SHMÚ vydal meteorologické výstrahy na HmlaPoľadovica Zobraziť výstrahy

Aktuality SHMÚ

27 OKT 2020

80 rokov meteorologických pozorovaní na Lomnickom štíte

METEOROLÓGIA | 27.10.2020 | ANALÝZA | BRANISLAV CHVÍLA

Slovensko, malá krajina v strede Európy, v sebe ukrýva nesmiernu rozmanitosť. Dlhé lány v nížinách, široké kotliny, či úzke údolia preťaté riekami a potokmi, nad ktorými sa dvíhajú zalesnené hory karpatského oblúka. Významnú zmenu je možné badať pri cestovaní naprieč krajinou na severe, kde dominuje alpínsky charakter skalných masívov najvyšších partií Karpát. Najdominantnejšie a najvyššie sa dvíhajú vo Vysokých Tatrách, ktoré napriek svojej relatívne malej ploche predstavujú jedinečný ekosystém vysokohorského masívu so špecifickou flórou a klimatickými podmienkami.       

Koncom 19. storočia sa práve pre svoje klimatické podmienky a alpínsky charakter stali záujmom pre ľudí, ktorí tu našli vhodné podmienky pre oddych a regeneráciu. Ešte rýchlejší a významnejší rozvoj  zaznamenali Vysoké Tatry po vzniku samostatného Československa. Vyrástli tu mnohé liečebne a ubytovacie kapacity podporujúce rozvoj cestovného ruchu.

Aj meteorologická služba takmer od čias jej založenia v bývalom Uhorsku venovala tomuto horskému regiónu patričnú pozornosť, avšak len s veľkými ťažkosťami dokázala udržať systematické nepretržité pozorovania na vyššie položených miestach, nakoľko väčšina z nich bola obývaná iba sezónne. Impulz k takýmto meraniam prinieslo aj vybudovanie klimatických kúpeľov na úpätí Tatier v poslednej štvrtine 19. storočia. Iniciátorom ich založenia bol. Dr. Sontágh. Stanica Starý Smokovec zaznamenávala v období 1875 – 1891 (súvislé pozorovania od r. 1905), Tatranská Lomnica od r. 1897, Štrbské Pleso od r. 1902. Až ku koncu prvej Československej republiky bolo možné na jednom z vrcholov postaviť meteorologické observatórium.

Zaslúžili sa o to poprední geografi a meteorológovia, univerzitní profesori Dr. Schneider, Dr. Vitásek a Dr. Gregor, ktorí navrhli do plánov výstavby staničnej budovy budúcej lanovky na Lomnický štít zakomponovať aj meteorologické observatórium. Keďže dotknuté ministerstvá pochopili dôležitosť tohto zámeru, nič nebránilo k výstavbe prvého vysokohorského meteorologického observatória na našom území. Samotná výstavba budovy na Lomnickom štíte sa začala v roku 1936.

Oproti pôvodným predpokladom sa práce na výstavbe lanovky výrazne spomalili v dôsledku politických udalostí a vypuknutia druhej svetovej vojny a ešte ani koncom roka 1940 neboli ukončené. Napriek tomu meteorologické observatórium bolo v septembri 1940 vybavené potrebnými meracími zariadeniami a 1. októbra 1940 zahájilo pravidelné merania a pozorovania. Po potlačení SNP, keď sa už Červená armáda koncom roka 1944 priblížila k slovenským hraniciam, nemecké vojsko obsadilo observatórium a meteorologickú meraciu aparatúru vojaci demontovali a odviezli. Pri ústupe nemecká armáda zničila aj lanovku, a tak ani po oslobodení nebolo možné vykonať rýchle obnovenie prevádzky observatória. To sa podarilo až v januári 1947 po oprave lanovky.

Za osemdesiat rokov prešlo meteorologické observatórium viacerými generačnými obmenami v prístrojovom vybavení, spôsobe odovzdávania hlásení a samozrejme aj personálnym obsadením. Prostredie meteorologického observatória si však po celú dobu existencie zachovalo viac-menej pôvodnú tvár, a tak máme dnes k dispozícii jedinečný takmer 80 rokov dlhý rad homogénnych meraní a pozorovaní z nášho najvyššie položeného pracoviska na Slovensku.

Pracovisko pozorovateľa sa nachádza v rotunde na streche budovy hornej stanice visutej lanovej dráhy na Lomnickom štíte vo výške 2635 m n. m. Meracie prístroje sú umiestnené na rovnej streche budovy, ktorá tvorí terasu popri rotunde. Samotná meteorologická búdka nemá klasický podstavec a je pripevnená k severovýchodnej strane rotundy, teplomery sú v nej umiestnené vo výške 120 cm nad strechou. Na južnej strane terasy boli inštalované dva zrážkomery, pričom jeden s protiveternou ochranou Nipher, záchytná plocha bola vo výške 150 cm nad strechou, neskôr boli zrážkomery premiestnené. Ešte vyššie, na streche rotundy, sa nachádzajú meradlá pre záznam slnečného svitu a žiarenia a na približne 6 metrov vysokom stožiari meradlá pre záznam smeru a rýchlosti vetra. Okrem obvyklého prístrojového vybavenia malo observatórium v čase uvedenia do činnosti nasledujúce špeciálne prístroje: univerzálny anemograf typu Fuess v prevedení pre vysokohorské stanice, anemograf typu Dines, mikrobarograf Tycos (od firmy Short and Mason), aktinometer Michelson - Marten, aktinograf podľa Robitzscha, váhový ombrograf Fuess, slnkomer Campbell - Stokes, slnkomer Stade - Becker a katateplomer. Tlak vzduchu sa začal merať s približne dvojtýždňovým oneskorením. Zaujímavosťou bolo aj meranie výparu. Prvými pozorovateľmi na observatóriu boli pod vedením Dr. Antonína Bečvářa slovenskí vojaci Jozef Uhlár, Vincent Greguš a Lambert Jokl. Postupne sa na pracovisku vystriedalo veľké množstvo pozorovateľov, mnohí len na krátku dobu počas nástupnej alebo prevádzkovej praxe resp. len ako zástup za kmeňových zamestnancov. Medzi dlhodobých pozorovateľov observatória (podaktorí sa neskôr stali vedúci pracoviska) patrili Dr. A. Mrkos, J. Žársky, M. Janek, M. Rajčan, M. Tekeľ, M. Honig, J. Čupeľ, J. Pikler a súčasný vedúci Ľ. Stančík.

Od roku 1947, po obnovení prevádzky observatória, sa posunul klimatologický termín merania z pôvodnej 38. na 39. minútu. V septembri 1996 bola na observatóriu nainštalovaná automatická meteorologická stanica Vaisala MILOS500. Svojej generačnej obmeny sa dočkala až v roku 2015, kedy bola nainštalovaná nová automatická stanica AMS111 od slovenského výrobcu Microstep-MIS.  Do roku 2000 pracovalo observatórium ako synoptická stanica v nepretržitej prevádzke. Po jej zrušení sa na pracovisku pozoruje len v čase od 6. do 20. hodiny UTC, pričom v nočných hodinách sú údaje k dispozícii len z automatickej stanice. V súčasnosti na observatóriu zaznamenávame viac ako 10 meteorologických parametrov v minútovom kroku a ďalšie 3-krát alebo 1-krát denne. Okrem toho  kolegovia pozorujú meteorologické javy, dohľadnosť a oblačnosť, a to ako nad, tak aj pod úrovňou stanice.

V priebehu 80 rokov meraní a pozorovaní boli na meteorologickom observatóriu zaznamenané nasledovné hodnoty vybraných meteorologických prvkov:

 

                        Graf 1. Priemerná ročná teplota na Lomnickom štíte v rokoch 1951-2019 s trendovou čiarou

 

                       Graf 2. Ročný úhrn atmosférických zrážok na Lomnickom štíte v rokoch 1951-2019 s trendovou čiarou

 

Vybrané klimatologické charakteristiky z meraní meteorologického observatória na Lomnickom štíte od roku 2009 je možné pozrieť aj TU.

 

Použitá literatúra a zdroje:

[1] Dr. Štefan Petrovič: Twenty years of existence of the observatory on the Lomnický štít. HMÚ Praha, 1962.

[2] Informačný systém Meteorológia a Klimatológia (IS MaK) – interný metainformačný systém SHMÚ.

[3] Klimatologicko-meteorologický informačný systém (KMIS) – režimová databáza údajov SHMÚ.

 



skok na menu ↑


skok na začiatok stránky ↑