SHMÚ vydal meteorologické výstrahy na Vietor na horáchVietor Zobraziť výstrahy

Táto stránka už nie je aktualizovaná a bude čoskoro vypnutá!
Navštívte nové Aktuality SHMÚ
03 APR 2014

Správa druhej pracovnej skupiny IPCC publikovaná dňa 31.3.2014

KLIMATOLÓGIA | 3.4.2014 | ANALÝZA | HANA KAPOLKOVÁ

V dňoch 24. – 30. marca 2014 sa v Jokohame uskutočnilo zasadnutie druhej pracovnej skupiny Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC). Jej predmetom bolo publikovanie druhej časti piatej hodnotiacej správy (5th  Assessment Report) a to Dôsledky, adaptácia a zraniteľnosť (WG II: Impacts, adaptation and vulnerability). Správa je zameraná na hodnotenie dôsledkov klimatickej zmeny, zraniteľnosti ľudských a prírodných systémov a na spôsoby, akými môžu byť dôsledky a riziká súvisiace s klimatickou zmenou redukované a zvládnuteľné prostredníctvom adaptačných a mitigačných opatrení. Samotnými mitigačnými opatreniami sa bude zaoberať správa tretej pracovnej skupiny IPCC.

Správa je rozdelená do troch častí:

1.       Pozorované dôsledky, zraniteľnosť a adaptácia v komplexnom a meniacom sa svete

2.       Budúce riziká a možnosti pre adaptáciu  

3.       Zvládanie budúcich rizík a budovanie odolnosti voči klimatickej zmene

V prvej časti autori predstavujú príčiny zmien klímy, ktorými sú prírodné vnútorné procesy a externé sily (zmeny v slnečných cykloch, vulkanické erupcie a antropogénne činnosti vedúce k chemickým a iným zmenám atmosféry). V posledných desaťročiach sa však práve antropogénne činnosti odrazili tak na prírodných, ako aj ľudských systémoch. Tie sú vystavené pôsobeniu takých javov, ako napríklad zmeny v distribúcii zrážok v čase a priestore, zvyšovanie globálnej teploty alebo topenie ľadovcov, prípadne zmeny v extrémnosti atmosférických procesov. Dôsledky pozorujeme prakticky vo všetkých klimatických pásmach, počnúc od zmenšovania hrúbky kontinentálnych ľadovcov v Grónsku, cez zvyšovanie teploty permafrostu a jeho „topenie“ v subpolárnych oblastiach, až po časté striedanie suchých období s obdobiami s vyššími úhrnmi zrážok spôsobujúcimi povodne. Na tieto zmeny reagovali aj rastlinné a živočíšne druhy, z ktorých mnohé presunuli svoje pôsobisko či už sezónne alebo natrvalo. Z rastlinných druhov pre ľudstvo dôležitých, klimatická zmena negatívne ovplyvnila napríklad pestovanie obilia a kukurice, ktorých úroda sa do konca 21. storočia môže znížiť až o 20 %. Okrem týchto nepriamych dôsledkov na ľudskú spoločnosť sa ukazuje aj priamy vplyv na zdravotný stav ľudí a zvýšenú úmrtnosť na infarkty v letnom, respektíve na zamrznutie v zimnom období. Na zmiernenie týchto nepriaznivých dôsledkov klimatickej zmeny na ekosystémy preto čoraz viac narastá potreba správne zvolenej adaptácie a mitigácie v lokálnom a regionálnom meradle.

Druhá časť správy popisuje najvážnejšie riziká v budúcnosti súvisiace s postupujúcou klimatickou zmenou, ktoré sa týkajú ohrozenia zdravia a života človeka v súvislosti s extrémnym počasím, v pobrežných zónach v dôsledku stúpajúcej hladiny svetového oceána. Ďalšie vážne riziká sú napr. riziko spojené s extrémnymi prejavmi počasia vedúce k narušeniu infraštruktúry a dostupnosti základných služieb, riziko potravinovej neistoty spojenej s otepľovaním, suchom, záplavami a premenlivosťou množstva zrážok, riziko zníženej poľnohospodárskej aktivity a to predovšetkým v semi-arídnych oblastiach z dôvodu nedostatku závlahovej vody a riziko úbytku vodných ekosystémov a zmenšenie biodiverzity. V prípade zvýšenia koncentrácie CO2 zo súčasných 390 ppm (parts per milion) na 651-850 ppm, nastáva aj výrazný problém acidifikácie oceánov, ktorá môže priamo ohroziť najmä polárne oblasti ako aj tropické oblasti s výskytom koralov. Medzi najrizikovejšie oblasti pritom patria husto zaľudnené urbanizované oblasti, kde môže prekvapiť teplotný stres, extrémne zrážkové udalosti, záplavy, zosuvy pôdy, znečistenie ovzdušia a sucho. Tieto javy môžu mať ešte negatívnejšie dopady v nepripravených oblastiach, prípadne takých, kde chýba niektorá zo zložiek infraštruktúry. Klimatická zmena môže mať vážne dôsledky na ľudskú spoločnosť nielen prostredníctvom týchto vyššie popísaných vplyvov, ale taktiež aj na jej bezpečnosť. Môže totiž nepriamo podnietiť vznik ozbrojených konfliktov vo forme občianskych vojen v dôsledku sociálnej neistoty a chudoby. Očakáva sa teda, že dôsledky klimatickej zmeny na dôležité súčasti infraštruktúry a územnej integrity mnohých krajín budú ovplyvňovať aj nariadenia týkajúce sa národnej bezpečnosti. Ohrozené v tomto smere sú nielen malé ostrovy patriace ku konkrétnej krajine, ale aj pohraničné oblasti, ktoré môžu byť príčinou medzinárodných sporov a napätia, napr. v prípade topenia ľadovcov alebo rapídneho poklesu vodných zdrojov. Vo všeobecnosti sa taktiež očakáva, že v priebehu 21. storočia sa práve kvôli klimatickej zmene výrazne spomalí ekonomický rast, sťaží sa zmierňovanie chudoby a prehĺbia sa spoločenské rozdiely. Rastom cien vyplývajúcim zo zhoršených podmienok na pestovanie plodín budú ohrození najmä ľudia s nestálym príjmom v krajinách s veľkými spoločenskými rozdielmi (hlavne v Afrike), na druhej strane z tejto situácie môžu profitovať malí sebestační farmári.

V tretej časti sa autori správy zaoberajú správne zvolenými adaptačnými a mitigačnými opatreniami, ktorých spolupôsobenie je dôležité pri znižovaní celkových rizík, hoci tie v niektorých regiónoch ostanú aj naďalej špecifické. Prvým krokom k adaptácii je redukovať zraniteľnosť prostredia na klimatickú zmenu, čím sa zlepší ľudské zdravie, životné prostredie, sociálny a ekonomický stav, čo sa môže diať na rôznych úrovniach, od individuálnych domácností až po vládne nariadenia. Zároveň, v súčasnosti prebiehajúce aktivity môžu podporovať ďalšiu medzinárodnú spoluprácu ako aj spoluprácu verejného a súkromného sektora pri hodnotení nákladov na adaptáciu a jej reálne riešenia, medzi ktoré patrí napríklad zlepšenie efektivity a „čistoty“ zdrojov energie a následné znižovanie emisií, znižovanie spotreby energie a vody v urbanizovaných oblastiach, podpora poľnohospodárstva a ochrana ekosystémov. Dôležité je súčasne uskutočňovať aj mitigačné opatrenia, ktoré zmierňujú samotnú klimatickú zmenu, čo by poskytlo ľudstvu viac času na adaptáciu.

 

Zdroj: Climate Change 2014: Impacts, Adaptation, and Vulnerability, Summary for Policymakers

Meteorologické výstrahy:

Meteorologické výstrahy
PiSoNe

Hydrologické výstrahy:

Hydrologické výstrahy

Stupne povodňovej aktivity:

Povodňová aktivita

Varovný systém kvality ovzdušia:

Varovný systém kvality ovzdušia
Legenda výstrah
Klimatický atlas SlovenskaObjednávanie prednášok na SHMÚ Bratislava
Meteorologický časopis
Štátna hydrologická sieť
Deň Dunaja 2017 - Príspevky
Spravodajstvo monitoringu sucha SHMÚ
Pre viac informácií o počasí volajte meteorológovi: 0988 400 100 alebo 0988 400 200 alebo 0988 400 300
cena volania 0,996 € s DPH za každú začatú minútu volania
18 NOV 2017

Stretnutie riadiacej skupiny projektu EUMeTrain

SHMÚ | SPRÁVA | JÁN KAŇÁK
Koncom týždňa  (16.-17.11. 2017) sa na pôde SHMÚ stretli členovia riadiacej skupiny projektu EUMeTrain. Tento projekt je rozšírením aktivít EUMETSAT-u v oblasti výuky používania satelitných meteorologických snímok v národných meteorologických službách členských krajín EUMETSAT-u, dokonca aj aktivít smerujúcich k spolupráci s inými svetovými agentúrami, ako je NOAA, NASA a JAXA a CMA.
16 NOV 2017

Ochladenie na prelome druhej a tretej novembrovej dekády

METEOROLÓGIA | ANALÝZA | CYRIL SIMAN
Už v závere tohto týždňa k nám začne prúdiť chladný (postupne studený) morský vzduch. Očakávame premenlivý charakter počasia, s častými, postupne prevažne snehovými, zrážkami.
16 NOV 2017

Teplotne normálny október 2017

KLIMATOLÓGIA | ANALÝZA | ODBOR KLIMATOLOGICKÁ SLUŽBA
Október 2017 skončil na väčšine územia Slovenska ako teplotne normálny (s výnimkou krajného juhozápadu, kde bol až nadnormálny) a zrážkovo nadnormálny až silne nadnormálny. Ako prevažne teplotne normálny skončil uplynulý mesiac aj vo východnej a juhovýchodnej Európe (odchýlky od normálu 1961-1990 do +1, 0 °C). Naopak, október možno hodnotiť ako teplotne nadnormálny ...
14 NOV 2017

Ukončenie hydrologického roka 2017

HYDROLÓGIA | SPRÁVA | IVAN GARČÁR
Na regionálnom pracovisku Slovenského hydrometeorologického ústavu v Banskej Bystrici dnes zorganizovali hydrologický seminár pri príležitosti ukončenia hydrologického roka 2017. Cieľom seminára, ktorý hydrológovia pripravujú každoročne, je prostredníctvom prednášok zhodnotiť uplynulé obdobie,  informovať odbornú i laickú verejnosť o výsledkoch monitorovania v štátnych monitorovacích sieťach za uplynulý hydrologický rok.
10 NOV 2017

Pozvánka na hydrologický seminár

SHMÚ | ANALÝZA | RÓBERT CHRIAŠTEĽ
Slovenský hydrometeorologický ústav, regionálne pracovisko Banská Bystrica Vás pozýva na  
09 NOV 2017

Konferencia mladých odborníkov 2017 - výsledky

SHMÚ | SPRÁVA | DANICA LEŠKOVÁ
Konferencie mladých hydrológov,  vodohospodárov, meteorológov a klimatológov sa uskutočnili 9.11.2017 na Slovenskom hydrometeorologickom ústave v Bratislave.

Rozhlas a televízia Slovenska Oddelenie meteorologie a klimatologie KAFZaM UK Bratislava Katedra fyzickej geografie a geoekológie PriF UK Bratislava European Centre for Medium-Range Weather Forecasts - ECMWF World Meteorological Organization Výskumný ústav vodného hospodárstva EurAqua Eumetsat Meteoalarm - Alerting Europe for extreme weather

skok na menu ↑


skok na začiatok stránky ↑