Aktuality SHMÚ
Rekordný slnečný svit v júli 2013
Popri nedostatku atmosférických zrážok a suchu boli v júli 2013 dosiahnuté na niektorých miestach rekordné mesačné hodnoty aj pre trvanie slnečného svitu. Na meteorologickej stanici Bratislava, letisko dosiahlo trvanie slnečného svitu za celý júl 389 hodín, čím tam bol prekonaný doterajší rekord z júla 2006 až o 34 hodín. Táto hodnota predstavuje až 81% astronomicky možného trvania slnečného svitu v júli v Bratislave. Podobne bola suma slnečného svitu rekordná v júli 2013 aj v Piešťanoch, kde dosiahla 365 hodín. Dlhé bolo trvanie slnečného svitu v tohtoročnom júli aj v Poprade a Košiciach, ale pretože na severnom a východnom Slovensku sa tvorilo viac oblačnosti a bolo tam aj viac zrážok, rekordy slnečného svitu tam neboli prekonané. Dlhé trvanie a deficit zrážok podmieňovali vysušovanie prostredia čo sa prejavilo aj na nízkych hodnotách priemernej relatívnej vlhkosti vzduchu. Náchylnosť k vysušovaniu prostredia v období vrcholného leta je najväčšia na juhozápadnom Slovensku.
Nameraná rekordná hodnota trvania slnečného svitu bola podmienená hneď niekoľkými faktormi. Vo všeobecnosti dĺžka trvania slnečného svitu je veľmi silne ovplyvnená lokálnymi podmienkami okolo stanice antropogénneho (prítomnosť vyšších budov, objektov) alebo prirodzeného pôvodu (zmena nadmorskej výšky reliéfu, výskyt vysokých stromov). Heliograf totiž meria čas, kedy naň svietilo priame slnečné žiarenie a to tak, že pôsobí ako lupa a sústreďuje slnečné lúče do jedného bodu, čím sa na papieri za ním vypáli značka. Tento princíp funguje len vtedy, keď na heliograf nedopadá tieň, teda vtedy, keď medzi Slnkom a prístrojom nie je žiadna prekážka. Môže sa stať, že namerané hodnoty budú skreslené, ak sa takáto prekážka nachádza navyše v južnom smere a je vyššie ako 20 - 30° nad horizontom. To je približná hodnota, do akej môže v našich zemepisných šírkach vystúpiť Slnko nad horizont v čase zimného slnovratu, avšak v čase letného slnovratu to môže byť až 65° nad horizontom. Stanica Bratislava – letisko je z tohto hľadiska veľmi výhodne umiestnená, pretože sa nachádza na rovine, na otvorenom priestranstve a najbližšou potenciálnou prekážkou na horizonte sú až Malé Karpaty, ktoré sa nachádzajú navyše v približne severnom smere.
Asi najvýznamnejším faktorom ovplyvňujúcim dĺžku trvania slnečného svitu je oblačnosť, respektíve jej absencia. Existujú dva spôsoby vzniku oblačnosti, v lete je to lokálna konvekcia (tzv. „búrky z tepla“) a počas celého roka oblačnosť podmienená cirkuláciou vzduchu nad Európou. V júli prevládalo nad naším územím skôr anticyklonálne počasie, Slovensko bolo často pod vplyvom vyššieho tlaku vzduchu, ktorý obvykle znamená menšiu pravdepodobnosť výskytu súvislej oblačnosti. Toto bolo podmienené prúdením vzduchu nad severnou pologuľou a rozdielom tlaku vzduchu nad Atlantickým oceánom (NAO index). Posledné mesiace boli charakteristické skôr meridionálnym prúdením a stredná Európa bola častejšie pod vplyvom anticyklonálnych situácií. Existujú náznaky, že prostredníctvom vertikálnej aj horizontálnej cirkulácie atmosféry, ktorá priamo vplýva na rozloženie tlaku vzduchu nad severnou pologuľou, má na prúdenie vzduchu nad Európou vplyv aj slnečná aktivita. Cirkulácia vzduchu nad Európou zodpovedá už niekoľko mesiacov cirkulácii vzduchu počas nízkej aktivity Slnka (Huth et al., 2008). Nedávno síce prebehlo jej maximum, bolo ale neobvykle slabé a nevýrazné.
Huth, R., Kyselý, J., Bochníček, J., Hejda, P., 2008. Solar activity affects the occurence of synoptic types over Europe, Ann. Geophys., 26, pp. 1999-2004
Grafickú prílohu k článku nájdete TU.