Aktuality SHMÚ

Rok 2016: mimoriadne teplý a veľmi bohatý na atmosférické zrážky

Rok 2016 ako celok bol na Slovensku veľmi až mimoriadne teplý a veľmi bohatý na atmosférické zrážky. Pozorovali sme aj viacero prípadov s veľmi vysokými dennými a viacdennými úhrnmi zrážok. Aj napriek veľmi teplému letu sa vyskytli len dve výraznejšie vlny horúčav, a to v druhej polovici júna a na začiatku septembra. Meteorologicky významné boli aj ďalšie poveternostné anomálie, medzi ktorými bola vlna neskorých mrazov v poslednej aprílovej dekáde či relatívne skorý nástup snehovej pokrývky na severnom Slovensku na začiatku októbra 2016. 

Teplota vzduchu

Rok 2016 skončil na väčšine územia Slovenska v porovnaní s klimatickým normálom 1961-1990 ako veľmi až mimoriadne teplý (Obr. 1). Priemerná územná odchýlka od normálu 1961 - 1990 bola +1,4 °C (od +1,1 do +1,8 °C, Obr. 2). Relatívne teplejšie bolo predovšetkým v západnej polovici Podunajskej nížiny, na Považí a Ponitrí, v niektorých kotlinách stredného Slovenska a na východnom Slovensku. Rok 2016 sa v historických tabuľkách zaradil ako 7. najteplejší rok aspoň od roku 1931 (Tab. 1), pričom v Hurbanove ako 8. najteplejší od roku 1901 (Obr. 3).

Z ročných sezón (Obr. 4 vľavo) mala najvyššiu teplotnú odchýlku od normálu zima 2015/16 (do +3,0 °C; Obr. 5), ktorú zaraďujeme medzi veľmi teplé zimy. Podobne jar bola veľmi teplá (Obr. 6), po ktorej nasledovalo mimoriadne teplé leto 2016 (s priemernou územnou odchýlkou do +2,0 °C, Obr. 7). Jeseň hodnotíme ako celkovo teplú (Obr. 8). Podľa porovnania odchýlky od teplotného normálu bol relatívne najteplejším mesiacom február (v priemere +4,8 °C), ktorý skončil ako silne nadnormálny (Obr. 4 vpravo). V jeho druhej polovici bolo zaznamenané najvyššie denné maximum namerané na Slovensku vo februári od roku 1951 a to 20,3°C v Bratislave. Medzi teplotne silne nadnormálne mesiace minulého roka zaraďujeme  aj jún (+2,6 °C), júl (+2,1 °C) a september 2016 (+2,4 °C). Naopak, relatívne najchladnejším mesiacom bol október, ktorý skončil ako teplotne normálny, avšak so zápornou odchýlkou od normálu 1961-1990 (-0,6 °C); podobne aj december (-0,2 °C).

Je zaujímavé, že rok 2016 mal o 2 až 7 letných dní viac ako mimoriadne teplý rok 2015. Na druhej strane sme však v roku 2016 zaznamenali výrazne menej tropických dní než v predchádzajúcom roku (približne o 15 až 30 dní menej). V druhej polovici júna sme zaznamenali vlnu horúčav na východnom Slovensku a v prvej polovici septembra sa vlna horúčav vyskytla na západnom a strednom Slovensku [vlny horúčav boli identifikované podľa metodiky odporúčanej expertným tímom pre detekciu klimatickej zmeny a indexy - ETCCDI]. Celkovo teplý ráz jari bol prerušený v poslednej aprílovej dekáde prudkým ochladením, kedy zasiahli väčšinu  územia Slovenska mrazy. Tieto mrazy, vzhľadom na urýchlený vývoj vegetácie, spôsobili značné problémy poľnohospodárom. Teplotný rámec minulého roka dotvára prehľad extrémnych teplôt. Najvyššia maximálna denná teplota vzduchu, 36,2 °C, za rok 2016 bola nameraná v Holíči 24. júna. Opačné prvenstvo, teda najnižšiu minimálnu teplotu vzduchu, -24,2 °C, sme zaznamenali v Oravskej Lesnej 23. januára.

Atmosférické zrážky

Rok 2016 bol veľmi bohatý na atmosférické zrážky. Podľa predbežného hodnotenia sa ročný územný úhrn zrážok za minulý rok zaradil medzi desiatku najdaždivejších rokov aspoň od roku 1881 (Obr. 9). V priemere spadlo na území Slovenska približne 895 mm zrážok, čo je 122 % normálu 1961 - 1990. Relatívne najviac zrážok spadlo vo februári (320 % normálu; Obr. 10), ďalej v októbri (218 % normálu) a v júli (191 % normálu). Najmenej zrážok spadlo v decembri (57 % normálu), v júni (65 % normálu) a v marci (66 % normálu). Kombináciou vysokej teploty vzduchu a nízkych úhrnov zrážok sa na severovýchode Slovenska v druhej polovici júna vyskytlo veľmi intenzívne sucho. Za celý rok 2016 spadlo najviac, vyše 1000 mm zrážok, v horských oblastiach stredného a severného Slovenska (Obr. 11), V porovnaní s normálom, teda relatívne najväčší ročný prebytok zrážok (Obr. 12) vykazuje juh Slovenska (východná polovica Podunajskej nížiny; 140 - 175 %) a Vysoké Tatry (>175 %). Väčšina týchto zrážok napršala predovšetkým v období od mája do augusta. V teplom polroku sme zaznamenali, a to predovšetkým v júli, niekoľko prípadov extrémnych krátkodobých  úhrnov zrážok. Najvyššia intenzita zrážok  bola zaznamenaná dňa 27. júla 2016 v obci Dolná Poruba. Počas búrky tu spadlo za hodinu 110 mm, pričom za 30 minút to bolo až 91 mm (o tejto situácii sme informovali na oficiálnej stránke SHMÚ). Celodenný úhrn zrážok bol na tejto stanici až 128,0 mm.

Snehová pokrývka

Zimná sezóna 2015/2016 sa na Slovensku vyznačovala nižším počtom dní so snehovou pokrývkou, podobne ako v predchádzajúcich dvoch rokoch (2013/2014 a 2014/2015). Najmenej takýchto dní mali v sezóne 2015/2016 niektoré miesta na juhu stredného Slovenska, kde sa snehová pokrývka ojedinele udržala aj menej ako 10 dní. Okrem malého počtu dní so snehovou pokrývkou bola zima 2015/16 špecifická aj pomerne malou výškou snehovej pokrývky. Snehová pokrývka začala výraznejšie pribúdať až v druhej januárovej dekáde, a to predovšetkým v oblasti stredného a severozápadného Slovenska, kde výška snehovej pokrývky dosiahla okolo 25 cm (Obr. 13). Ak neberieme do úvahy vysoké horské polohy, tak v stredných horských polohách bolo najviac snehu na konci prvej polovice februára, kedy na Donovaloch a Štrbskom Plese snehová pokrývka dosahovala výšku okolo pol metra.

Tvorba snehovej pokrývky v aktuálnej zimnej sezóne 2016/2017 začala podstatne skoršie a s vyššou snehovou nádielkou. V niektorých oblastiach na severnom Slovensku, a predovšetkým v Tatrách, sa prvá významná snehová pokrývka vytvorila už začiatkom októbra 2016, kedy napríklad v priebehu 4. októbra pribudlo na Skalnatom plese až 38 cm nového snehu. Ďalšie výdatné sneženie bolo na začiatku decembra, kedy najviac nasnežilo najmä v severnej polovici územia. Na Orave a v Tatrách napadlo 1. decembra miestami aj viac ako 40 cm nového snehu. Naopak na juhu Slovenska bolo snehových zrážok výrazne menej.

Slnečný svit

Ročné trvanie slnečného svitu na väčšine nášho územia bolo v rámci normálu (107 % normálu). Najslnečnejšou oblasťou bol juhozápad krajiny, kde sme zaznamenali viac ako 2100 hodín slnečného svitu, čo predstavuje 114 % normálu. Mimoriadne vysoké hodnoty trvania slnečného svitu (v priemere 213 hod.) boli dosiahnuté vo veľmi teplom septembri, čo pozitívne prispievalo k dozrievaniu ovocia a viniča. Naopak, vlhký október bol na slnečný svit mimoriadne chudobný (v priemere 77 hod.).

K hodnoteniu meteorologických zvláštností roku 2016 sa vrátime v nasledujúcich správach.

Obr. 2: Priestorové rozloženie odchýlky priemernej ročnej teploty vzduchu na Slovensku za rok 2016 od normálu 1961-1990

Obr. 3: Odchýlka priemernej ročnej teploty vzduchu na stanici Hurbanovo v období 1901-2016 od normálu 1961-1990

Obr. 4: Odchýlka priemernej sezónnej (vľavo) a mesačnej (vpravo) teploty vzduchu na Slovensku za rok 2016 od normálu 1961-1990 [obrázok v lepšom rozlíšení]