňoch bola v rovnakom regióne snehová kalamita a viackrát snežilo aj v poslednom januárovom týždni. Celkove bude tohtoročný január teplotne nadnormálny. Bude však zreteľne menej teplý, ako doteraz rekordne teplý január v roku 2007 (obr. 1). Nestabilita teplotných podmienok sa prejavila aj na výskyte snehovej pokrývky. Sneh, ktorý napadal na konci decembra 2014, bol akousi šancou pre klasické zimné podmienky. Po niekoľkých dňoch na začiatku januára sa však rýchlo strácal. V priebehu poslednej dekády januára ale začalo snežiť a v Malých Karpatoch sa vytvorila znova pár desiatok cm hrubá vrstva snehu a bolo ho tam viac, ako v podobných horských oblastiach inde na Slovensku. Na tieto výkyvy v teplotných a snehových podmienkach si už zvykáme. Z toho nevyplýva, že výkyvy v teplotných podmienkach neboli aj minulosti. Všeobecne však boli zimy v minulosti chladnejšie, takže pri otepleniach v priebehu zimy sa jednalo v mnohých prípadoch iba o zmiernenie mrazov, čo nezlikvidovalo snehovú pokrývku tak, ako sa to stáva teraz, keď sa teplota vzduchu  dostáva pravidelne do úrovne kladných hodnôt. Príkladom opačného extrému k januáru 2007, bol január v roku 1963 (obr. 2). Vtedy bol mrazivý a dokonca aj v najteplejších oblastiach, na krajnom juhozápade Slovenska,  teplota vzduchu v tomto januári dosiahla počas dňa prechodne kladné hodnoty,  tesne nad bodom mrazu, a to iba v niekoľkých dňoch na začiatku mesiaca.  Tomuto zodpovedala aj stabilita snehovej pokrývky, v Bratislave na letisku vtedy snehová pokrývka nebola veľmi hrubá, ale napriek tomu, pri mrazivom počasí, nepodliehala výraznejším zmenám. To, že január 2007 bol skutočne najteplejším a naopak január 1963 najchladnejším dokumentujeme aj priestorovou priemernou mesačnou teplotou vzduchu za Slovensko (obr. 3). Medzi najchladnejšie miesta na Slovensku patrí aj Oravská Lesná a k najteplejším radíme Bratislavu (letisko) a pre rovnakú dĺžku pozorovacieho radu v DB ako príklad uvádzame aj vývoj priemernej mesačnej teploty vzduchu za obdobie január, 1951-2014 (obr. 4). V januári 2015, na základe operatívnych údajov, dosiahne priemerná mesačná teplota vzduchu v Bratislave na letisku viac ako 2°C a v Oravskej Lesnej okolo -2°C.

Obr. 1

Farba krúžkov v mape predstavuje štatistickú významnosť skúmaného meteorologického prvku alebo charakteristiky prvku, veľkosť zasa váhu vyplývajúcu z dĺžky časového radu, v ktorom bol meteorologický prvok (charakteristika prvku) hodnotený. V prípade, že meteorologická stanica, resp. charakteristika nie je dostupná v preverovanom roku (napr. v 2007 alebo v 1963), je bod v mape označený ako "chýba údaj".

Obr. 2

Obr. 3

Obr. 4

© Slovenský hydrometeorologický ústav, Odbor Klimatologická služba