SHMÚ vydal meteorologické výstrahy na Vietor na horách Zobraziť výstrahy

SHMÚ vydal hydrologické výstrahy na   Povodeň Zobraziť výstrahy

Aktuality SHMÚ

16 AUG 2010

Radiačné hmly a teplotné inverzie v lete

KLIMATOLÓGIA | 16.8.2010 | ANALÝZA | NORBERT POLČÁK, JOZEF PECHO

S pojmom teplotná inverzia si zvykneme predstaviť studené a často sychravé počasie v jesennom a zimnom období. Vyskytujú sa však aj v lete, no ich intenzita je menšia a trvajú väčšinou oveľa kratšie. Výskyt teplotných inverzií patrí ku klimatickým fenoménom, ktorý výrazným spôsobom ovplyvňuje klimatické charakteristiky miestnej klímy a mezoklímy. Teplotné inverzie sú závislé na geografickej polohe (Polčák, 2008) a poveternostnej situácii. Najčastejšie sa vyskytujú pri radiačnom type počasia a slabom prúdení vzduchu v oblastiach tlakovej výše, menej často pri advekcii. Rozoznávame niekoľko typov inverzií. Prízemné inverzie môžeme definovať ako teplotné inverzie vznikajúce pri zemskom povrchu, ako dôsledok jeho vyžarovania, najmä v noci. V zimnom období pri nízkej výške slnka nad obzorom môžu vznikať aj cez deň.

Málokto si však uvedomuje, že teplotné inverzie vznikajú aj v letných mesiacoch, keď je zemský povrch počas dňa dostatočne zohriaty a noc krátka. Najlepšími polohami pre vznik takýchto prízemných radiačných inverzií sú úzke konkávne (vhĺbené) časti reliéfu. Týmto reliéfnym črtám zodpovedajú pohoriami ohraničené, menej veterné kotliny a doliny. Vplyvom vyvýšeného horizontu nastáva v týchto polohách vyžarovanie skôr, ako nastane západ slnka a podmienky na vznik teplotnej inverzie trvajú dlhšie, ako napr. v otvorenej krajine na nížine (je to podmienené zápornou bilanciou žiarenia).

Ako príklad môžeme uviesť teplotnú inverziu v dňoch 12. a 13. júla 2010 z Popradu (694 m n.m.), kde pri radiačnom type počasia poklesla minimálna denná teplota vzduchu na 12,7 °C (12. júla) a 13,7 °C (13. júla). Stanica na Štrbskom Plese, ležiaca o 628 metrov vyššie, namerala 12. júla ráno o 1,1 °C a 13. júla dokonca len o 0,4 °C vyššiu minimálnu teplotu vzduchu než v tom istom čase v Poprade.
 
Letné teplotné inverzie sa vyskytujú nielen na rozhraní vnútrohorských kotlín a svahom okolitých pohorí, ale aj v nížinách. Veľmi pekne nám to umožňujú dokumentovať stanice Bratislava – letisko (133 m n.m.) v Podunajskej nížine a Bratislava – Koliba (286 m n.m.) na svahu Malých Karpát (pozri tiež http://www.shmu.sk/sk/?page=1&id=klimat_klimatsiet). Napríklad, v období od 08.júla do 15. júla 2010 bola nepretržite zaznamenávaná vyššia minimálna teplota vzduchu na Kolibe než na nižšie položenej stanici na bratislavskom letisku. Dokonca 10. júla 2010 dosiahla minimálna teplota vzduchu v Bratislave na letisku 13,9 °C, zatiaľ čo na Kolibe až 18,4 °C (!).
 
Letné teplotné inverzie sú rozpoznateľné aj pri štatistických spracovaniach (Polčák, 2008, Polčák & Soták, 2002). Ako príklad možno uviesť mesačný priemer minimálnej teploty vzduchu a mesačné minimum dennej teploty vzduchu na staniciach v Zvolenskej kotline (Tabuľka 1 a 2), ktorá je takmer zo všetkých strán obkolesená pohoriami. Skúsme si porovnať stanice v Banskej Bystrici na Zelenej ulici (427 m n.m.), v Sliači (313 m n.m.) a vo Vígľaši – Pstruši (368 m n.m.). Zhodnotili sme obdobie letných mesiacov jún až august v rokoch 2002 – 2007.
 
Tabuľka 1  Mesačný priemer minimálnej teploty vzduchu v °C v letných mesiacoch na staniciach Banská Bystrica, Sliač a Vígľaš - Pstruša v období rokov 2002-2007.

 

Stanica
Obdobie
Jún
Júl
August
Banská Bystrica
2002-2007
11,8
13,8
13,0
Sliač
2002-2007
11,3
13,0
12,5
Vígľaš - Pstruša
2002-2007
10,1
11,7
11,5

 

Zdroj: SHMÚ
 
 
Obr. 1  Radiačná hmla spojená s lokálnou inverziou teploty vzduchu (Sihla, 16. augusta 2009). Foto: N. Polčák
 
Z tabuľky je zrejmé, že najnižšie minimálne teploty vzduchu sa vyskytujú v najnižších častiach kotliny, naopak v okrajových, pahorkatinných a vyššie položených polohách sú teploty vyššie. Podobne si to môžme zdokumentovať na mesačných minimách teploty vzduchu, kde sú tieto rozdiely ešte viac viditeľné (Tabuľka 2).
 
Tabuľka 2  Mesačná minimálna teplota vzduchu na staniciach Banská Bystrica, Sliač a Vígľaš - Pstruša v období rokov 2002-2007

 

< td valign="top">
Sliač
Rok
Stanica
jún
júl
august
2002
Banská Bystrica
6,3
7,8
11,0
 
Sliač
4,2
6,8
10,5
 
Vígľaš - Pstruša
3,5
5,0
8,6
2003
Banská Bystrica
7,0
9,7
8,0
 
Sliač
4,9
7,2
6,8
 
Vígľaš - Pstruša
3,8
5,4
5,0
2004
Banská Bystrica
6,7
7,3
8,5
 
Sliač
5,9
6,8
6,4
 
Vígľaš - Pstruša
3,5
3,5
6,0
2005
Banská Bystrica
4,3
10,5
7,0
 
Sliač
3,6
9,4
5,6
 
Vígľaš - Pstruša
2,5
8,0
5,4
2006
Banská Bystrica
2,5
10,7
6,0
 
2,6
7,7
5,4
 
Vígľaš - Pstruša
2,0
6,5
4,5
2007
Banská Bystrica
7,5
5,3
7,6
 
Sliač
7,5
4,4
6,6
 
Vígľaš - Pstruša
6,5
2,5
4,8

 

Zdroj: SHMÚ 
 
 
Obr. 2  Letná inverzia 12. augusta 2009 v oblasti obce Strelníky. Foto: N. Polčák
 
Z klimaticko–meteorologických, ako aj geografických aspektov je pochopiteľné, že letné radiačné inverzie nedosahujú svojou intenzitou, hrúbkou a dĺžkou trvania také parametre ako jesenné a zimné teplotné inverzie. No aj napriek tomu môžu byť spojené napríklad s výskytom negatívnych javov, akými sú znížená dohľadnosť a hmla, zhoršený rozptyl škodlivých látok a ich zvýšená koncentrácia v ovzduší.
 
 
Referencie
 
Polčák, N. (2008): Vplyv geografickej polohy na teplotné inverzie vo Zvolenskej kotline. In.Turisová, I., Martincová, E., Bačkor, P. (eds). Výskum a manažment zachovania prírodných hodnôt Zvolenskej kotliny. FPV UMB Banská Bystrica, ÚVV UMB Banská Bystrica, NLC-LVÚ Zvolen, s. 190-197. ISBN 978-80-8083-674-0
Polčák, N., Soták, Š. (2002): Analýza terénnych meraní teploty vzduchu v Banskej Bystrici. In. Baran, V.: Banská Bystrica v geografickej realite času a priestoru.Mesto Banská Bystrica, pp. 152-159. ISBN 80-8055-706-3

Analýzu pripravil: RNDr. Norbert Polčák, PhD.

Na texte spolupracoval: Mgr. Jozef Pecho



skok na menu ↑


skok na začiatok stránky ↑