SHMÚ 65 rokov / 1954-2019 - Ďakujeme našim partnerom


SHMÚ vydal meteorologické výstrahy na Hmla Zobraziť výstrahy

Aktuality SHMÚ

13 DEC 2011

Klimatické zmeny: čo nás čaká a neminie?

SHMÚ | 13.12.2011 | SPRÁVA | MGR. IVAN GARČÁR

Intenzívne búrky a lejaky, keď za hodinu spadne vyše 50 litrov vody na meter štvorcový, prietoky povodňových vĺn nezriedka presahujúce hodnoty storočnej vody, čoraz častejšie extrémne suchá, horúčavy, pribúdajúce tornáda, ale aj zvýšenie počtu ochorení prenášaných komármi či kliešťami. Aj toto je spôsobené klimatickými zmenami. Ako zmierniť ich dosah na obyvateľov SR a načrtnúť možné riešenia hovorí projekt Dôsledky klimatickej zmeny a možné adaptačné opatrenia v jednotlivých sektoroch na Slovensku. Pochádza z dielne rezortnej organizácie ministerstva životného prostredia - Slovenského hydrometeorologického ústavu. Podľa jeho výsledkov bude potrebné do roku 2050 vyčleniť 19 až 36 miliárd eur. Environrezort chce následky zmierniť aj budovaním protipovodňových opatrení a dokončením povodňového a varovného predpovedného systému POVAPSYS.

 „Klimatické zmeny reagujú na globálne otepľovanie s určitým časovým sklzom. Skôr či neskôr sa ale v počasí prejavia – a preto treba konať. Niektoré dôsledky zmeny klímy môžeme na Slovensku vidieť už teraz,“ povedal minister József Nagy.

V dôsledku zmeny klímy sa zvyšuje frekvencia dlhotrvajúceho sucha a následných prívalových dažďov. Tieto klimatické fenomény sa vyskytujú aj na miestach, kde dovtedy pozorované neboli. Napr. začiatkom júna 2011 extrémne silná prívalová vlna po prudkom lejaku v povodiach Gidry, Parnej a Vištuckého potoka zatopila viacero obcí v Malých Karpatoch.

Znížiť škody spôsobené povodňami má za úlohu povodňový a varovný predpovedný systém – POVAPSYS prostredníctvom hydrologických predpovedí, varovaní a výstrah. Tento systém, ktorý s vysokou pravdepodobnosťou dokáže niekoľko hodín vopred predpovedať prívalové vlny, môže zachrániť životy a majetok občanov. Vybudovať preventívnu protipovodňovú ochranu celoplošne sa priestorovo nedá - predpovedný systém s dostatočným predstihom upozorní na možnosť extrémnej búrky pre danú lokalitu.

Pre časté výmeny v rezorte životného prostredia sa doposiaľ nepodarilo tento systém dokončiť a spustiť do komplexnej prevádzky. J. Nagy: „Dobudovanie POVAPSYS-u je jednou z priorít ministerstva. V súčasnosti je už koncepcia hotová.“ Systém bude financovaný zo štrukturálnych fondov EÚ (Európsky fond regionálneho rozvoja), kde sú na to pridelené prostriedky vo výške 20 mil. eur. Tie sa budú čerpať cez Operačný program Životné prostredie. Pribudnúť by mal tretí meteorologický radar na Kubínskej holi, nové zrážkomerné a vodomerné stanice, ceilometre na monitorovanie oblakov a malo by sa vybudovať nové centrum, ktoré bude prijímať najaktuálnejšie údaje z meteorologických družíc.

Koncepčné riešenie vyžadujú aj čoraz častejšie sa vyskytujúce zosuvy pôdy. Kritická situácia bola po výdatných zrážkach v roku 2010 najmä na východnom Slovensku. V obci Nižná Myšľa došlo k mohutným zosuvom pôdy. Ministerstvo ŽP na 1. etapu zabezpečovacích prác vytipovalo približne 30 ďalších zosuvmi najohrozenejších lokalít, na ktoré vláda vyčlenila cca 5 mil. eur. Z týchto zdrojov sa vykonali okamžité protihavarijné opatrenia a sanačné práce v obci Nižná Myšľa a v ďalších 13-tich mestách a obciach: Prešov, Kapušany, Vyšný Čaj, Nižná Hutka, Šenkvice, Petrovany, Čadca, Vinohrady nad Váhom, Krupina, Kojšov, Bardejovská Zábava a Krajná Poľana.

Dôsledky klimatickej zmeny a možné adaptačné opatrenia v jednotlivých sektoroch na Slovensku

Štúdia bola vypracovaná pod vedením SHMÚ a navrhla opatrenia na adaptáciu a zmiernenie dôsledkov zmeny klímy v siedmich oblastiach - vodnom hospodárstve, poľnohospodárstve, zdraví obyvateľstva, turistike, biodiverzite, energetike a doprave.

Teplotné extrémy sa zvyšujú v letnom i zimnom období. Na Slovensku po prvýkrát prekročila teplota vzduchu hranicu 40 stupňov Celzia v roku 2007 (v Dudinciach 40,2°C a v Hurbanove 40,3 °C). Podľa dlhodobých záznamov bola v Hurbanove najchladnejšia zima na prelome rokov 1890 - 1891 a najteplejšia v rokoch 2006 - 2007. Z doterajších záznamov vyplýva, že extrémy teploty vzduchu sa počas zimných mesiacov december, január a február pohybovali za merané 120-ročné obdobie v teplotnom rozhraní o viac ako 60 °C. Najnižšie klesla teplota 11. februára 1929 vo Vígľaši-Pstruši na - 41,0 °C a najvyššie vystúpila 29. januára 2002 v Bratislave v Mlynskej doline na + 20,2 °C.

Podľa výsledkov európskej stratégie prispôsobenia sa ľudského zdravia na klimatické zmeny v Európe (Climate Change and Adaptation Strategies for Human health in Europe) spôsobili horúčavy v roku 2003 viac ako 35-tisíc úmrtí v Európe. Prípady salmonelózy narástli o 5 až 10 percent s každým zvýšením teploty o 1 °C počas týždňa. Lymská borelióza a kliešťová encefalitída sa rozšírila do vyšších zemepisných šírok a nadmorských výšok (Česká republika, Švédsko). Objavujú sa choroby, ktoré sa v týchto oblastiach nevyskytovali (malária, žltá horúčka a pod.) Podobná situácia je aj u nás.

V mestách, prevažne na južnom a juhozápadnom Slovensku sa zvýši počet tropických dní (s maximálnymi dennými teplotami nad 30 °C). To môže spôsobovať veľké zdravotné komplikácie najmä u rizikových skupín obyvateľstva (starší a chorí ľudia, malé deti). Zhorší to aj komfort bývania a nastolí potrebu využívať klimatizácie obytných a pracovných priestorov, čo bude v letných mesiacoch znamenať aj výrazný nárast energetickej spotreby. Naopak v zime sa skráti vykurovacia sezóna - kúriť sa bude menej.

V oblasti turizmu sa počas zimných mesiacov bude znižovať počet dní so snežením na úkor tekutých zrážok. Za snehom sa bude jazdiť do hôr, a to aspoň do oblastí od 800 m n.m. a vyššie. Naproti tomu sa zlepšia podmienky letnej dovolenky. Podľa štúdie si musíme zvyknúť na neočakávané zmeny počasia a čoraz viac sa zaujímať o aktualizované informácie pri plánovaní turistických a dovolenkových aktivít.

V oblasti bezpečnosti dopravy môžu vzrásť riziká vzniku nehôd najmä v súvislosti s nebezpečnými búrkovými javmi (blesky, lejaky, silný vietor, krupobitie), ktorých intenzita bude narastať. Taktiež zimné obdobie so striedaním sneženia a mrznúceho dažďa môže zvýšiť riziko nehodovosti najmä na cestách. Najväčším problémom do budúcnosti bude poškodzovanie dopravnej infraštruktúry – najmä cestnej a železničnej v dôsledku silných búrok a lokálnych povodňových situácií. V dôsledku týchto nebezpečných javov môže dôjsť k zhoršeniu plynulosti dopravy na cestách, výlukám na železniciach, ale aj k meškaniu či rušeniu letov.

V lesníctve sa počíta s postupným ústupom smrekových porastov, na druhej strane sa bude zvyšovať zastúpenie buka. S týmito zmenami budú spojené aj zmeny v biodiverzite lesných spoločenstiev – senzitívne druhy môžu byť mimoriadne ohrozené. V poľnohospodárstve a lesníctve budú narastať škody suchom. Očakáva sa významný atak nových druhov škodcov, najmä z oblasti Balkánu. Z hľadiska protipovodňovej ochrany a regulácie zásob povrchovej vody bude nevyhnutné dobudovanie vodných nádrží, budovanie systémov ochranných hrádzí, suchých poldrov, zahrádzanie bystrín a revitalizácia lesných ciest.



skok na menu ↑


skok na začiatok stránky ↑