SHMÚ vydal meteorologické výstrahy na Vietor na horáchVietor Zobraziť výstrahy

Aktuality SHMÚ

22 JÚN 2017

Lysá hora – 120 rokov meteorologických meraní a pozorovaní

KLIMATOLÓGIA | 22.6.2017 | SPRÁVA | ODBOR KLIMATOLOGICKÁ SLUŽBA

Český hydrometeorologický ústav (ČHMÚ) a Česká meteorologická spoločnosť (ČMeS) usporiadali na Lysej hore (1323 m n.m.) v dňoch 14. – 15. júna 2017 zaujímavú konferenciu venovanú problematike meteorologických meraní a pozorovaní v horských oblastiach Českej republiky, Slovenska a Poľska. Akcia bola organizovaná pri príležitosti 120. výročia založenia jednej z najdôležitejších horských meteorologických staníc, a to nielen v samotnej Českej republike, ale aj celej horskej oblasti Karpát a Českého masívu. Merania v stredných a vysokých horských polohách sú náročnejšie nielen technicky, ale častokrát vyžadujú maximálne nasadenie aj zo strany samotného pozorovateľa, ktorý počas pozorovaní a meraní musí riešiť neraz celý rad problémov. Svoje špecifiká má tiež predpoveď počasia a tvorba klimatologických charakteristík pre horské oblasti.

Konferencie sa zúčastnilo 40 pracovníkov úseku meteorológie a klimatológie ČHMÚ, ďalších 17 pracovníkov z ostatných úsekov ústavu a 8 bývalých pracovníkov ČHMÚ. Početné zastúpenie mal tiež Ústav fyziky atmosféry AV ČR, v.v.i. (6 účastníkov). Traja účastníci boli zo Šumavy (portál Šumava.eu), dvaja účastníci z IMGW Wroclaw (Poľský meteorologický ústav), podniku Povodie Odry, a tiež dva účastníci zo Slovenskej akadémie vied (SAV). Zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) sa zúčastnilo 6 pracovníkov (traja z Odboru klimatologickej služby a traja z Odboru meteorologické siete, Obr. 1).

Na dvojdňovej konferencii zaznelo veľké množstvo zaujímavých príspevkov, o ktorých sa v kuloároch viedli ešte zaujímavejšie diskusie, čo bolo jedným z hlavných dôvodov usporiadanie tejto konferencie. Táto skôr „prevádzková“ ako vedecká konferencia priniesla mnoho zaujímavých poznatkov a informácií. Medzi hlavné prínosy celkom určite patrí inicializácia rozsiahlejších, skôr technických diskusií k problematike konštrukčných úprav zrážkomerov, rôznych typov vetromerných prístrojov a ich vyhrievania v podmienkach výskytu námrazy, úpravy radiačných krytov, ale napríklad aj ochrany prístrojov proti indikovanému prepätiu. Už tradične bola veľká pozornosť venovaná problematike meteorologických meraní a pozorovaní na najvyššom vrchole Českej republiky, Snežke, a to tak na českej ako aj poľskej strane hranice. Rozsiahle diskusie boli taktiež venované meraniu zrážok a snehovej pokrývky v horských oblastiach, od používanej prístrojovej techniky až po metodiku merania. V oblasti klimatológie bol naznačený zámer prípravy Atlasu klímy horských oblasti, ktorý by mohol vzniknúť najmä za predpokladu existencie dlhých a kvalitných (homogénnych) radov meraní a pozorovaní vybraných charakteristík meteorologických prvkov.

Na stránke Českej meteorologickej spoločnosti (http://www.cmes.cz/cs/node/354) je uvedený podrobnejší popis priebehu celej akcie, vrátane programu a všetkých prezentovaných príspevkov vo formáte pdf. Pracovníci SHMÚ predniesli nasledujúce príspevky:

Obr. 1: Účastníci "prevádzkovej" konferencie ČHMÚ a ČMeS "Lysá hora – 120 rokov meteorologických meraní a pozorovaní" [Foto: ČMeS]

Charakteristika snehovej pokrývky na horských staniciach Slovenska s významnou polohou a historickou hodnotou

Väčšina zrážkomerných staníc z ktorých sú dostupné digitalizované údaje je situovaná v polohách, ktoré boli v minulosti trvalo osídlené. Ľudia však postupne tieto oblasti opúšťali, a tým boli ukončené aj merania a pozorovania na týchto staniciach. V dôsledku toho, existuje pomerne veľa časových radov meraní a pozorovaní zrážok a snehovej pokrývky v polohách, kde sa v súčasnosti tieto merania a pozorovania už nevykonávajú. Vo výbere staníc sme sa sústreďovali na tie, ktoré boli situované v nadmorských výškach nad 500 m n.m. Digitalizované časové rady (denných úhrnov zrážok, novej snehovej pokrývky, celkovej snehovej pokrývky a jej vodnej hodnoty) boli rôzne dlhé, pričom väčšinou nespĺňali kritériá, ktoré sú nevyhnutné pre spracovaniach dlhodobých priemerných charakteristikách zrážok a snehovej pokrývky (aj preto mnohé z nich ostali v archíve SHMÚ nedotknuté). 

V analýze boli využité údaje o výške celkovej snehovej pokrývky z troch zrážkomerných staníc – Ždiar, Biela Voda (1008 m n. m.), Oravská Lesná – Flajšová (932 m n. m.) a Veľký Javorník (950 m n. m.) – ktoré boli situované v polohách okolo 1000 m n. m. Zrážkomerná stanica Ždiar – Biela Voda bola v prevádzke v rokoch 1944 – 1977, Oravská Lesná – Flajšová v rokoch 1922 – 1957 a neskôr v rokoch 1958 – 1972, Veľký Javorník v rokoch 1958 – 1972. Z charakteristík snehovej pokrývky boli ďalej spracované:

  • sumy celkovej snehovej pokrývky,
  • priemerná výška celkovej snehovej pokrývky a, 
  • počet dní s celkovou snehovou pokrývkou,

v jednotlivých zimách v 30-ročnom období 1950/1951 – 1979/1980. Údaje o analyzovaných charakteristikách snehovej pokrývky, ktoré neboli v zimných sezónach 1950/1951 – 1979/1980 k dispozícii, boli doplnené z referenčných staníc (využitím kvocientovej a regresnej metódy). Ako porovnávacie stanice boli použité stanice Tatranská Javorina (1017 m n. m.), Oravská Lesná (785 m n. m.) a Lysá hora (1323 m n. m.), resp. Makov (574 m n. m.).

Obr. 2: Priemerná výška snehovej pokrývky na "rekonštruovaných" a "referenčných" meteorologických staniciach v období rokov (zím) 1950/51-1979/80 [Obr. 2]

Dlhodobé priemerné hodnoty analyzovaných charakteristík snehovej pokrývky v období 1950/1951 – 1979/1980 pre Ždiar – Bielu Vodu (priemerný počet dní so snehovou pokrývkou 142 a priemerná výška snehovej pokrývky 29 cm; Obr. 2 a 3),  Oravskú Lesnú – Flajšovú (priemerný počet dní so snehovou pokrývkou 145 a priemerná výška snehovej pokrývky 52 cm) a Veľký Javorník (priemerný počet dní so snehovou pokrývkou 143 a priemerná výška snehovej pokrývky 47 cm), vypočítané z pôvodných a doplnených sezónnych hodnôt, pomerne dobre korešpondujú s hodnotami na ich referenčných staniciach a súčasne dobre dopĺňajú pole hodnôt týchto charakteristík snehovej pokrývky vzhľadom na ich nadmorskú výšku a polohu voči prevládajúcemu prúdeniu vzduchu, prinášajúcemu vlhké vzduchové hmoty do tohto regiónu v priebehu zimnej sezóny. Určitým nedostatkom tohto prístupu je, že v sezónach bohatých, resp. chudobných na snehovú pokrývku, mohla byť chyba vzniknutá dopĺňaním o niečo väčšia, ako v sezónach so štandardnými podmienkami.

Obr. 3: Počet dní s celkovou výškou snehovej pokrývky na "rekonštruovaných" a "referenčných" meteorologických staniciach v období rokov (zím) 1950/51-1979/80 [Obr. 3]

Literatúra

Kolektív autorov. 1991: Zborník prác SHMÚ 33/I, Klimatické pomery na Slovensku, Vybrané charakteristiky, ALFA, Bratislava, ISBN 80-05-00888-0, pp 240.

Kočický D. 1994: Charakteristiky snehovej pokrývky v oblasti Tatier v období 1960/1961 – 1989/1990, Prírodovedecká fakulta, Unierzity Komenského v Bratislave, pp 92.

Matejková H. 2000: Dlhodobé charakteristiky snehovej pokrývy na vybraných meteorologických staniciach severného a severozápadného Slovenska v období 1960/1961 – 1989/1990. Diplomová práca, Prírodovedecká fakulta, Unierzity Komenského v Bratislave, pp 106.



skok na menu ↑


skok na začiatok stránky ↑