Aktuality SHMÚ

Nový Atlas Bratislavy hodnotí zraniteľnosť mesta na dôsledky zmeny klímy

Útvar hlavnej architektky hlavného mesta SR Bratislavy v spolupráci s Prírodovedeckou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave, a ďalšími partnerskými mestami Paríž, Bilbao a Manchester, ako aj s prestížnym Fraunhofer Institut z Nemecka, publikoval začiatkom novembra tohto roku rozsiahlu analytickú monografiu – Atlas hodnotenia zraniteľnosti a rizík nepriaznivých dôsledkov zmeny klímy na území hlavného mesta SR Bratislavy. Nový klimatický Atlas Bratislavy, ktorý je výsledkom rozsiahlej spolupráce v rámci európskeho projektu Klimaticky prispôsobivé mestá a infraštruktúry (Climate Resilient Cities and Infrastructures – RESIN), prináša detailné hodnotenie citlivosti a zraniteľnosti (aj rizík) jednotlivých mestských častí Bratislavy na vybrané prejavy zmeny klímy na Slovensku, vrátane nepriaznivých vplyvov extrémnych vĺn horúčav a intenzívnych prívalových zrážok na obyvateľstvo, cestnú infraštruktúru a budovy. Na príprave Atlasu sa autorsky spolupodieľal aj Slovenský hydrometeorologický ústav (Odbor Klimatologická služba). Publikácia je verejnosti dostupná v digitálnej verzii na stránke Magistrátu hlavného mesta Bratislavy.

Nevyhnutné je zdôrazniť, že Atlas predstavuje prvé kvantitatívne hodnotenie zraniteľnosti Bratislavy na vybrané prejavy zmeny klímy a ich dopady na obyvateľstvo a kritickú infraštruktúru. Atlas sa prostredníctvom vhodne zvolených indikátorov (14 indikátorov pre vlny horúčav a 21 indikátorov pre intenzívne zrážky) zameriava na hodnotenie dopadov: (1) vĺn horúčav a extrémnych horúčav na obyvateľstvo (kapitola 4), (2) intenzívnych zrážok na obyvateľstvo (kapitola 5), na (3) cestnú infraštruktúru (kapitola 6) a (4) na budovy (kapitola 7) v rámci zastavaného územia hlavného mesta. Metodika analytickej časti Atlasu, vrátane kvalitatívneho a kvantitatívneho hodnotenia dôsledkov zmeny klímy sú bližšie popísané v kapitolách 2 až 4.
 

Svetová meteorologická organizácia (WMO) vo svojich správach pravidelne upozorňuje na skutočnosť, že prejavy a dôsledky extrémneho počasia sa pozoruhodne rýchlo zhoršujú prakticky všade na Zemi. Tento trend je evidentný aj na Slovensku, vrátane hlavného mesta Bratislavy.

Zatiaľ čo globálny priemer teploty prízemnej atmosféry sa od začiatku 20. storočia zvýšil o takmer 1 °C (AR5 IPCC, 2013), oblasť strednej Európy, vrátane Slovenska, vykazuje za to isté obdobie približne dvojnásobne rýchlejšie otepľovanie (~1,7 až 2,0 °C, najvýraznejšie v letných mesiacoch; Obr. 1). Až do 70. rokov minulého storočia sme mali na Slovensku klímu, ktorá sa v základných črtách veľmi neodlišovala od tej, ktorú sme tu mali povedzme v 18. alebo 19. storočí. Do konca 80. rokov 20. storočia sa prirodzene striedali studené, normálne a teplé roky. Výrazné zmeny v režime klímy pozorujeme na Slovensku najmä od druhej polovice 80. rokov, resp. začiatku 90. rokov 20. storočia. A v priebehu nasledujúcich desaťročí sa bude otepľovať ešte rýchlejšie. Do roku 2040 o ďalší jeden stupeň Celzia a do konca storočia o ďalšie 2 až 3 stupne, v lepšom prípade. Treba sa pripraviť na to, že v priebehu leta budú obyvatelia miest vystavení extrémnejšiemu suchu a dlhším periódam s teplotami nad 35 °C.

Závery vedeckých štúdií poukazujú na to, že niektoré typy extrémneho počasia, napríklad vlny horúčav, povodne, extrémne prívalové zrážky či sucho, sa vyskytujú nielen častejšie, ale sú aj výraznejšie vo svojich dôsledkoch na ekonomiku, zdravie či úmrtnosť ľudskej populácie, alebo stabilitu prírodných spoločenstiev. Dalo by sa dokonca povedať, že nebyť globálneho otepľovania, k mnohým týmto extrémom by nikdy nedošlo, prípadne by sa neprejavili v tak výraznej forme. Extrémne prejavy počasia, zosilnené pôsobením klimatickej zmeny, bránia udržateľnému rozvoju miest, keďže často krát zhatia celé roky pokroku. Nestabilnejšia a teplejšia klíma bude pravdepodobne spôsobovať nielen vážnejšie škody na infraštruktúre v meste, ale zásadne môže ovplyvniť či dokonca ohroziť dostupnosť energie a vody, najmä počas dlhých období sucha a vysokých teplôt.
 

Účelom publikácie je pomôcť odborným predstaviteľom miestnych samospráv a verejnej a štátnej správy, zástupcom z radov rezortných organizácií, akademických i vedecko-výskumných inštitúcií, ale aj súkromnému sektoru, pôsobiacemu na území mesta pri navrhovaní stratégií, opatrení, formulácií stanovísk, usmernení, ako aj odborníkom z radov environmentálnych a technických profesií pri projektovaní investičnej činnosti navrhovanej na území hlavného mesta SR Bratislavy.
 

Plná citácia: Streberová E., Lückerath D., Šteflovičová M., Šteflovičová M., Pecho J., Bogen M., Kozová M., Pauditšová E., Konrad I., Kasala V. (2020): Atlas of risk-based vulnerability assessment of the impacts of climate change in Bratislava (in Slovak: Atlas hodnotenia zraniteľnosti a rizík nepriaznivých dôsledkov zmeny klímy na území hlavného mesta SR Bratislavy), Bratislava: Hlavné mesto SR Bratislava, 2020, ISBN 978-80-570-2203-9 [PDF]
 

▲ Obr. 1: Dlhodobé zmeny priemernej sezónnej teploty vzduchu v lete (vyjadrené v odchýlkach od normálu 1961-1990) na vybraných meteorologických staniciach na Slovensku (13 staníc) v období rokov 1951-2020 podľa údajov SHMÚ [obrázok nie je publikovaný v Atlase].

▲ Obr. 2: Príklad priestorového spracovania indikátora spoločenskej (vľavo), environmentálnej (v strede) a celkovej (vpravo) citlivosti obyvateľstva na extrémne horúčavy na území Bratislavy (Atlas, str. 34-35).

▲ Obr. 3: Príklad priestorového spracovania indikátora indexu nepriepustnosti maximálneho úhrnu zrážok (vľavo) a hrozby intenzívnych zrážok pre cestnú infraštruktúru na území Bratislavy (Atlas, str. 72).