SHMÚ vydal meteorologické výstrahy na VietorSnehové jazyky a záveje Zobraziť výstrahy

Aktuality SHMÚ - stará verzia

Táto stránka už nie je aktualizovaná a bude čoskoro vypnutá!
Navštívte nové Aktuality SHMÚ
08 AUG 2014

Vyhodnotenie zrážkovej situácie vo Vrátnej doline

Spracovali: Mgr. Jozef Csaplár, RNDr. Pavel Šťastný, CSc., Mgr. Maroš Turňa, Mgr. Ladislav Méri, Mgr. Pavol Zaujec - Správa

Meteorológovia a klimatológovia z SHMÚ vyhodnotili zrážkovú situáciu, ktorá v pondelok 21.7.2014 viedla k mimoriadnej zrážkovej činnosti a škodám v niektorých lokalitách severozápadného Slovenska.

Meteorologické podmienky 21.7.2014 v denných hodinách sa  nad našim územím vyznačovali zbiehavým prúdením, vysokou vlhkosťou vzduchu a instabilným zvrstvením atmosféry. V dôsledku toho sa popoludní nad severozápadným Slovenskom vytvorila výrazná a dobre vyvinutá línia intenzívnych a relatívne pomaly sa pohybujúcich búrok. Postup búrkových jadier smeroval väčšinou od západu na východ, s určitými odchýlkami k juhu či severu. Zrážkové pole tvorili jednotlivé búrkové epizódy, ktoré prichádzali od masívu Javorníkov, alebo opakovane vznikali najmä nad masívom krivánskej časti Malej Fatry a pokračovali v  pohybe ďalej na východ.

Asi o 13.30 hodine SELČ začali vznikať prvé búrky na česko-poľsko-slovenskom pohraničí na horných Kysuciach. Postupne, okolo 14. hodiny vznikali ďalšie v Javorníkoch a neskôr po 14.15 h aj na hornom Považí. Vznik ďalších búrok identifikovali aj v okolí Bytče a Považskej Bystrice, pričom búrkové oblaky pokračovali smerom na východ až severovýchod nad oblasť Žiliny. V hodinovom intervale od 14. do 15. hodiny boli najvyššie úhrny v Makove 27 mm, Čadci 21 mm a v Turzovke 17 mm. Po 15. hodine zasiahla veľmi silná búrka za sprievodu silného vetra aj Žilinu. Trvala približne 30 minút a dosiahla intenzitu viac ako 80 mm/hod. Okolo 15.15 h vznikla nová búrka v krivánskej časti Malej Fatry.

Medzi 15. a 16. hodinou zaznamenali najvyššie úhrny zrážok v Žiline-Závodí 48 mm, v Jasenici 24 mm, v Kysuckom Novom Meste 19 mm, vo Vrátnej 16 mm a v Dolnom Hričove 13 mm. V poradí druhá búrka nad krivánskou časťou Malej Fatry sa vytvorila tesne po 16. hodine, pričom intenzita dažďa postupne narastala, až prekročila hodnotu 50 mm/h. V nasledujúcom vývoji tieto intenzívne zrážky ďalej postupovali na juhovýchod a východ smerom do oblasti Veľkej Fatry a Chočských vrchov a ďalej na Liptov. Silné búrky neskôr zasiahli aj obce na Orave, najmä Kraľovany, Dierovú a Párnicu a aj Ľubochňu. Medzi 16. a 17. hodinou boli najvyššie úhrny vo Vrátnej 36 mm, Dierovej 16 mm a Strečne 12 mm. O hodinu neskôr v Ľubochni 46 mm, Párnici 34 mm a Dierovej 27 mm. Večer zasiahli silné búrky oblasť Liptova a Nízkych Tatier. Liptovská Osada nahlásila 30 mm a Motyčky 21 mm.

Podľa  24 – hodinových úhrnov za spomínaný deň, najvyššie úhrny (nad 50 mm) zaznamenali na zrážkomerných staniciach v lokalitách Svederník – Klebov 75 mm, Ľubochňa 71 mm, Žilina – Závodie 69 mm, Vrátna 66 mm, Dierová a Vyšná Boca 58 mm, Párnica 57 mm, Dohňany 54 mm a Jasná 51 mm.

Zvlášť bola vyhodnotená aj zrážková situácia v oblasti Vrátnej doliny, kde došlo k najväčším škodám. Automatická zrážkomerná stanica vo Vrátnej doline je umiestnená v obci Štefanová a je vzdialená vzdušnou čiarou 3 km od spodnej stanice sedačkovej lanovky Vrátna-Snilovské sedlo a 5 km od vrcholu Chlebu. Preto sa na posúdenie množstva zrážok pre oblasť Vrátnej doliny dodatočne spracovali radarové merania – maximálna rádiolokačná odrazivosť z dostupných radarov SR, ČR a Poľska. Po prepočítaní maximálnej radarovej odrazivosti na intenzitu zrážok bolo zistené, že v prvej vlne zrážok (medzi 15:15 a 15:55 hodinou) spadlo cca 40 mm, v druhej vlne (medzi 15:55 a 16:55 hodinou) cca 50 mm zrážok, t.j. za 1.40  hodiny okolo 90 mm. V rámci dynamiky búrkových procesov pracovníci SHMÚ počítajú s určitými územnými odchýlkami. Predpokladajú, že zrážkomerná stanica Vrátna, kde bolo počas búrky namerané 52 mm sa nachádzala mimo epicentra zrážok. Nie je preto vylúčené, že na priľahlých kopcoch Vrátnej doliny spadlo počas búrky aj viac než 90 mm zrážok.

08 JÚL 2014

Dusné dni na Slovensku od roku 1951

Mgr. Marek Švec - Správa

Dusný deň resp. deň kedy bolo zaznamenané dusno. Dusno predstavuje subjektívny nepríjemný pocit vyvolaný kombinovaným účinkom vyššej teploty a vyššej relatívnej vlhkosti vzduchu na ľudský organizmus pri slabom vetre. Nepríjemný pocit spôsobuje malý výpar potu, teda malé schladzovanie povrchu tela. Dusno sa vyskytuje najmä pred búrkou (lokálne "búrky z tepla"). Hranicou pre pocit dusna je pri relatívnej vlhkosti vzduchu 100 % už teplota 16,5 °C, pri relatívnej vlhkosti 50 % teplota 27,9 °C a pri vlhkosti 30 % až 36,9 °C.  Keďže ale ide o subjektívny pocit,  bola hranica dusna presne stanovená na základe jednej z vlhkostných charakteristík a to takzvaného tlaku vodnej pary (e). V meteorológii  je dusný deň na meteorologickej stanici zaznamenaný v prípade ak je o 14 hodine miestneho času nameraný tlak vodnej pary s hodnotou 18,8 hPa a vyššou.

Z klimatologického hľadiska potom za dusný deň môžeme považovať deň, v ktorom tlak vodnej pary dosiahol na meteorologickej stanici v ktoromkoľvek z pozorovacích termínov (pravidelne o 7. 14 a 21. hod. miestneho času) hodnotu 18,8 hPa a vyššiu (TOLASZ, R., et al. 2007. Atlas podnebí Česka, s. 142). Obdobne bol stanovený počet dusných dní v jednotlivých rokoch od roku 1951 na vybraných meteorologických staniciach Slovenska (v prílohe k článku zobrazený v grafoch pre jednotlivé stanice spolu s trendom vyjadreným kĺzavým priemerom).

Najvyšší počet dusných dní je u nás zaznamenaný v letnom období v nížinách, s rastúcou nadmorskou výškou ich počet klesá. V nadmorských výškach nad 1000 metrov sa už takmer nevyskytujú. V posledných rokoch však bol zaznamenaný častejší výskyt dusných dní aj v týchto polohách, napríklad na meteorologických staniciach Štrbské Pleso (1322 m n. m.) alebo Telgárt (900 m n. m.),  grafy 7 a 8 v grafickej prílohe.

Zaujímavý je vývoj počtu dusných dní na meteorologických staniciach na strednom a najmä východnom Slovensku, výrazný nárast počtu takýchto dní od roku 1951 nastal predovšetkým v Poprade (graf 6) a výrazný nárast ich počtu je zjavný aj na meteorologických staniciach Košice, letisko a Kamenica nad Cirochou (grafy 9 a 10). Zaujímavý je aj fakt, že v Poprade bol od roku 2004, každý rok zaznamenaný aspoň jeden a viac dusných dní, pričom ešte v 50-tych až 80-tych rokoch 20. storočia sa v tejto oblasti celkom bežne vyskytovali roky, v ktorých sa nevyskytol ani jeden dusný deň. V regiónoch severného a východného Slovenska bolo v minulosti v lete typické, že sa tam vyskytovalo veľa oblačnosti a častejšie tam aj pršalo. Toto neumožňovalo výraznejší vzostup teploty vzduchu cez deň, ale približne v poslednom štvrťstoročí začínajú aj v týchto oblastiach Slovenska pribúdať dni s častejším a dlhšie trvajúcim slnečným svitom, pričom zrážky sa koncentrujú skôr do búrkových lejakov. Dlhšie trvajúci slnečný svit vplýva na vzostup teploty vzduchu cez deň a súčasne v období výskytu búrok môže byť aj vysoká vlhkosť vzduchu, čo v kombinácii vyvoláva dusno.

 

 

Grafickú prílohu k článku nájdete TU.

25 JÚN 2014

POZVÁNKA na odborný seminár

Mgr. Ivan Garčár - Správa

Pozývame Vás na odborný seminár pri príležitosti Dňa Dunaja, ktorý sa uskutoční 1. júla 2014 (utorok) o 13.00 hod. v budove Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave.

Podrobnosti o seminári si môžete prečítať tu.

20 JÚN 2014

Pozvánka na Deň Dunaja 2014

Mgr. Ivan Garčár - Správa

Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie Deň Dunaja 2014, ktoré sa uskutoční v sobotu 21.6.2014 v Devíne od 10:00 do 14:00. Pod hradom Devín na Vás čaká bohatý program a ozajstný dunajský vodník. Viac informácií si môžete prečítať tu.

18 JÚN 2014

Návrat k oslavám 60. výročia SHMÚ

Mgr. Ivan Garčár - Správa

Fotodokumentáciu z osláv nájdete na tomto linku a pôvodnú správu z podujatia si môžete prečítať tu.

11 JÚN 2014

Zvláštnosti horúčav na rozhraní prvej a druhej dekády júna 2014

RNDr. Pavel Faško, CSC, Mgr. Marek Švec - Správa

Výrazné oteplenie v priebehu prvého júnového týždňa nasledovalo po chladnejšom konci mája a začiatku júna. Po sebe nasledujúce víkendy mali veľmi rozdielny teplotný charakter. Už v sobotu (8.6.2014) sme zaregistrovali prvé rekordy niektorých charakteristík teploty vzduchu a v ďalších dňoch bol ich výskyt stále početnejší.

Za dôležitú treba považovať skutočnosť, že teplota vzduchu dosiahla v prvej júnovej dekáde viac ako 35 °C. Aj keď je už v posledných rokoch výskyt takýchto vysokých hodnôt teploty vzduchu v aspoň niektorom z letných mesiacov bežnou záležitosťou, nezvykne to byť takto skoro – na začiatku leta. Do konca mája nenamerali zatiaľ na Slovensku teplotu vzduchu vyššiu ako 35 °C, ale na začiatku júna už áno. Do tejto vlny horúčav bolo v histórii meteorologických meraní na Slovensku zachytených v prvej dekáde júna iba 11 hodnôt teploty vzduchu väčších ako 35 °C, ktoré sa vyskytli iba 7.6.1998. Namerali ich v Holíči, v Moravskom Svätom Jáne, v Kuchyni na letisku, v Malackách, v Bratislave, Petržalke, Mlynskej doline a na letisku, v Kráľovej pri Senci, v Žihárci, v Podhájskej a v Hurbanove. V utorok (10.6.2014) pribudlo minimálne ďalších 5 takýchto hodnôt teploty vzduchu, ktoré namerali v Holíči, v Kuchyni na letisku, v Nitre, v Podhájskej a v Sliači, pričom v Holíči bolo až 36,0 °C, čo je v prvej dekáde júna druhá najvyššia hodnota teploty vzduchu na Slovensku, o 0,3 °C viac namerali v Moravskom Svätom Jáne 7.6.1998.

V jednotlivých dňoch boli rekordy zaznamenávané predovšetkým pri maximálnej a priemernej dennej teplote vzduchu, ale napriek tomu, že pri minimálnej dennej teplote vzduchu bolo rekordov málo, vyskytli sa aj série tropických nocí, a to v Bratislave na Kolibe a v Modre-Piesku, kde prestala prechodne klesať teplota vzduchu pod 20 °C od pondelka (9.6.2014).

V prípade maximálnej dennej teploty vzduchu bolo v súbore meteorologických staníc s denným spravodajstvom (cca 50 staníc) zaznamenaných v nedeľu (8.6.2014) 16 rekordov, v pondelok (9.6.2014) 33 rekordov a v utorok (10.6.2014) 39 rekordov. Maximálna denná teplota vzduchu začala v aktuálnej vlne horúčav dosahovať tropické hodnoty v sobotu (7.6.2014) a jej maximálne hodnoty stúpali na Slovensku takto:

7.6.2014, Michalovce 30,5 °C

8.6.2014, Holíč 32,8 °C

9.6.2014, Holíč 34,9 °C

10.6.2014, Holíč 36,0 °C

V prípade priemernej dennej teploty vzduchu boli zaregistrované v nedeľu (8.6.2014) dva rekordy, v pondelok (9.6.2014) spolu dvadsaťjeden rekordov a v utorok (10.6.2014) osemnásť. V utorok bolo rekordov priemernej dennej teploty vzduchu menej ako v pondelok, pretože na strednom a východnom Slovensku boli na niektorých miestach búrky, po ktorých sa tam čiastočne ochladilo. Na juhozápadnom Slovensku však naopak v utorok dosiahla priemerná denná teplota vzduchu miestami hodnoty 27 °C a viac, (Podhájska 27,7 °C, Žihárec 27,5 °C, Bratislava, Koliba 27,1 °C a Nitra 27,0 °C), čo sa už považuje za podmienky zaťažujúce aj zdravý ľudský organizmus.

Na jednom z priložených grafov vidieť vývoj hodnôt maximálnej dennej teploty vzduchu v Oravskej Lesnej v jednotlivých obdobiach (1. január až 10. jún) od druhej polovice 20. storočia. Z obsahu tohto grafu je možné konštatovať niektoré trendy v klíme na rozhraní 20. a 21.  storočia.

1. Otepľuje sa, v minulosti ak tam teplota vzduchu dosiahla v tomto ročnom období letné hodnoty 25 °C a viac, bolo to považované za nie bežnú situáciu. V súčasnosti tam dosahuje v tomto ročnom období už aj tropické hodnoty 30 °C a viac.

2. Zároveň si treba popri vzostupnom trende maximálnej dennej teploty vzduchu všimnúť jej väčší rozptyl. Po chladnejších zimách, ktoré boli v Oravskej Lesnej mimoriadne bohaté na sneh, prebieha otepľovanie v ročnom režime konzervatívnejšie, čo bolo napríklad po zimnej sezóne 2005/2006. Posledná zimná sezóna 2013/2014 bola v Oravskej Lesnej chudobná na sneh a nadnormálne teplá.

3. Urýchľuje sa nástup  tropických dní a rastie frekvencia ich výskytu na začiatku leta. V prvej dekáde júna boli v Oravskej Lesnej zaznamenané od roku 1951 iba 3 tropické dni, jeden v roku 1998 a druhý v roku 2014, (7.6.1998, 30,2 °C, 9.6.2014, 30,6 °C a 10.6.2014, 30,5 °C).

Pozoruhodný je obdobný obsah grafu, v ktorom sú prezentované výsledky meteorologických meraní v Sliači. Prvýkrát tam v tomto roku, takto skoro, namerali supertropickú hodnotu teploty vzduchu, a to 35 °C a viac. Zvolenská kotlina podobne ako Breznianska patria k uzavretejším kotlinám Slovenska, ktoré majú tendenciu pri slabšom prúdení vzduchu výrazne sa prehrievať. Ak k tomu pridáme skutočnosť, že sme tesne pred letným slnovratom a slnko viac dní po sebe takmer neprerušene svieti okolo 15 hodín denne, logickým dôsledkom je, že v Sliači dosiahla teplota vzduchu v utorok (10.6.2014) 35,8 °C.

 

06 JÚN 2014

Vykurovacie obdobia na Slovensku od roku 1951

RNDr. Pavel Faško, CSc., Mgr. Marek Švec - Správa

Na rozhraní tohtoročného mája a júna bolo ešte relatívne chladno a v niektorých regiónoch Slovenska ľudia kúrili. Výrazné oteplenie, ktoré sa prejaví v nasledujúcich dňoch, naznačuje, že na väčšine územia Slovenska sa vykurovacia sezóna skončila. V stredných a vysokých horských polohách, ale aj v chladnejších kotlinách na severe a severovýchode Slovenska nie je výnimkou, že tam kúria  epizodicky v priebehu celého roka. Obdobie vykurovacej sezóny nemusí byť na celom území Slovenska časovo kontinuálne. V príspevku sú prezentované  rozsahy vykurovacích dní na základe výsledkov meteorologických meraní z vybraných meteorologických staníc od polovice 20. storočia.

Vykurovanie sa začína vtedy, ak vonkajšia priemerná denná teplota vzduchu vo vykurovacom období klesne počas dvoch za sebou nasledujúcich dní pod 13 °C a podľa predpovede vývoja počasia nemožno očakávať zvýšenie vonkajšej priemernej dennej teploty vzduchu. Vykurovacie obdobie sa začína spravidla 1. septembra príslušného a končí sa 31. mája nasledujúceho kalendárneho roka. Obdobie vykurovacej sezóny je určené Vyhláškou Ministerstva hospodárstva č.152 z roku 2005, (§ 1 Určený čas dodávky tepla, odsek 1). Avšak aj po ukončení vykurovacej sezóny, teda aj mimo zákonom stanoveného času určeného na dodávky tepla na vykurovanie, môže byť v prípade chladného počasia a oficiálnej požiadavky pre jednotlivé obytné objekty a ďalších odberateľov vykurovanie obnovené.

Pri porovnávaní spotreby tepla na vykurovanie za jednotlivé zimné sezóny či mesiace v rámci roka sa môžeme stretnúť s pojmom "dennostupeň". Dennostupne (°D) vyjadrujú rozdiel denných stupňov medzi priemernou vonkajšou a vnútornou teplotou vzduchu v byte (v priemere 20 °C) počas vykurovania. Teda ak je vonkajšia priemerná denná teplota vzduchu napr. 0 °C, daný kalendárny deň vo vykurovacom období má 20 dennostupňov, ak je vonkajšia priemerná denná teplota napr. -10 °C tak daný kalendárny deň má 30 dennostupňov. Počet dennostupňov za dlhšie časové obdobie charakterizuje klimatické podmienky vykurovacieho obdobia resp. danej zimnej sezóny. Čím sú klimatické podmienky náročnejšie, to znamená, čím je vonku chladnejšie, tým je počet dennostupňov vyšší.

V najteplejších regiónoch Slovenska sa počet vykurovacích dní v posledných zimných sezónach znížil natoľko, že posledné sezóny mali približne o 30 takýchto dní menej, ako niektoré sezóny v období  50-tych až 80-tych rokoch minulého storočia. Rovnaké trendy sme zaznamenali pri počte dennostupňov v jednotlivých sezónach, pričom vo viacerých regiónoch klesol ich počet v priemere aj o 500 dennostupňov. Najnápadnejší klesajúci trend je vidieť v Bratislave (graf 1), pričom tu, ale aj v iných regiónoch Slovenska bol najnižší počet vykurovacích dní zaznamenaný v  sezóne 2006/07. Zima 2006/07 pritom bola historicky najteplejšou zimou v období meteorologických meraní u nás, čo dokazuje jednoznačne aj nízky počet dennostupňov v danej sezóne.

Z priložených grafov vyplýva, že nároky na vykurovanie v posledných zimných sezónach zreteľne klesajú. Bolo by však zaujímavé analyzovať napriek klesajúcemu trendu, či niektoré z týchto posledných sezón nie sú častejšie prerušované častejším striedaním teplejších a chladnejších periód ako tomu bolo v minulosti a možno aj začínali a končili skôr, resp. neskôr ako v minulosti.

*Napriek formálne ukončenej tohtoročnej vykurovacej sezóne v grafoch označených hviezdičkou je ešte vytvorený priestor pre prípadné prírastky v tohtoročnom júni (Sliač, Oravská Lesná, či Poprad).

Grafickú prílohu k článku nájdete TU.

05 JÚN 2014

Opäť rekordná návštevnosť stránky SHMÚ

Mgr. Ivan Garčár, Mgr. Peter Devečka - Správa

Internetová stránka Slovenského hydrometeorologického ústavu www.shmu.sk prelomila v máji ďalší rekord návštevnosti. V piatom mesiaci 2014 stránku navštívilo jeden milión 559-tisíc jedinečných návštevníkov a zaznamenala až 8 miliónov 786-tisíc návštev, čo je o 150-tisíc návštev viac ako v doteraz platnom rekorde z júna minulého roku. Systém zaregistroval viac ako 36 a pol milióna zobrazení stránok.

„Dôvodom rekordného záujmu bola predovšetkým silná veterná smršť, ktorá sa prehnala Slovenskom. Prostredníctvom našej stránky a médií sme sa snažili občanom ohrozených oblastí poskytovať vyčerpávajúce informácie o predpovediach a aktuálnej situácii. Verím, že si každý návštevník stránky našiel hľadanú informáciu. Ďakujem všetkým za priazeň a verím, že nám návštevníci zostanú verní aj naďalej,“ povedal generálny riaditeľ Slovenského hydrometeorologického ústavu Martin Benko.

05 JÚN 2014

Podľa WMO rastie koncentrácia CO2 v atmosfére

Mgr. Marek Švec - Správa

Ženeva, (WMO) – V apríli prekročili mesačné koncentrácie oxidu uhličitého (CO2) v atmosfére na severnej pologuli po prvýkrát úroveň až 400 ppm (milióntin). Táto hranica má symbolický, a tiež vedecký význam. Posilňuje dôkazy o tom, že spaľovanie fosílnych palív a ďalšie ľudské aktivity sú zodpovedné za pokračujúci rast koncentrácie skleníkových plynov zapríčiňujúcich otepľovanie našej planéty.

Všetky stanice tvoriace globálnu pozorovaciu sieť staníc WMO zaznamenali na severnej pologuli rekordné koncentrácie CO2 počas tohtoročného sezónneho maxima.  K tomu dochádza na severnej pologuli na začiatku jari predtým, ako rastúca vegetácia absorbuje časť CO2 z atmosféry.

Zatiaľ čo jarné maximálne hodnoty na severnej pologuli už prekročili úroveň 400 ppm, priemerná globálna ročná koncentrácia CO2 by mala túto hranicu prekročiť už v roku 2015 alebo 2016.

"To by malo slúžiť ako ďalší budíček k zmierneniu neustále rastúcej úrovne emisií skleníkových plynov, ktoré sú hnacou silou zmeny klímy. Ak chceme zachovať našu planétu pre budúce generácie, musíme bezodkladne prijať opatrenia na obmedzenie nových emisií týchto teplo zachytávajúcich plynov," povedal generálny tajomník WMO Michel Jarraud. "Čas sa kráti," dodal.

Oxid uhličitý zostáva v atmosfére po stovky rokov. Ešte dlhšia je jeho životnosť v oceánoch. Jedná sa o najdôležitejší skleníkový plyn produkovaný ľudskou činnosťou. Bol zodpovedný za zvýšenie záchytu tepelného vyžarovania o 85 % - čo predstavuje jeho celkový otepľujúci vplyv (radiačné pôsobenie) na našu klímu v dekáde 2002-2012.

Podľa najnovších údajov z americkej organizávie NOAA (National Oceanic and Atmospheric Administration), došlo medzi rokmi 1990 a 2013 k zvýrazneniu skleníkového efektu o 34 percent.

Podľa buletinu WMO o skleníkových plynoch dosiahol podiel CO2 v atmosfére hodnotu 393,1 ppm, čo predstavuje 141 % z predindustriálnej hodnoty 278 ppm. Obsah CO2 v atmosfére sa za posledných 10 rokov zvýšil v priemere o 2 ppm za rok.

Už od roku 2012 zaznamenávajú počas jari všetky monitorovacie stanice v Arktíde priemerné mesačné koncentrácie CO2 nad 400 ppm, vychádzajúc z údajov staníc v Kanade, Spojených štátoch amerických, Nórsku a Fínsku.

Tieto hodnoty však boli teraz zaznamenané aj na pozorovacích staniciach v nižších zemepisných šírkach. Stanice v globálnej pozorovacej sieti WMO, v Cape Verde, Nemecku, Írsku, Japonsku, Španielsku (Tenerife) a vo Švajčiarsku zaznamenali v marci aj apríli priemerné mesačné koncentrácie nad 400 ppm.

V apríli, na pozorovacej stanici Mauna Loa na Havaji mesačná koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére dosiahla v priemere 401,3 ppa. V roku 2013 bola táto hodnota prekročená len na pár dní. Mauna Loa je pritom stanicou z najdlhším radom kontinuálnych meraní obsahu atmosférického CO2 (začiatok v roku 1958) a preto sú jej merania všeobecne považované za referenčné v rámci globálnej siete týchto staníc.

Severná pologuľa má viac antropogénnych zdrojov CO2 než južná. Biosféra tiež ovplyvňuje sezónne zmeny jeho celkovej koncentrácie. Ročné minimum CO2 je v lete, kedy dochádza k jeho intenzívnej absorpcii rastlinami vďaka fotosyntéze. Zimné a jarné maximum je dôsledkom jeho zníženej absorpcie biosférou, a dodatočných zdrojov súvisiacich s rozkladom organického materiálu, ako aj antropogénnymi emisiami. Tento sezónny cyklus koncentrácie CO2 je pritom najvýraznejší na ďalekom severe.

WMO koordinuje pozorovania obsahu CO2, ale aj ďalších teplo zachytávajúcich plynov, akými sú metán a oxid dusný a zabezpečuje, že merania sú po celom svete  štandardizované a môžu tak byť vzájomne porovnané. Sieť takýchto pozorovacích staníc pokrýva viac ako 50 krajín, pričom zahŕňa stanice vysoko v Alpách, Andách a Himalájach, ako aj v Arktíde, Antarktíde a priľahlom južnom Pacifiku. Všetky stanice sa nachádzajú v neznečistených miestach, aj keď niektoré z nich sú viac ovplyvnené biosférou a antropogénnymi zdrojmi.

Priemerné mesačné koncentrácie sú počítané na základe nepretržitých meraní, pričom na celom svete je asi 130 staníc merajúcich koncentrácie CO2.

Mólové podiely CO2 zaznamenané v globálnej sieti staníc (GAW) v marci a apríli 2014

30 MÁJ 2014

Oslavy 60. výročia SHMÚ

Mgr. Ivan Garčár - Správa

V aule Ekonomickej univerzity v Bratislave sa včera (29.5.2014) uskutočnilo slávnostné zhromaždenie pri príležitosti 60. výročia vzniku Hydrometeorologického ústavu. Okrem manažmentu  Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ),  zamestnancov a pozvaných hostí sa podujatia zúčastnil aj minister životného prostredia Peter Žiga.

Generálny riaditeľ Slovenského hydrometeorologického ústavu Martin Benko v príhovore uviedol, že za 60 rokov sa Slovenský hydrometeorologický ústav stal modernou európskou hydrometeorologickou službou, ktorá je plnohodnotným partnerom najvyspelejších meteorologických služieb v medzinárodných európskych a svetových organizáciách. „Predpovedáme budúci stav atmosféry a hydrosféry a vystríhame pred ich nebezpečnými prejavmi, vďaka čomu prispievame k ochrane majetku, zdravia, dokonca životov našich občanov. Naposledy sa nám podarilo takto zvládnuť povodňovú situáciu na Dunaji začiatkom leta v minulom roku, “ dodal.

Na podujatí ocenili bronzovou, striebornou a zlatou medailou za zásluhy o rozvoj meteorológie a hydrológie viac ako päťdesiatich súčasných a bývalých zamestnancov a dobrovoľných pozorovateľov. Milou udalosťou bol aj pozdrav, ktorý zúčastneným poslal Otakar Malý z Bratislavy. Ide o bývalého zamestnanca, ktorý do Hydrometeorologického ústavu nastúpil 1. januára 1952. Je pravdepodobne jediným žijúcim zamestnancom, ktorý zažil zrod ústavu pred šesťdesiatimi rokmi. Ako v liste uviedol, jeho zdravotný stav mu už nedovolil zúčastniť sa stretnutia.   

Z histórie a súčasnosti ústavu

V novembri roku 1953 prijali vládne nariadenie č. 96 o Hydrometeorologickom ústave, ktoré zjednotilo hydrológiu a meteorológiu pod jednu strechu. Po vzniku federácie, od. 1.1. 1969 bol Hydrometeorologický ústav so sídlom v Bratislave  schopný plniť úlohy pre Slovensko samostatne, a pritom sa aj úspešne rozvíjať. Názov Slovenský hydrometeorologický ústav prijali v roku 1982. Zavedením monitorovania a hodnotenie kvantitatívnych a kvalitatívnych parametrov vody a ovzdušia spolu so zavedením výpočtovej techniky a automatizácie meraní sa výrazne rozšírili činnosti ústavu.

Dnes má SHMÚ okrem bratislavského celkove sedem profesionálnych pracovísk (Banská Bystrica, Košice, Žilina, Gánovce, Malý Javorník, Bratislava – letisko, Kojšovská Hoľa) a 21 profesionálnych observatórií a meteorologických staníc. Jeho zamestnanci v štátnej meteorologickej a hydrologickej sieti monitorujú kvalitatívne a kvantitatívne parametre stavu ovzdušia a vôd na území SR. Zhromažďujú, spracúvajú a archivujú ich pre užívateľov a verejnosť. Do režimových databáz ročne uložia približne 661,2 milióna údajov. V štátnej meteorologickej sieti SHMÚ zastrešuje viac ako tisíc staníc, ktoré okrem ovzdušia monitorujú zrážky, slnečné žiarenie, rádioaktivitu životného prostredia, pôdu, ozón a iné.  V štátnej hydrologickej sieti má SHMÚ viac ako 2800 vodomerných staníc, pozorovacích objektov a sond, ktoré zaznamenávajú údaje o povrchových,  podzemných vodách a prameňoch. 

23 MÁJ 2014

Pozor na búrky a lokálne povodne

RNDr. Norbert Polčák, PhD., Mgr. Michaela Bírová - Správa

Slovenský hydrometeorologický ústav vydal dnes správu.

Pozor na búrky a lokálne povodne

„V nedeľu a v pondelok (25.5. a 26.5.2014) očakávame na viacerých miestach Slovenska prehánky a búrky, ktoré môžu byť lokálne sprevádzané prívalovými zrážkami, ojedinele aj s krúpami. Najväčšia pravdepodobnosť výskytu je v popoludňajších a večerných hodinách,“ uviedol dnes meteorológ Slovenského hydrometeorologického ústavu Norbert Polčák. Jeho slová doplnila hydrologička SHMÚ Michaela Bírová: „Vzhľadom na možný výskyt prívalových zrážok a zvýšenú nasýtenosť povodí je predpoklad výrazného lokálneho vzostupu vodných hladín s možnosťou dosiahnutia a prekročenia stupňov povodňovej aktivity, najmä na menších tokoch.“

16 MÁJ 2014

Extrémne vysoké úhrny zrážok v polovici mája 2014

RNDr. Pavel Faško, CSc., Bc. Lukáš Ján - Správa

Na severovýchodnej Orave, v oblasti Tatier a v povodí Hnilca sme zaznamenali v stredu a vo štvrtok (14. a 15. 5. 2014) na ročnú dobu mimoriadne vysoké až extrémne úhrny zrážok. Príkladom môže byť Štrbské Pleso (15.5.2014). Spadlo tam až 95,0 mm zrážok, čo je v máji na tejto meteorologickej stanici najvyšší denný úhrn zrážok aspoň od polovice 20. storočia. V Javorine, na severnej strane Tatier napršalo vo štvrtok až 141,3 mm zrážok, čo je tiež najvyšší denný úhrn zrážok pre mesiac máj na tejto stanici aspoň od roku 1951. Druhý najvyšší denný úhrn zrážok v máji tam zaznamenali 16.5.2010, a to 116,2 mm.

Tieto úhrny mali pôvod v trvalých veľkopriestorových zrážkach spojených s tlakovou nížou juhovýchodne od Slovenska. Veľmi podobná situácia bola aj pred 4 rokmi, v máji 2010, kedy však v celom jarnom období, a aj na začiatku leta bola aktivita tlakových níží vo vnútrozemí Európy ešte častejšia ako teraz.

Pri trvalých veľkopriestorových zrážkach ich trvanie obyčajne presahuje dĺžku jedného dňa, a tak sa sleduje aj množstvo viacdenných úhrnov zrážok, ktoré ak sú vysoké, môžu podmieniť výskyt povodní. Aktuálne sa tak stalo 14. a 15. mája 2014, kedy v Javorine  namerali za dva dni takmer 220 mm zrážok. Na tejto meteorologickej stanici je to najvyšší dvojdenný úhrn zrážok pre mesiac máj aspoň od roku 1951 a nie iba pre máj. V Javorine je to najvyšší dvojdenný úhrn zrážok, pretože doteraz tam za dva dni od roku 1951 najviac napršalo  22. a 23. júla 2008, kedy to bolo tesne nad 200 mm.

Pozornosť si zaslúžia denné úhrny zrážok vyššie ako 100 mm, pretože sú v prírodných podmienkach Slovenska pomerne vzácne. Vyskytujú sa prevažne v letných mesiacoch (jún, júl, august). V ostatných mesiacoch jari a jesene je ich výskyt ojedinelý. Sieť zrážkomerných staníc SHMÚ zachytila od roku 1951 v máji menej ako 10 takýchto vysokých denných úhrnov, v rokoch 1968,1985,1988 a 1997 zachytila po  jednom takomto úhrne a v roku 2010 ich bolo päť. V roku 2014 boli takéto denné úhrny predbežne zaregistrované v operatívnom spravodajstve v Javorine, v Podspádoch, v Ždiari, v Oravskej Polhore a v Zuberci. Pretože z viac ako 600 zrážkomerných staníc budú kompletné výsledky merania zrážok za máj 2014 k dispozícii v priebehu nasledujúceho mesiaca, bude sa tento výsledok ešte meniť a počet takýchto denných úhrnov zrážok máji 2014 ešte pribudne, takže bude v máji na Slovensku najvyšší aspoň od polovice 20. storočia.

Súbor informácií o nepríjemnom daždivom, veternom a relatívne chladnom počasí, treba uzavrieť tým, že v najvyšších polohách Tatier, kde to teplotné podmienky umožňovali, v posledných dňoch výdatne snežilo a snehová pokrývka je tam v súčasnosti hrubšia, ako bola v priebehu celej zimnej sezóny.

05 MÁJ 2014

Pozor na nočné mrazy

Mgr. Miroslav Šinger - Správa

V noci a ráno (z 5.5. 2014 na 6.5.2014, z pondelka na utorok) očakávame na Slovensku na väčšine územia prízemný mráz (vo výške 5 cm nad povrchom). Teplota však miestami, najmä na severe Slovenska poklesne pod nula stupňov Celzia aj vo výške 2 metre nad povrchom.

Vzhľadom na rozvíjajúcu sa vegetáciu je mráz v tomto období nebezpečný, a preto sme vydali výstrahu pred nízkymi teplotami pre celé územie Slovenska.

30 APR 2014

Výskyt búrok a krúp v sieti zrážkomerných staníc SHMÚ

RNDr. Pavel Faško, CSc., Mgr. Marek Švec - Správa

Databáza atmosférických zrážok a s nimi súvisiacich nebezpečných poveternostných javov je pre územie Slovenska skompletizovaná od roku 1981. V roku 2014 v priebehu druhej aprílovej dekády začali u nás nápadne pribúdať búrky a tento trend sa na konci apríla ešte zvýraznil. Toto nie je pre apríl až také typické (graf 1). Väčšie priestorové rozšírenie búrok sa obvykle zaznamenáva až v máji a nasledujúcich letných mesiacoch.

Výskyt dní s búrkou v sieti zrážkomerných staníc SHMÚ od roku 1981 sa v máji nevyvíja tak ako v nasledujúcich letných mesiacoch (graf 2). V letných mesiacoch sa na konci 20. a v priebehu 21. storočia zaznamenal rast podielu zrážok, ktoré padajú pri búrkach na úkor zrážok z trvalých veľkopriestorových dažďov. Toto sa zreteľne prejavilo v rastúcom trende výskytu dní s búrkou v mesiacoch jún a júl (graf 3 a 4). Okrem procesov otepľovania má na výskyt zrážok a búrok u nás vplyv aj poloha riadiacich tlakových útvarov, čo sa prejavilo v prázdninových mesiacoch v roku 2013, kedy poloha Azorskej tlakovej výše a jej výbežku spôsobila u nás systematický výskyt menej oblačného počasia, čo sa prejavilo na nedostatku zrážok a búrok, a pretože bolo aj mimoriadne teplo, následne nastúpilo sucho.

Na Slovensku bol v posledných 33 rokoch „najbúrkovejším“ dňom 11. máj 1992, kedy búrku zaznamenalo 571 zrážkomerných staníc. Najväčší počet zrážkomerných staníc, ktoré zaznamenali dni s búrkou v tomto období bol v rokoch 1989, 2002 a 2007.

Vytváranie podmienok pre výskyt krúp je ešte zložitejší proces ako vytváranie búrok. Výskyt krúp je obmedzený na malé plochy resp. len úzke pásy, takže hustota siete zrážkomerných staníc na území Slovenska neumožní zaznamenať každý výskyt. Napriek tomu im treba venovať pozornosť, pretože môžu spôsobiť veľké škody, predovšetkým v poľnohospodárstve. Pri analýze ich výskytu na území Slovenska od roku 1981 je možné konštatovať, že častejší výskyt sa sústreďuje do rokov, kedy bolo veľa zrážok a bolo aj dostatočne teplo (grafy 6 až 8). Tieto všeobecne platné podmienky však musia byť podporené konkrétnym zvrstvením v atmosfére, ktoré musí byť instabilné, aby umožňovalo vytváranie búrkových oblakov s veľkým vertikálnym rozsahom, v ktorých potom dochádza k cirkulácii ľadových jadier. Tie môžu dostatočne narásť a podmieniť tým krupobitie.

Z hľadiska výskytu krúp sme ich za posledných 33 rokov v sieti zrážkomerných staníc zaznamenali najviac 14. júna v roku 2000. V ten deň krúpy zaregistrovalo vyše 100 zrážkomerných staníc SHMÚ. Rokom s najväčším výskytom krúp na Slovensku bol rok 2007.

Grafickú prílohu k článku si môžete pozrieť TU.

17 APR 2014

Varovania pred povodňami by mali byť presnejšie

TA3 - Správa

Obyvatelia kritických oblastí Slovenska by mali byť lepšie varovaní pred povodňami a prívalovými dažďami. Slovenský hydrometeorologický ústav totiž plánuje rozšíriť sieť automatických meracích staníc. Meteorológovia SHMÚ tak budú rýchlejšie a presnejšie vydávať výstrahy pred prípadnými prírodnými katastrofami. 

Celú správu si môžete pozrieť TU.

16 APR 2014

Odpočet Výročnej správy SHMÚ

Mgr. Ivan Garčár - Správa

Dnes sa na Slovenskom hydrometeorologickom ústave v Bratislave v zmysle Uznesenia Vlády SR č. 1189/2001 uskutočnil verejný odpočet Výročnej správy SHMÚ za rok 2013. Hlavnú správu predniesol RNDr. Martin Benko, PhD., generálny riaditeľ SHMÚ. Ako uviedol: “V minulom roku sa ústavu podarilo zvýšiť a stabilizovať kvalitu  monitoringu atmosféry aj hydrosféry a zlepšiť podmienky pre plnenie základných úloh, ktoré SHMÚ vyplývajú zo zákona. Zlepšili sme aj kvalitu prenosu informácií, predpovedí a výstrah a postúpil aj  vývoj predpovedného modelu ALADIN. Pomohlo najmä nadviazanie partnerstva s RTVS, ale prínosom bol aj podpis spolupráce v rámci medzinárodných organizácií, stali sme sa 31. členskou krajinou EUMETNET.“

Ako ďalej M. Benko uviedol, nedostatočný bol servis a obnova meracích sietí, problémom bol tiež katastrofálny, až havarijný stav v oblasti zabezpečenia výpočtovej techniky, viazla aj obnova a modernizácia monitorovacej techniky. SHMÚ zaznamenal výpadky v sieti merania kvality ovzdušia a problémy so zabezpečením dobrovoľných pozorovateľov (dohodárov).

Slovenský hydrometeorologický ústav zabezpečuje monitoring atmosféry a hydrosféry (prevádzka štátnej hydrologickej a meteorologickej siete), ktorá zahŕňa kvantitu aj kvalitu, tiež monitoring radiácie (prevádzka radiačnej siete), monitoring ovzdušia (prevádzka Národnej monitorovacej siete kvality ovzdušia), zabezpečuje Leteckú meteorologickú službu, hodnotenie emisií, pripravuje a vydáva predpovede a výstrahy, štúdie, expertízy a ponúka aj posudkovú činnosť.  Spolupracuje tiež na tvorbe európskych programov (Copernicus, INSPIRE) a na implementácii EU smerníc (RSV).

16 APR 2014

Predpoveď počasia na Veľkú noc

Pavol Beránek - Správa

Dnes sme vydali stručnú predpoveď počasia na Veľkonočné sviatky (18.4.-21.4.2014). Počas predĺženého víkendu nás čaká pomerne teplé počasie. V piatok očakávame prevažne polojasno a len ojedinele prehánky. Denná teplota od 14 do 21 stupňov Celzia. Od soboty do pondelka bude viacej oblačnosti a miestami sa vyskytnú prehánky alebo búrky, a to najmä v denných hodinách. Denná teplota od 15 stupňov na severe do 23 stupňov na juhu.

15 APR 2014

Pozvánka na verejný odpočet Výročnej správy o činnosti SHMÚ

SHMÚ - Správa

Pozývame zástupcov MŽP SR, rezortných organizácií, médií ako aj záujemcov z radov verejnosti na verejný odpočet Výročnej správy SHMÚ za rok 2013, ktorý sa uskutoční dňa 16.04.2014 o 10.00 hod. v kinosále SHMÚ, budova D, I. poschodie.

02 APR 2014

Extrémne teplý marec

RNDr. Pavel Faško, CSc., Mgr. Marek Švec - Správa

Prvý jarný mesiac v roku 2014 bol na Slovensku najteplejším marcom v histórii meteorologických meraní u nás. Priemerná mesačná teplota vzduchu dosiahla takmer na všetkých meteorologických staniciach s denným spravodajstvom najvyššie hodnoty v celom období ich prevádzky. Najteplejšou meteorologickou stanicou v marci bol Žihárec, kde priemerná mesačná teplota vzduchu dosiahla až 10,2 °C. Prvýkrát v období prevádzky meteorologických staníc u nás priemerná mesačná teplota vzduchu v marci prekročila hranicu 10 °C. Aj tento rekordne teplý mesiac prispel k tomu, že chladný polrok (október 2013 – marec 2014) bol v Hurbanove druhým najteplejším takýmto obdobím od roku 1871, po chladnom polroku 2006/2007 (Graf 1).

Výnimkou bolo iba niekoľko meteorologických staníc, kde bol tohtoročný marec druhý najteplejší, napríklad v Kuchyni na letisku, na Lomnickom štíte a v Plavči. Odchýlky priemernej mesačnej teploty vzduchu od normálu dosiahli až 5 °C, čo sa stalo napríklad v Košiciach, kde počas tohtoročného marca bola priemerná mesačná teplota vzduchu 8,6 °C. Zaujímavosťou boli úplne rovnaké priemerné mesačné teploty vzduchu na troch meteorologických staniciach v Bratislave, ktoré dosiahli v Mlynskej doline, na Kolibe a na letisku 9,6 °C, čo bolo spôsobené často vytvárajúcou sa teplou svahovou zónou na svahoch Malých Karpát.

Pre marec boli typické dni s veľkým denným chodom teploty vzduchu, teda rozdiely medzi maximálnou a minimálnou dennou teplotou vzduchu boli pomerne často aj 20 °C v najkrajnejších prípadoch až 26 °C, tak ako to bolo 14. marca 2014 v Spišských Vlachoch, kde vystúpila teplota vzduchu z ranného minima -4,5 °C na popoludňajšie maximum 21,5 °C.

Predpokladom pre rýchly vzostup dennej teploty vzduchu bol často sa opakujúci nerušený slnečný svit, čo spôsobilo, že tohtoročný marec bol napríklad v Bratislave na letisku druhý najslnečnejší aspoň od roku 1951 (Graf 2). Nedostatok snehovej pokrývky v zime, málo zrážok v marci, veľa slnečných a v niektorých dňoch aj veľmi veterných dní spôsobilo vysušovanie prírodného prostredia, čo sa prejavilo aj na nízkej priemernej relatívnej vlhkosti vzduchu v popoludňajších hodinách (Graf 3). Tento trend sa v posledných rokoch v Bratislave zvýrazňuje.

Po zrážkovo nevýraznej zime dosiahli marcové úhrny zrážok najnižšie hodnoty na Záhorí, kde to nebolo ani 10 mm za celý mesiac a iba o pár milimetrov viac zrážok spadlo aj v západnej polovici Podunajskej nížiny a v Bratislave. Toto je pri aktuálnom vývoji počasia veľmi nepriaznivá situácia.

Grafickú prílohu k článku nájdete TU.

02 APR 2014

Rozširujeme pre Vás predpoveď pre Tatry

OMPaV - Správa

Milí priatelia, vážení priaznivci SHMÚ. 

Dovoľujeme si Vás informovať, že od 1.4.2014 Odbor Meteorologických predpovedí a výstrah rozširuje špecializovanú predpoveď pre Vysoké Tatry na oblasť celých Tatier. Predmetom záujmu budú okrem Vysokých Tatier aj Západné a Belianske Tatry.
V prípade výskytu predpokladaných rozdielov v charaktere počasia v jednotlivých častiach Tatier sa ich budeme snažiť detailnejšie interpretovať v našich predpovediach, ktoré pre Vás budeme sprístupňovať na našej stránke v Rozšírenej predpovedi počasia v záložke Tatry.

skok na menu ↑


skok na začiatok stránky ↑