Aktuality SHMU

Charakteristiky snehovej pokrývky na vysokohorských meteorologických staniciach Slovenska v lete

22.7.2016 | KLIMATOLÓGIA | ANALÝZA | JOZEF PECHO, PAVEL FAŠKO
Charakteristiky snehovej pokrývky na vysokohorských meteorologických staniciach Slovenska v lete

Aj keď to možno na prvý pohľad znie prekvapujúco, ale sneženie a [čerstvý] letný sneh do klimatického režimu vysokohorských oblastí na Slovensku skutočne patrí. Jeho pomerne pravidelný výskyt, dokonca aj počas najteplejších období leta, je len dôkazom toho, že letné počasie v slovenských horách môže byť veľmi premenlivé. Túto skutočnosť treba brať na zreteľ najmä vtedy, ak si plánujeme viacdenné vysokohorské túry v našich najvyšších pohoriach.

V polovici júla 2016 napadal v Alpách sneh aj na miestach s nadmorskou výškou nižšou ako 2000 m. Výskyt snehovej pokrývky v týchto polohách Álp v období vrcholného leta môže niekoho prekvapiť, ale stáva sa to tam v tomto ročnom období pomerne pravidelne (aj keď v tomto roku sme v Tatrách v priebehu leta nový sneh ešte nezaznamenali). V tejto súvislosti môže byť zaujímavé, aké sú výsledky meteorologických meraní charakteristík snehovej pokrývky vo vysokohorských polohách Slovenska. Pre tento účel sme štatisticky spracovali vybrané charakteristiky snehovej pokrývky (a sneženia) zo štyroch meteorologických staníc v období od 1. júna do 31. augusta: Chopok (2005 m n. m.), Lomnický štít (2634 m n. m.), Skalnaté Pleso (1763 m n. m.) a Štrbské Pleso (1322 m n. m.; Obr. 1). V prípade Lomnického štítu a Štrbského Plesa sú k dispozícii údaje už od roku 1951, na Chopku od roku 1955 a Skalnatom Plese od roku 1961.

Výsledky celkom jednoznačne ukazujú, že podobne ako v Alpách, ani v našich najvyšších pohoriach nie je výskyt sneženia či snehovej pokrývky uprostred leta nič mimoriadne, aj keď súčasne je potrebné poznamenať, že tento jav sa najmä v nižšie položených častiach Tatier začína z klimatického režimu tejto oblasti pomerne rýchlo vytrácať. V najvyšších polohách Vysokých Tatier, resp. Nízkych Tatier, sa v časových radoch charakteristík snehovej pokrývky prejavuje síce aj v lete určitá stabilita (na Chopku sa napríklad vyskytne v lete v priemere 10-15 dní so snežením za rok; na Lomnickom štíte je to dokonca až 20-45 dní), no aj tu dochádza k určitým zmenám (Obr. 2-5). Zreteľnejší pokles je evidentný najmä v posledných desaťročiach pri výskyte novej snehovej pokrývky (približne od druhej polovice 80., resp. začiatku 90. rokov 20. storočia). Naopak, v prípade maximálnych hodnôt celkovej snehovej pokrývky za leto sú jej hodnoty v dekádach na konci 20. a na začiatku 21. storočia vyššie, ako pred tým (zvlášť nápadné je to v prípade Lomnického štítu; Obr. 3). Uvedený trend možno čiastočne vysvetliť významným posunom vrcholenia (maximálnej výšky) celkovej snehovej pokrývky vo vysokohorských polohách na neskoršie obdobie jari. Toto sa potom môže prejaviť aj častejším výskytom pomerne vysokých hodnôt snehovej pokrývky ešte aj na začiatku júna.

Obr. 1: Poloha meteorologických staníc SHMÚ vybraných pre analýzu charakteristík sneženia a snehovej pokrývky

Ako potvrdzujú aj pozorovania z meteorologickej stanice na Chopku, vo vrcholových polohách Nízkych Tatier ubúda v lete, okrem počtu dní s novou snehovou pokrývkou, aj počet dní so snežením. Veľmi zreteľným znakom tohto trendu je nakoniec aj to, že po roku 2001 sme na Chopku zaregistrovali dve viacročné obdobia bez sneženia a výskytu novej a celkovej snehovej pokrývky (s výškou ≥ 1 cm). Bolo to v období rokov 2002-2004 a 2012-2015 (podobné obdobie sa pred rokom 2001 vyskytlo zatiaľ len raz, a to v rokoch 1956-1958). Podobné trendy boli zaznamenané aj na meteorologickej stanici Skalnaté Pleso, pričom s klesajúcou nadmorskou výškou sa tieto tendencie potvrdzujú. Ďalším potvrdením zriedkavejšieho výskytu letného snehu v našich horách je aj nápadný pokles takých dní, kedy sneženie vedie bezprostredne k vytvoreniu novej snehovej pokrývky s výškou aspoň 1 cm (Obr. 8; aj napriek vyššej nadmorskej výške obdobný trend je možné sledovať v posledných dvoch dekádach aj na Lomnickom štíte).

Z pohľadu výskytu snehu v jednotlivých letných mesiacoch je zreteľné (Obr. 6-7), že najvyšší počet dní so snežením a novou snehovou pokrývkou pripadá zväčša na jún, kedy sa vyskytne až takmer jedna polovica všetkých prípadov (nezávisle od nadmorskej výšky). Ak sa pozrieme na dlhodobý časový vývoj a premenlivosť, najstabilnejším mesiacom pre výskyt sneženia a snehovej pokrývky je august (najmenší rozptyl mesačných hodnôt spomedzi letných mesiacov na všetkých staniciach). Tento záver nakoniec potvrdzuje aj charakteristickú črtu vysokohorskej klímy na Slovensku, a to, že v auguste a na konci leta zvykne mať počasie na horách najstabilnejší charakter.

Veľmi zaujímavý pohľad ponúka aj Obr. 9, kde je zobrazený štatistický vzťah medzi priemernou dennou teplotou vzduchu (a teplotou o 7. hod ráno) a výškou novej snehovej pokrývky. Aj napriek tomu, že korelačný vzťah je pomerne voľný a všeobecne platí, že väčšina dní s novým snehom sa vyskytuje pri teplotách okolo 0 °C, predsa len je zaujímavé, že najmä v prípade nižšie položených staníc (Skalnaté a Štrbské Pleso) sa úhrny nového snehu môžu vyskytovať aj pri teplotách nad 0 °C (výnimočne aj okolo 5 °C; na tomto mieste sme chceli upozorniť na posun distribácie prípadov NSP k vyšším teplotám na staniciach Štrbské a Skalnaté Pleso).

O všeobecných trendoch výskytu snehovej pokrývke na Slovensku možno nájsť viac informácii napríklad aj tu: http://www.shmu.sk/en/?page=2049&id=156

Všetky priložené grafy sú k dispozícii aj v samostatnom pdf súbore (Prílohy).

Obr. 2: (vľavo) Počet dní so snežením a novou snehovou pokrývkou (NSP) v lete (jún-august); (vpravo) počet dní s výskytom snehovej pokrývky (CSP ≥ 1 cm) a maximálny výška novej, resp. celkovej snehovej pokrývky (NSP, resp. CSP) na Chopku v období 1955-2015 (Zdroj: SHMÚ)

Obr. 3: (vľavo) Počet dní so snežením a novou snehovou pokrývkou (NSP) v lete (jún-august); (vpravo) počet dní s výskytom snehovej pokrývky (CSP ≥ 1 cm) a maximálna výška novej, resp. celkovej snehovej pokrývky (NSP, resp. CSP) na Lomnickom štíte v období 1951-2015 (Zdroj: SHMÚ)

Obr. 4: (vľavo) Počet dní so snežením a novou snehovou pokrývkou (NSP) v lete (jún-august); (vpravo) počet dní s výskytom snehovej pokrývky (CSP ≥ 1 cm) a maximálna výška novej, resp. celkovej snehovej pokrývky (NSP, resp. CSP) na Skalnatom Plese v období 1961-2015 (Zdroj: SHMÚ)

Obr. 5: (vľavo) Počet dní so snežením a novou snehovou pokrývkou (NSP) v lete (jún-august); (vpravo) počet dní s výskytom snehovej pokrývky (CSP ≥ 1 cm) a maximálny výška novej, resp. celkovej snehovej pokrývky (NSP, resp. CSP) na Štrbskom Plese v období 1951-2015 (Zdroj: SHMÚ)

Obr. 6: Priemerný počet dní so snežením pre vybrané dekády na Chopku, Lomnickom štíte, Skalnatom Plese a Štrbskom Plese v období 1961-2010 (Zdroj: SHMÚ)

Obr. 7: Priemerný mesačný úhrn novej snehovej pokrývky [cm] pre vybrané dekády na Chopku, Lomnickom štíte, Skalnatom Plese a Štrbskom Plese v období 1961-2010 (Zdroj: SHMÚ)

Obr. 8: Počet dní, kedy sneženie viedlo k vytvoreniu novej snehovej pokrývky s výškou aspoň 1 cm v lete na Lomnickom štíte v období 1951-2015 (sivá) a na Chopku v období 1955-2015 (modrá) (Zdroj: SHMÚ)

Obr. 9: Korelačný vzťah výšky novej snehovej pokrývky s termínovou teplotou vzduchu o 7. hodine - v čase merania NSP - v letnom období (jún-august) na Chopku, Lomnickom štíte, Skalnatom Plese a Štrbskom Plese (Zdroj: SHMÚ)

Literatúra

Lapin M, Faško P. a Pecho J, 2007. Snow Cover Variability and Trends in the Tatra Mountains in 1921-2006. ICAM, 4.-8. June 2007, Chambery, France, Proceedings of the 29th International Conference on Alpine Meteorology.

Lapin M, Melo M, Faško P a Pecho J, 2007. Snow cover changes scenarios for the Tatra mountains in Slovakia. International Conference on Alpine Meteorology, Chambery, France.

Pribullová A, Pecho J a Bičárová A, 2009. Analysis of snow cover at selected stations in the High Tatra Mountains. In: Pribullová, A., Bičárová, S. (Eds.) 2009: Suistanable Development and Bioclimate, Reviewed Conference Proceedings. Geophysical Institute of the SAS, 5th to 8th October 2009, Stará Lesná, 2009, ISBN: 978-80-900450-1-9 [CD].

Vojtek M, Faško P a Šťastný P, 2003. Some selected snow climate trends in Slovakia with respect to altitude. Acta Meteor. Univ. Comenianae. 32: 17-27.

Vojtek M, 2010. The dynamics of snow cover in mountainous regions of Slovakia. Dissertation, Comenius University.