SHMÚ vydal meteorologické výstrahy na Vietor Zobraziť výstrahy

Aktuality SHMÚ

09 DEC 2010

Klimatické a poveternostné anomálie v roku 2010

KLIMATOLÓGIA | 9.12.2010 | SPRÁVA | JOZEF PECHO, PETER KAJABA

V súvislosti s práve prebiehajúcou medzinárodnou konferenciou COP 16 v Cancúne vydala Svetová meteorologická organizácia (WMO) správu hodnotiacu súvislosti medzi globálnym otepľovaním a extrémne premenlivým počasím v tomto roku. Aj napriek tomu, že je ešte predčasné klimatologicky hodnotiť rok 2010, už teraz je zrejmé, že sa z hľadiska teplotných podmienok zaradí medzi vôbec najteplejšie roky v histórii. Obdobie od januára do októbra 2010 bolo takmer najteplejším obdobím od roku 1850. Desaťročie 2001-2010 bolo až o 0,46 °C teplejšie v porovnaní s dlhodobým priemerom za obdobie 1961-1990 (teplotná odchýlka dosiahla kladnú hodnotu, +0,03 °C, dokonca aj v porovnaní s obdobím 2000-2009). Ide zatiaľ o vôbec najteplejšie desaťročie v histórii meteorologických meraní. Teplota vzduchu bola v priebehu roku 2010 nadnormálna nad väčšou časťou pevnín. S výnimkou východnej časti Tichého oceánu, kde v dôsledku silnejúceho vplyvu La Niña prevládali skôr podnormálne teploty, bola väčšia časť svetových oceánov v roku 2010 výraznejšie teplejšia ako normál.

Obdobie 2001-2010 – najteplejšie desaťročie histórie

 
Na základe údajov WMO je už takmer isté, že rok 2010 bude jedným z troch najteplejších rokov v období historických meteorologických meraní (teda približne od roku 1850). Odchýlka globálnej teploty povrchu oceánov a pevnín za rok 2010 je v súčasnosti odhadovaná (na základe obdobia január – október 2010) na +0,55 °C ± 0,11 °C v porovnaní s ročným priemerom za normálové obdobie 1961-1990. Rok 2010 je dosiaľ teplejší dokonca aj v porovnaní s veľmi teplým rokom 1998, kedy teplotná odchýlka za prvých desať mesiacov dosiahla hodnotu +0,53 °C (v roku 2005 to bolo +0,52 °C). To, že rok 2010 sa svojim teplotným vývojom stále drží v tesnej blízkosti rekordných hodnôt a že november 2010 bude podobný tomu z roku 2005, potvrdzujú aj operatívne údaje z prvých 25 novembrových dní.  
 
Obdobie rokov 2001-2010 je zatiaľ najteplejším desaťročím od začiatku meteorologických meraní s teplotnou odchýlkou +0,46 °C v porovnaní s normálom 1961-1990. V poslednom období sa otepľovanie najvýraznejšie prejavuje v Afrike, v niektorých oblastiach Ázie a v Arktíde. Oblasti východnej Afriky, Sahary a Arabského polostrova, centrálnej Ázie, ako aj Grónska a severnej Kanady dosiahli v období rokov 2001-2010 teplotnú odchýlku +1,2 až +1,4 °C v porovnaní s normálom 1961-1990 (súčasne boli o 0,7 až 0,9 °C teplejšie ako všetky predošlé desaťročia). 
 
Teploty povrchu pevnín bola nadnormálna vo väčšine oblastí sveta. Najvyššie teplotné odchýlky sa vyskytli v dvoch hlavných regiónoch. Prvým bola Kanada a Grónsko, kde odchýlka ročnej teploty dosiahla viac ako 3,0 °C nad normálom (západná časť Grónska, východná Kanada v arktickej a subarktickej oblasti). Druhým, výrazne teplejším regiónom (odchýlka od +1,0 do +3,0 °C nad normálom) bola oblasť siahajúca od severnej Afriky až po krajný východ Ázie, vrátane západnej a centrálnej Číny a Indie. Mnohé oblasti z uvedených regiónov zaznamenali v posledných 12 mesiacoch svoj najteplejší rok v histórii (severná Afrika, Arabský polostrov, juhozápadná Ázia, vrátane Turecka, severná Kanada a pobrežné časti Grónska).
 
Chladnejšie v porovnaní s normálom 1961-1990 boli len niektoré, plošne obmedzené regióny, napríklad západná a centrálna Sibír, krajný juh Južnej Ameriky, vnútrozemie Austrálie, severná a západná časť Európy, východná Čína a juhovýchod USA. Pre väčšiu časť severnej a západnej Európy (Veľká Británia, Nemecko, Nórsko a Francúzsko) bol rok 2010 najchladnejším obdobím od roku 1996, podobne pre severnú Áziu, ale od roku 1998 (podnormálne teploty boli spôsobená najmä chladnejšou zimou 2009/2010).
 
V dôsledku vyvíjajúcej La Niñe bola chladnejšia ako normál východná časť Tichého oceánu, no väčšia časť oceánskych oblastí, najmä v Atlantickom a Indickom oceáne, vykazovala v tomto roku výrazne kladné teplotné odchýlky. Rekordne teplý bol najmä tropický Atlantický oceán, východne od 55. stupňa západnej geografickej šírky. 
 
 
Obr. 1  Odchýlky priemernej mesačnej teploty vzduchu v októbri 2010 od dlhodobého priemeru 1971-2000
 
 
Najvýznamnejšie extrémne poveternostné javy v roku 2010
 
Povodne v Pakistane
 
Pakistan zažil najhoršie povodne v novodobej histórii. Ich príčinou boli mimoriadne výdatné monzúnové dažde sprevádzané extrémnymi úhrnmi zrážok, ku ktorými došlo v období od 26. do 29. júla 2010. V priebehu uvedených štyroch dní spadlo na veľkej ploche severného Pakistanu viac ako 300 mm zrážok (300 litrov na m2). Ďalšie silné dažde sa vyskytli o niečo južnejšie na začiatku augusta 2010 (2.-8.8.2010), čo viedlo len k zhoršeniu povodňovej situácie. Záplavy si vyžiadali okolo 1500 životov a viac ako 20 miliónov ľudí prišlo o strechu nad hlavou. Podľa OSN, povodne v Pakistane vyvolali vznik najväčšej svetovej humanitárnej krízy v novodobej histórii. Monzúnové dažde v Pakistane boli v tomto roku z pohľadu sezónnych úhrnov zrážok 4. najväčšie v histórii (súčasne najväčšie od roku 1994).
 
 
Obr.2 Mimoriadne intenzívne zrážky v júli a auguste 2010 spôsobili v Pakistane najhoršie povodne v novodobej histórii tejto krajiny (vľavo: mapa odchýlok denného úhrnu zrážok od normálu - tmavomodrá farba reprezentuje +24 mm/deň)
 
Sezónne zrážky vyvolané letným monzúnom boli nadnormálne aj v ďalších regiónoch Ázie, napríklad v západnej Indii a v Číne, kde spôsobili najhoršie povodne od roku 1998. Závažné povodne postihli aj Kórejsky polostrov. Povodne viedli v Číne k vzniku katastrofálnych zosuvov pôdy, ktoré zapríčinili obrovské straty na životoch – v provincii Gansu si vyžiadali až 1400 ľudských obetí.  Naopak, v porovnaní s normálom slabšie monzúny zaznamenali v severovýchodnej Indii a v Bangladéši (najsuchšie monzúnové obdobie od roku 1994).
 
 
Extrémne letné horúčavy v Rusku a iných regiónoch sveta
 
Na severnej pologuli zasiahli v lete vlny horúčav niekoľko častí Eurázie. Najviac extrémne sa prejavili v centrálnych regiónoch západného Ruska v období od začiatku júla do polovice augusta. Treba však podotknúť, že teploty vzduchu boli v tejto oblasti výrazne nadnormálne už od mája 2010. V Moskve bola priemerná júlová teplota o 7,6 °C vyššia ako dlhodobý priemer, čím prekonala dosiaľ platný rekord mesačnej teploty v júli o viac ako 2 °C. Za zmienku stojí aj fakt, že dňa 29. júla 2010 dosiahla maximálna denná teplota vzduchu na území Moskvy nový historick&´ rekord, a to 38,2 °C. Mimoriadna bola aj dĺžka trvania tohtoročnej vlny horúčav. Počas 33 po sebe nasledujúcich dňoch vystúpili denné teploty na viac ako 30 °C. Extrémne teplo si len v samotnej Moskve vyžiadalo približne 11 000 úmrtí.
 
Vlna extrémnych horúčav však nepostihla len hlavné mesto Ruska, mimoriadne závažne boli postihnuté aj iné oblasti centrálneho Ruska, kde odchýlka priemernej letnej teploty vzduchu dosiahla +5,0 °C. Na mnohých miestach zapríčinilo dlhotrvajúce suché a veľmi teplé počasie vznik rozsiahlych lesných požiarov a v konečnom dôsledku sa odrazilo aj na obrovských stratách v poľnohospodárskej produkcii (obilie), predovšetkým v regióne stredného Povolžia. Okrem Ruska, postihli extrémne vysoké letné teploty aj niektoré susedné krajiny, ako napríklad Fínsko, Ukrajina a Bielorusko. Rekordný počet extrémne teplých nocí zaznamenali v niektorých častiach juhovýchodnej Európy, vrátane Srbska.
 
 
Obr. 3 Dlhodobo suché a veľmi teplé počasie zapríčinilo v centrálnom Rusko stovky požiarov (vpravo: odchýlky teploty vzduchu v období od 20. do 27. júla 2010 od dlhodobého priemeru za to isté obdobie v rokoch 2000 až 2008)
 
Tohtoročné leto bolo mimoriadne teplé aj v niektorých ďalších oblastiach severnej pologule (stredná a južná Ázia, severná Afrika, atď.). Okrem európskej časti Ruska zasiahli horúčavy aj krajný východ tejto krajiny. Najteplejšie leto od začiatku meteorologických meraní zaznamenali aj v Japonsku a Čine. V tomto roku bola na ázijskom kontinente zaregistrovaná aj historicky najvyššia denná maximálna teplota vzduchu – dňa 26. mája 2010 dosiahla teplota vzduchu v Pakistane nové historické maximum, a to 53,5 °C. Ide o najvyššie teplotu vzduchu v Ázii aspoň od roku 1942. Extrémne teplo zasiahlo aj severnú Afrike i Arabský polostrov, kde v priebehu tohtoročného leta namerali ďalšie národné teplotné maximá:  52,0 °C v Jeddah (Saudská Arábia), 50,4 °C v Dauha (Katar) a 47,7 °C pri Taroudant (Maroko).
 
 
Výnimočná zima 2009/2010
 
Zoslabenie západného zonálneho prúdenia viedlo v zime 2009/2010 v rôznych častiach severnej pologule k vzniku početných klimatických anomálií. Patrila medzi ne napríklad aj chladná zima v mnohých častiach Európy (s výnimkou Stredomoria), v strednom Rusku a Mongolsku. Na zimné obdobie neobvyklé podmienky panovali najmä v západnej Európe, kde napríklad v Írsku a Škótsku zaznamenali najchladnejšiu zimu od roku 1962-1963. Aj napriek tomu, že teploty neboli z dlhodobého hľadiska až tak výnimočne nízke, v mnohých ďalších regiónoch severnej a strednej Európy išlo o najchladnejšiu zimu od roku 1978-1979, 1986-1987 alebo 1995-1996. Netypické cirkulačné podmienky, ktoré sa prejavili zoslabením západného prenosu vlhkého oceánskeho vzduchu nad severozápadnú Európu, viedli v mnohých častiach tohto regiónu k výraznému poklesu zimných zrážok. Napríklad v západnom Nórsku spadlo v priebehu zimy 2009/2010 až o 72 % menej zrážok ako je normálne pre toto ročné obdobie. Na konci februára 2010 navyše zasiahla severozápadnú Európu víchrica spôsobená tlakovou nížou Xynthia, ktorá zapríčinila na mnohých miestach vážne materiálne škody, najmä vo Francúzsku, kde rýchlosť vetra prekročila miestami až 150 km/h. Juh Európy (západné a centrálne Stredomorie) naopak zasiahli výdatné zrážky. Výrazne nadnormálne zimné úhrny zrážok zaznamenali v oblasti Španielska, Portugalska a Talianska.  
 
Na rozdiel od Európy zažili obyvatelia severnej Afriky a Arabského polostrova mimoriadne teplú zimu. Najteplejším mesiacom bol február 2010, kedy odchýlka mesačnej priemernej teploty vzduchu dosiahla v tomto regióne až +3,7 °C v porovnaní s dlhodobým priemerom. V druhej polovici februára dosiahli maximálne denné teploty vzduchu v severnom Alžírsku 30 až 36 °C. Išlo o najvyššie maximálne teploty vzduchu vo februári aspoň od roku 1980. Vysoko nadnormálne teploty boli zaznamenané tiež v Turecku a na Strednom východe.
 
Historicky najteplejšiu a súčasne aj najsuchšiu zimu zažili obyvatelia Kanady, kde odchýlky zimnej teploty dosiahli +4,0 °C v porovnaní s dlhodobým normálom (najvyššie odchýlky boli zaregistrované v severnej Kanade; +6,0 °C). Sucho sa prejavilo najmä na západnom pobreží Kanady, v oblasti Britskej Kolumbie, kde v dôsledku vysokých teplôt a nedostatku prírodného snehu boli ohrozené niektoré športové podujatia zimných olympijských hier vo Vancouveri. Diametrálne odlišnú, prevažne chladnejšiu zimu zaznamenali v centrálnych častiach USA, kde skončila ako najchladnejšia od roku 1984-1985 (v južnejších regiónoch išlo dokonca o najchladnejšiu zimu v histórii). Zima 2009/2010 bola z hľadiska rozsahu a množstva snehovej pokrývky výnimočná na východnom pobreží USA. Mimoriadne intenzívne sneženie postihlo v niekoľkých vlnách po sebe oblasť Washingtonu.
 
 
Extrémne zrážky a povodne
 
V dôsledku nastupujúcej La Niñe zasiahli v roku 2010 viaceré oblasti Indonézie a Austrálie výdatné dažde, a to najmä v období od mája do októbra 2010, ktoré býva obyčajne najsuchším období roka. Na ostrovoch Jáva a Sulawesi dosiahli úhrny zrážok v každom mesiaci od mája do októbra 2010 minimálna dvojnásobok mesačného normálu. Najvlhšie obdobie mesiacov máj-október zaznamenali na severe Austrálie, kde sezóne zrážky dosiahli až 152 % dlhodobého priemeru.
 
Juhovýchodnú Áziu (Thajsko a Vietnam) zasiahli v októbri vážne povodne s významnými stratami na životoch a hospodárskymi škodami. Povodňami boli v roku 2010 postihnuté vplyvom letného monzúnu aj niektoré krajiny západnej Afriky (Benin, Niger). Mimoriadne májové zrážky viedli k rozsiahlym regionálnym povodniam v strednej Európe (východné Nemecko, Poľsko a Slovensko). Na konci júna došlo k záplavám v Rumunsku, na Ukrajine a v Moldavsku. August 2010 sa stal v Nemecku najdaždivejším augustom v histórii. Obdobie január až október 2010 bolo najdaždivejším obdobím v Turecku (1152 mm, +132% v porovnaní s normálom) a v Rumunsku (+34 % v porovnaní s normálom). V severných Čechách  bolo uvedené obdobie najvlhšie od roku 1981. V novembri zasiahli Južnú Amerike (najmä Kolumbiu) najhoršie povodne za posledných 30 rokov. Z pohľadu náhlych a lokálne obmedzených povodní patrili v roku 2010 medzi najpostihnutejšie oblasti región Rio de Janeira v Brazílii (apríl), Madeiry (február), Arkansasu v USA (jún) a južného Francúzska (jún).
 
 
Sucho v Amazónii a v iných oblastiach sveta
 
V druhej polovici roka bolo povodie Amazonky postihnuté vážnym suchom. Neobvykle suché obdobie júla až septembra 2010 v severozápadnej a centrálnej Brazílii malo za následok výrazné zníženie prietoku mnohých prítokov Amazonky, vrátane toho najväčšieho - Rio Negra. Na začiatku roka boli závažným suchom postihnuté Guyana a niektoré karibské ostrovy. Obdobie od októbra 2009 do marca 2010 bolo v tejto oblasti jedno z najsuchších v histórii.
 
 
Obr. 4 Tohtoročné Sucho v Brazílii postihlo prevažne povodie najvýznamnejšieho prítoku Amazonky, Rio Negra (vravo: mapa priestorovej distribúcie zrážok v Južnej Amerike v období od 1. júla do 30. septembra 2010 v % normálu, zdroj: NOAA; foto vľavo: http://images.nationalgeographic.com/wpf/media-live/photos/000/299/cache/amazon-drought-aerial_29943_600x450.jpg)
 
 
Na prelome rokov 2009 a 2010 bola suchom postihnutá aj Ázia, hlavne rozsiahla časť juhozápadnej Číny. V období od septembra 2009 do polovice marca 2010 spadlo v provinciách Yunnan a Guizhou o 30% až 80% menej zrážok ako je normálne pre toto obdobie. V prvých mesiacoch roku 2010, pred príchodom letného monzúnu, postihlo sucho aj Pakistan. V niektorých regiónoch južnej Ázie, vrátane severovýchodnej Indie, Bangladéša, časti Thajska a Vietnamu, bolo pomerne sucho dokonca aj v priebehu hlavného monzúnového obdobia. Prvý polrok 2010 (január-jún 2010) bol mimoriadne suchý v západnej Európe, kde napríklad vo Veľkej Británii zaznamenali najväčšie sucho aspoň od roku 1929.
 
 
Aktivita tropických cyklónov – výrazne podnormálna s výnimkou severného Atlantiku
 
Aktivita tropických cyklón bola v roku 2010 v porovnaní s dlhodobým priemerom výrazne nižšia s výnimkou severného Atlantiku. Do konca novembra 2010 dosiahlo z celkového počtu 65 tropických cyklón zaznamenaných v tomto roku 35 silu hurikánu/tajfúnu. Ich koncoročný počet tak bude zrejme najnižší aspoň od roku 1979.
 
Podnormálna aktivita tropických cyklón poznačila najmä oblasť Tichého oceánu. V severovýchodnom Tichomorí bolo zaregistrovaných len 7 tropických cyklón, zatiaľ čo v jeho severozápadnej časti 14 (dlhodobý priemer počtu TC pre tieto regióny: 17, resp. 26). Ide súčasne o historicky najnižší počet tropických cyklón v uvedených regiónoch v období mesiacov január až november.
 
 
Obr. 5  Super-tajfún Megi zachytený z meteorologickej družice dňa 17. októbra 2010 východné od pobrežia filipínskeho ostrova Luzón (vľavo; zdroj: http://en.wikipedia.org/wiki/Typhoon_Megi_(2010); vpravo: kumulatívne zrážky spôsobené super-tajfúnom v období od 13. do 23. októbra 2010 (tmavomodré odtiene poukazujú na úhrny 600 mm a viac; zdroj: http://www.nasa.gov/images/content/492637main_20101027_Megi-TRMM_full.jpg)
 
Naopak severný Atlantik zaznamenal jednu zo svojich najaktívnejších hurikánových sezón. Od júla do konca novembra tu vzniklo 19 pomenovaných búrok, z toho 12 hurikánov, čo je druhý najvyšší počet od roku 2005.
 
V októbri 2010 vznikla východne od Filipín jedna z najsilnejších tropických cyklón v histórii – supertajfún Megi, tesne predtým ako zasiahol pobrežie filipínskeho ostrova Luzón, dosiahol vo svojom centre jednu z najnižších nameraných hodnôt tlaku vzduchu, 885 hPa. Išlo tak o najsilnejšiu tropickú cyklónu od roku 2005 (v oblasti severozápadného Pacifiku to bol najsilnejší tajfún od roku 1984). Megi spôsobila na severe Filipín rozsiahle škody na infraštruktúre a v poľnohospodárstve. Závažné škody vznikli aj na Taiwane a v provincii Fujian v Číne.
 
 
Polárne oblasti: plocha morského ľadu – tretie najnižšie minimum v histórii
 
Rozsah arktický morského ľadu bol v roku 2010 opäť hlboko pod normálom. Svoje minimum dosiahol dňa 19. septembra 2010 na hodnote 4,6 mil. km2 (2,0 mil. km2 pod normálom). Ide o tretiu najnižšiu hodnotu plochy plávajúceho ľadu od roku 1979 (hneď za rokmi 2007 a 2008). Veľmi pomaly nástup morského zaľadnenia v jesenných mesiacoch 2010 viedol v novembri k najnižšej historicky zaznamenanej ploche morského ľadu v oblasti Arktídy. Malá rozloha ľadovej pokrývky je v súlade s vysokými teplotami v prevažnej časti Arktídy, severnej Kanady a Grónska, kde zaznamenali vôbec najteplejší rok v histórii (3-4 °C nad normálom).
 
 
Obr. 6 Vývoj plochy plávajúceho morského ľadu v Arktíde v roku 2010 v porovnaní s predošlými rokmi a dlhod obým priemerom za obdobie 1979-2000 (zdroj: http://nsidc.org/arcticseaicenews/2010/110210.html).
 
 
V kontraste s vývojom v Arktíde bola plocha antarktického morského ľadu v roku 2010 mierne nadnormálna (3,16 mil. km2 vo februári 2010; 0,22 mil. km2 nad normálom). Teplota vzduchu bola v priestore Antarktídy v roku 2010 tiež mierne nadnormálne.
 
 
Záverečné poznámky
 
Konečné zhodnotenie na základe aktualizácie údajov za rok 2010 bude zverejnené Svetovou meteorologickou organizáciou v marci 2011 v rámci ročného hodnotenia globálnej klímy. Predbežné hodnotenie klimatických anomálií za rok 2010 vychádza z meteorologických a klimatologických údajov (zdroje údajov: meteorologické stanice, lode a bóje, diaľkový prieskum Zeme – satelity), ktoré sú priebežne zhromažďované a šírené národnými meteorologickými a hydrologickými službami (NMHSs). Údaje sú priebežne zhromažďované v troch centrálnych klimatologických databázach. Prvým z nich je Hadleyho Centrum vo Veľkej Británii (Met Office) a CRU (University of East Anglia) vo Veľká Británia. Ďalší zdroj informácií pochádza z Národnej oceánskej a atmosférickej organizácie (NOAA) v Spojených štátoch a tretí ´


skok na menu ↑


skok na začiatok stránky ↑