SHMÚ vydal meteorologické výstrahy na BúrkyVysoké teploty Zobraziť výstrahy

SHMÚ vydal hydrologické výstrahy na   Prívalová povodeň Zobraziť výstrahy

Aktuality SHMÚ

24 MAR 2017

Rok 2016 prekonal celý rad klimatických rekordov

KLIMATOLÓGIA | 24.3.2017 | SPRÁVA | JOZEF PECHO, PAVEL ŠŤASTNÝ

Na 23. marca pripadá Svetový meteorologický deň, ktorým si Svetová meteorologická organizácia (World Meteorological Organization, WMO) každoročne pripomína výročie svojho vzniku (23. marca 1950). Pri tejto príležitosti WMO zverejnila nielen novú, dlho očakávanú verziu medzinárodného Atlasu oblakov [International Cloud Atlas, Manual on the Observation of Clouds and Other Meteors (WMO-No. 407)], revidovanú naposledy v roku 1987, ale aj obsiahlu výročnú správu o stave globálnej klímy za uplynulý rok 2016 [WMO Statement on the status of the global climate in 2016]. Podľa správy, rok 2016 prekonal celý rad klimatických extrémov, vrátane historicky najvyššej globálnej teploty vzduchu, najvyššej koncentrácie oxidu uhličitého či historicky najnižšieho zimného rozsahu morského ľadu v Arktíde, a vyskytlo sa aj veľké množstvo  poveternostných extrémov (hurikán Matthew, rozsiahle sucho v Brazílii alebo povodne vo Francúzsku). 

Výročná správa o stave globálnej klímy za rok 2016, zverejnená 21. marca 2017, obsahuje po prvýkrát aj hodnotenie ekonomických a sociálnych dôsledkov extrémnych prejavov počasia. Správa vychádza nielen z podkladov a údajov troch svetových klimatologických centier (NASA, NOAA a Met Office & CRU), ale aj z pravidelných správ členských národných hydrometeorologických služieb (vrátane SHMÚ).

Celkom určite medzi najdôležitejšie závery WMO správy patrí skutočnosť, že rok 2016 bol historicky najteplejší rok aspoň od roku 1850, tak nad pevninami ako aj oceánmi. V porovnaní s klimatickým normálom 1961-1990 bol rok 2016 teplejší o 0,83 °C ± 0,1 °C (Obr. 1 vľavo). V porovnaní s novším normálom 1981-2010 bol rok 2016 teplejší o 0,52 °C. Ak by sme za referenčné obdobie považovali predindustriálne obdobie (koniec 19. storočia), odchýlka globálnej teploty vzduchu by dosiahla až +1,1 °C. O veľmi rýchlom tempe otepľovania v posledných rokoch vypovedá aj fakt, že rok 2016 bol o 0,06 °C teplejší ako predošlý, doposiaľ rekordne teplý rok 2015. Ako vidieť aj na Obr. 1 (vpravo), minulý rok bol relatívne teplejší nad prevažnou časťou pevnín, s výnimkou niektorých regiónov v Južnej Amerike (severná Argentína) a juhozápadnej Austrálie. Významne teplejšia bola pritom celá severná pologuľa, kde odchýlky teploty v porovnaní s normálom 1961-1990 dosiahli regionálne aj viac ako +3,0 °C (Aljaška, severná Kanada, Grónsko, Špicbergy, severné Rusko a Čukotský polostrov). Z pohľadu ročných sezón bolo relatívne najteplejšie v zime 2015/2016, a to najmä na severnej pologuli (Obr. 2). Len na okraj možno pripomenúť, že napríklad v Európe skončil rok 2016 ako tretí najteplejší aspoň od roku 1850 (odchýlky teploty vzduchu v jednolivých sezónach sú zobrazené na Obr. 3, odchýlky za rok možno vidieť tu).    

Rekordne teplé, a to hlavne v prvej polovici roku 2016, boli aj svetové oceány, ktoré v globále dosiahli aj druhý najvyšší tepelný obsah (množstvo tepla obsiahnuté v jednotkovom objeme morskej vody), hneď po roku 2015 (v hodnotenom období 1955-2016). Jednou z príčin rekordne vysokej teploty povrchu oceánov, najmä v tropických šírkach, bol spolu s pokračujúcim globálnym otepľovaním aj veľmi silný klimatický fenomén El Niño 2015/2016, ktorý sa spolu s epizódami v rokoch 1997/98 a 1982/83 zaradil medzi tri najsilnejšie epizódy El Niño za posledných aspoň sto rokov. V dôsledku silného El Niña, ktorý svojimi dopadmi vrcholil vo februári 2016, sme v období medzi novembrom 2015 a februárom 2016 pozorovali na globálnej úrovni aj veľmi rýchly rast hladiny oceánov, a to až o 15 mm (priemerný ročný rast od roku 1993 je pritom 3,0-3,5 mm).

Ďalším dôležitým indikátorom pokračujúceho globálneho oteplenia  bol v minulom roku aj veľmi nízky rozsah plávajúceho morského zaľadnenia tak v Arktíde ako aj v okolí Antarktídy. Zimné maximum rozsahu dosiahlo v Arktíde v marci 2016 historický najnižšiu hodnotu v období 1979-2016 (14,52 mil. km2). Letné minimum bolo naopak  druhé najnižšie (spolu s rokom 2007), hneď za rekordným rokom 2012.

Atmosférická koncentrácia oxidu uhličitého (CO2), dosiahla v roku 2016 historicky najvyššiu hodnotu, a to 400,0 ± 0,1 ppm.  Rekordne vysoké boli aj koncentrácie ďalších významných skleníkových plynov (metán a oxid dusný).

 

Ďalšie podrobnosti o stave klímy za minulý rok sú uvedené v originálnej správe WMO [WMO Statement on the status of the global climate in 2016].

Odkaz na interaktívnu verziu Atlasu oblakov je možné nájsť tu [International Cloud Atlas, Manual on the Observation of Clouds and Other Meteors (WMO-No. 407)].

Odkaz na schému medzinárodnej klasifikácie oblakov je možné nájsť tu [Cloud classification aids for CL, CM and CH].

Obr. 1: (vľavo) Vývoj odchýlky globálnej teploty vzduchu [°C] podľa troch svetových klimatologických centier v období 1850 až 2016 (odchýlky v porovnaní s normálom 1961-1990); (vpravo) priestorové rozloženie odchýlok teploty vzduchu (v porovnaní s 1961-1990) nad pevninami a oceánmi v roku 2016 [Zdroj: WMO] - obrázky v lepšom rozlíšení [Obr. 1a - Obr. 1b]

Obr. 2: Priestorové rozloženie odchýlok teploty vzduchu (v porovnaní s 1961-1990) nad pevninami v jednotlivých sezónach roku 2016 [Zdroj: WMO, DWD] - obrázok v lepšom rozlíšení [Obr. 2]

Obr. 3: Priestorové rozloženie odchýlok teploty vzduchu (v porovnaní s 1961-1990) v Európe v jednotlivých sezónach roku 2016 [Zdroj: WMO, DWD] - obrázok v lepšom rozlíšení [Obr. 3]



skok na menu ↑


skok na začiatok stránky ↑