Aktuality SHMU

Za posledných 30 rokov sa teplota vzduchu v Európe zvýšila viac ako dvojnásobne v porovnaní s globálnym priemerom, čo je najviac zo všetkých kontinentov. S pokračujúcim trendom otepľovania budú, podľa novej správy Svetovej meteorologickej organizácie (WMO), extrémne horúčavy, požiare, povodne a ďalšie prejavy zmeny klímy výrazne ovplyvňovať spoločnosť, ekonomiku a ekosystémy. Správa o stave klímy v Európe zameraná na rok 2021 bola vytvorená v spolupráci so službou Copernicus Climate Change Service (C3S), ktorá je platformou Európskej únie (EÚ) pre zmenu klímy. Táto správa poskytuje informácie o stúpajúcej teplote, pevninských a morských vlnách horúčav, extrémnych prejavoch počasia, meniacom sa charaktere atmosférických zrážok a ústupe ľadovcov a snehovej pokrývky.

V súčasnosti pozorujeme na viacerých druhoch listnatých drevín tzv. sekundárne pučanie listov (napríklad na buku či breze, ktoré počas leta opadli). Tento jav je v našich klimatických podmienkach veľmi vzácny, pričom je skôr typický v subtropických oblastiach Európy.

Pretrvávajúci nedostatok atmosférických zrážok v kombinácii s mimoriadne až extrémne vysokými hodnotami teploty vzduchu si v tomto roku začínajú vyberať svoju daň v podobe zhoršujúceho sa stavu vegetácie lesných porastov v niektorých južne situovaných pohoriach na Slovensku. Výrazné negatívne dopady na ostatné dreviny síce zatiaľ neboli pozorované, no v prípade, že nepriaznivé poveternostné podmienky (sucho a vysoké teploty vzduchu) budú aj naďalej pretrvávať v priebehu tohtoročného leta, predpokladáme, že symptómy väčšieho stresu sa začnú prejavovať už v najbližších týždňoch aj v prípade iných druhov lesných drevín.

S pokračujúcou a postupne akcelerujúcou zmenou klímy rastie pravdepodobnosť, že odchýlka ročnej globálnej teploty (v porovnaní s priemerom za obdobie 1850 – 1900) v aspoň jednom roku v období 2022 – 2026 dosiahne alebo prekročí hodnotu +1,5 °C (1,5 K), uvádza sa v najnovšom hodnotení prognóz vývoja globálnej klímy (The Global Annual to Decadal Climate Update). Ročný a dekádny výhľad vybraných indikátorov globálnej klímy pripravuje každoročne pod záštitou Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) meteorologická služba Spojeného kráľovstva (Met Office).

Dovoľujeme si Vás upozorniť, že vyšlo nové číslo Bulletinu meteorológia a klimatológia (MaK). Bulletin prešiel výraznejšou zmenou, a to grafickou aj obsahovou. Podstatnou zmenou je rozšírenie Bulletinu MaK o informácie, ktoré boli doposiaľ súčasťou jednotlivých Agrometeorologických a fenologických informácií pre západ, stred a východ Slovenska a taktiež o údaje zverejňované v rámci publikácie Mesačný priebeh meteorologických prvkov Košice – letisko. Agrometeorologické a fenologické informácie ako aj Mesačný priebeh meteorologických prvkov Košice – letisko už z tohto dôvodu nebudú samostatne vydávané.

Aj napriek tomu, že priemerná globálna teplota dočasne poklesla v dôsledku studenej fázy tichomorskej ENSO oscilácie - La Niña prebiehajúcej v rokoch 2020 – 2022, rok 2021 bol na základe údajov šiestich klimatologických centier (GISS NASA, NOAA, ECMWF, Met Office, JRA a Berkeley) a konsolidovaných údajov Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) jedným zo siedmich najteplejších rokov v histórií meraní. Očakáva sa, že globálne otepľovanie a ďalšie dlhodobé trendy zmeny klímy budú v dôsledku rekordných úrovní skleníkových plynov zachytávajúcich teplo v atmosfére aj naďalej pokračovať.

Výpočet dlhodobých priemerov klimatických prvkov a ich charakteristík pre rôzne obdobia, vrátane normálových, patrí k základným úlohám meteorologických služieb. Za normálové obdobie je vo všeobecnosti považované akékoľvek 30-ročné obdobie. Pre celosvetové porovnanie stavu klímy však Svetová meteorologické organizácia (WMO) stanovila niektoré 30-ročné obdobia za štandardné normálové obdobia. Podľa WMO sú to tridsaťročia 1901 – 1930, 1931 – 1960, 1961 – 1990 a 1991 – 2020. Normály umožňujú robiť porovnania v širšom územnom priestore, kvantifikovať zmeny charakteristík oproti predchádzajúcim obdobiam a takto hodnotiť stav klimatického systému a jeho variabilitu v regionálnom meradle. Pomocou normálov môžeme kvantitatívne vyjadriť extremalitu kratších období, alebo jednotlivých rokov, či mesiacov.

Na zoznam „oslávencov“ výnimočných výročí sa v rýchlom slede pripája ďalšia významná slovenská meteorologická (klimatologická) stanica, tentokrát z nášho hlavného mesta. Tamojšia profesionálna letecká stanica, ktorá pre nás zbiera(la) údaje o počasí postupne na starom aj súčasnom letisku, započala svoju aktivitu pred rovným storočím. Popri obhliadnutiu sa za jej históriou sme vám aj dnes pripravili niektoré hlavné skutočnosti z mimoriadne cenného časového radu príslušných údajov, ktorý máme pre odborné analýzy k dispozícii prakticky úplne kompletný.

V tomto článku sme pre Vás pripravili zhodnotenie sucha na Slovensku za rok 2021. Sucho je rozdelené do podoblastí - meteorologické sucho, pôdne sucho a taktiež sme pridali zhodnotenie dopadov sucha na poľnohospodárstvo a lesníctvo.

Uplynulý silvestrovský aj sviatočný novoročný deň sa na nemalej časti Slovenska niesol v znamení mimoriadne teplého počasia, ktoré prinieslo rad rekordných zápisov do našej údajovej evidencie. V mnohých prípadoch sme na našich meteorologických staniciach zaznamenali najteplejší deň v rámci celého decembra, resp. predovšetkým januára tak z pohľadu maximálnej, minimálnej, ako aj priemernej dennej teploty vzduchu. V tomto príspevku sme pre Vás operatívne pripravili stručné klimatologické zhrnutie zaznamenaných extrémov.