Aktuality SHMÚ

December 2010 bol na Slovensku studený, rok 2010 naopak teplotne nadnormálny

4.1.2011 | KLIMATOLÓGIA | ANALÝZA | JOZEF PECHO, PAVOL MATEJOVIČ, PAVEL FAŠKO

December 2010 skončil teplotne pod dlhodobým priemerom na celom území Slovenska (bol najchladnejším decembrom od roku 2001), jeho priemerná mesačná teplota dosiahla v Hurbanove hodnotu -1,4 °C (normál 1961-1990 má hodnotu 0,4 °C). Takmer všade bol aj pod hranicou normálu. Ďaleko však zaostal za mimoriadne studeným decembrom 2001, ktorého priemerná mesačná teplota dosiahla -4,7 °C. Najchladnejší december v histórii meteorologických pozorovaní sa v Hurbanove vyskytol v roku 1879 - jeho priemerná mesačná teplota dosiahla -11,3 °C. Aj na ostatnom území Slovenska skončil december ako studený - v nížinách sa jeho priemerná mesačná teplota pohybovala v intervale -1,5 °C až -3 °C, v horských dolinách severného Slovenska v intervale -4 až -6 °C. Decembrovú teplotu značne zmiernilo vianočné oteplenie, keď 23.12. v Hurbanove vystúpila maximálna teplota až na 14,6 °C.

December 2010 bol však výrazne chladnejší v Škandinávii, Petrohradskej oblasti, južnej Karélii a v severozápadnej Európe. Studený ráz počasia v tejto oblasti Európy spôsobili cirkulačné anomálie - prejavil sa tu najmä blokujúci účinok mohutnej tlakovej výše nad Grónskom a brázda nízkeho tlaku vzduchu nad Škandináviou, pričom po jej zadnej strane prúdil do Európy z vysokých zemepisných šírok studený vzduch.

Priemerná ročná teplota vzduchu dosiahla v Hurbanove za rok 2010 hodnotu 10,4 °C, čím sa tento rok na uvedenej meteorologickej stanici zaradil medzi teplotne normálne roky s kladnou odchýlkou +0,4 °C od normálu 1961-1990 (v porovnaní s dlhodobým priemerom 1871-2010 bol však už teplý). Priestorová odchýlka ročnej teploty vzduchu vypočítaná zo 16 reprezentatívnych staníc na Slovensku však dosiahla až +0,53 °C. Tým skončil rok 2010 ako teplotne nadnormálny. Chladnejší rok sa naposledy vyskytol v roku 2005, hoci aj ten mal kladnú teplotnú odchýlku od normálu. Rok so zápornou teplotnou odchýlkou sa naposledy vyskytol v roku 1995. Relatívne najchladnejším mesiacom roka bol október so zápornou odchýlkou -2,2 °C, absolútne najchladnejším bol január s priemernou teplotou -2,1 °C. Relatívne najteplejším mesiacom bol november s kladnou odchýlkou +3,5 °C od normálu.

Obr. 1 Priemerná mesačná teplota vzduchu T na Slovensku v decembri 2010 (vľavo) a jej odchýlka (dT) od normálu 1961-1990 v °C

(vpravo; Zdroj: SHMÚ; obrázok s väčším rozlíšením)

Rok 2010 bol však mimoriadny z hľadiska atmosférických zrážok. Bol to bezprecedentne najdaždivejší rok najmenej za posledných 140 rokov, odkedy sa na území Slovensky vykonávajú merania atmosférických zrážok. V Hurbanove za celý rok 2010 spadlo 977 mm zrážok, čo je o 70 mm viac, ako tomu bolo v roku 1900, ktorý si doteraz udržiaval prvenstvo.

Rok 2010 bol charakteristický veľmi netypickým počasím, ktoré malo aj negatívne dôsledky. Zvláštne bolo to, že prúdenie vzduchu v atmosfére v priestore Európy bolo v priebehu celého roka veľmi podobné a trvalo prakticky už od jesene v roku 2009. Zonálny prenos vzduchových hmôt (pozdĺž rovnobežiek) z Atlantického oceánu bol minimalizovaný, do popredia vystupovalo meridionálne prúdenie vzduchu (pozdĺž poludníkov), prípadne aj prúdenie z východu alebo severovýchodu. Toto spôsobilo, že počasie malo nestály charakter. Nebola to však premenlivosť podmienená striedaním vzduchových hmôt z miernych šírok Atlantického oceánu s kontinentálnymi vzduchovými hmotami, ktorá u nás býva štandardná a prináša výkyvy počasia, ale nie dramatické a prevažne bež vážnejších dôsledkov.

V roku 2010 k nám postupovali veľmi často tlakové níže zo Stredomoria, ktoré sa tam tvorili preto, že do tohto priestoru sa pri prúdení vzduchu od severu až severovýchodu dostával studený vzduch. Nad relatívne teplým Stredozemným morom sa potom vytvárali priaznivé podmienky pre vznik tlakových níží, ktoré potom postupovali opakovane cez Taliansko, západný Balkán a východné oblasti Strednej Európy smerom na severovýchod. Na Slovensku spôsobili, že rok 2010 bude najdaždivejším rokom v celej histórii meteorologických meraní, ktorá siaha do druhej polovice 19. storočia. Potvrdila sa zároveň teória, že Slovensko je „citlivé“ na vlhké vzduchové hmoty a atmosférické zrážky prichádzajúce zo Stredomoria. Presnejšie jeho prevažná časť, pretože severozápadné, severné a severovýchodné regióny Slovenska tieto zrážky až tak zásadne neovplyvňujú.

Obr. 2 Priemerná ročná teplota vzduchu T na Slovensku (vľavo) a jej odchýlka (dT) od normálu 1961-1990 v °C

(vpravo; Zdroj: SHMÚ; obrázok s väčším rozlíšením)

Aj keď zatiaľ ešte nemáme k dispozícii všetky relevantné údaje, môžeme už teraz konštatovať, že priestorový úhrn zrážok dosiahne na Slovensku v roku 2010 viac ako 1200 mm (viac ako 1200 l vody zo zrážok na každý meter štvorcový plochy územia), pričom normál predstavuje 762 mm. Už pri 838 mm, čiže v prípade 110 % normálu, hovoríme, že rok je zrážkovo nadnormálny. Doteraz na zrážky najbohatší rok u nás, 1937, mal túto hodnotu 1015 mm. Pozoruhodné je však to, že toto všetko sa udialo pri nadnormálnych teplotných pomeroch. Je ale pravda, že rok 2010 nebol až taký teplý ako predchádzajúce roky, keďže tie boli až takmer o 2 °C teplejšie ako normál. V tomto prípade treba zdôrazniť, že v 60., 70. a aj na prelome 70. a 80. rokov, bývali daždivé roky zároveň aj chladné. Posledným pekným príkladom v tomto zmysle, bol rok 1980. Výkyvy počasia, ktoré sme zaznamenali nielen v minulom roku, potvrdzujú predpoklad klimatológov o možných súvislostiach s globálnym otepľovaním. Z fyzikálneho hľadiska nárast teploty vzduchu, najmä v prízemných vrstvách atmosféry, podporuje rast dynamiky procesov prebiehajúcich v atmosfére. Preto je aj vyššie uvedený predpoklad o rastúcej frekvencii výkyvov počasia v dôsledku klimatickej zmeny korektný. Navyše ho potvrdzujú aj empirické údaje. V prvej dekáde 21. storočia sme napríklad na Slovensku zaznamenali doteraz najvyššiu nameranú teplotu vzduchu u nás, 20.7.2007, 40,3 °C, na meteorologickom observatóriu v Hurbanove. Okrem toho sme zaznamenali niekoľko vlhkých rokov, medzi ktorými sa vyskytol aj tretí najsuchší (2003) aspoň od roku 1881, ale naopak aj ten najvlhší (2010).

Podrobnosti o poveternostných anomáliách vo svete v roku 2010 môžete nájsť tu: http://www.shmu.sk/sk/?page=1&id=klimat_aktuality&clanok_id=34

Zdroje: www.nun.sk, databáza SHMÚ, http://www.dmc.fmph.uniba.sk/public_html/climate/THurbanovo.htm.

Analýzu pripravili: Mgr. Jozef Pecho, Mgr. Pavel Matejovič, Ph.D., RNDr. Pavel Faško, CSc.