Aktuality SHMÚ

21 JAN 2018

Orografické navýšenie zrážkových úhrnov vo východnej časti Malých Karpát

METEOROLÓGIA | 21.1.2018 | ANALÝZA | CYRIL SIMAN

Na území Slovenska pozorujeme niekedy veľké rozdiely v počasí, a to aj na pomerne malé vzdialenosti (niekoľko kilometrov). Geografická rôznorodosť nášho územia sa prejavuje rôznou mierou na viacerých meteorologických prvkoch (zrážky, teplota a vlhkosť vzduchu, vietor) a to predovšetkým v zimnom období.

Súčasný reliéf na území Slovenska je odrazom dlhého obdobia počas ktorého naň pôsobili endogénne (tektonická činnosť) a exogénne geomorfologické činitele (voda, mráz, vietor,...). Zhruba 40 % jeho povrchu zaberá územie s nadmorskou výškou do 300 m n. m., kde prevažujú roviny a pahorkatiny (mierne zvlnený reliéf). Až 59 % plochy z celkovej rozlohy má nadmorskú výšku 300 až 1500 m n. m., pričom v tejto časti územia je reliéf väčšinou veľmi rôznorodý. Aj vďaka orograficky rôznorodému povrchu nášho územia sa predpoveď počasia pre Slovensko niekedy tvorí ťažko. V zimnom období je asi najväčším problémom predpoveď odozvy teploty vzduchu v dolinách a kotlinách na prílev teplého vzduchu vo vyšších vrstvách ovzdušia (častý výskyt inverzie teploty vzduchu). Avšak modely nedostatočne simulujú aj zrážkové úhrny, pričom v obidvoch prípadoch väčšinou platí, že predpoveď sa zlepšuje s rozlíšením modelu.

Pozrime sa teraz na jeden príklad z oblasti Malých Karpát. Podľa predpovede 12-hodinových úhrnov zrážok regionálneho modelu s lepším rozlíšením (ALADIN) sa mali najvyššie úhrny zrážok vyskytnúť v Banskobystrickom kraji. Model však predpovedal vyššie úhrny aj na východné svahy Malých Karpát. Avšak predpovedaný úhrn zrážok tu bol len do 6 mm. Globálny model (ECMWF) s horším rozlíšením dokázal regionálne odchýlky súvisiace so záveterným alebo náveterným efektom pohorí predpovedať len minimálne, s ťažiskom najvyšších úhrnov zväčša v Banskobystrickom kraji (obr. 1), pričom do oblasti Malých Karpát predpovedal len úhrn do 3 mm. Podľa meraní z našich zrážkomerných staníc však v spomínanej oblasti spadlo ojedinele viac ako 10 mm (obr. 2). Podobne to vyzerá aj pri porovnaní predpovede 24-hodinových úhrnov (obr. 3) a reálne nameraných úhrnov zrážok (obr. 4), pričom za posledných 24 hodín do 9:00 hod. spadlo v obci Smolenice až 17 mm (obr. 5). Najintenzívnejšie zrážky sa tu vyskytli ešte v skorých ranných hodinách (obr. 6) a keďže bola teplota vzduchu počas celej noci len tesne okolo nuly dá sa predpokladať, že všetky zrážky spadli vo forme sneženia. Keby sme sa v nedeľu ráno vybrali na cestu pozdĺž Malých Karpát, zrejme by sme boli svedkami veľkých rozdielov vo výške snehovej pokrývky. Nám však žiaľ z tejto oblasti údaje o snehovej pokrývke chýbajú (obr. 7).

K opisovanému efektu navýšenia zrážkových úhrnov dochádza v tejto oblasti pomerne často, a to predovšetkým vtedy ak sa súčasne so zrážkami vyskytuje aj juhovýchodné prúdenie. Na spomínaný náveterný efekt sme naposledy upozornili napríklad v tomto príspevku na fb profile SHMÚ.

Obr. 1: Porovnanie predpovede 12-hodinového úhrnu zrážok (model ECMWF a ALADIN) pre územie Slovenska v období od 20.1. 18:00 do 21.1. 06:00

 

Obr. 2: 12-hodinový úhrn zrážok na území Slovenska v období od 20.1. 18:00 do 21.1. 06:00

 

Obr. 3: Porovnanie predpovede 24-hodinového úhrnu zrážok (model ECMWF a ALADIN) pre územie Slovenska v období od 20.1. 06:00 do 21.1. 06:00

 

Obr. 4: 24-hodinový úhrn zrážok na území Slovenska v období od 20.1. 06:00 do 21.1. 06:00

 

Obr. 5: 24-hodinový úhrn zrážok na území Slovenska v období od 20.1. 09:00 do 21.1. 09:00

 

Obr. 6: Rádiolokačná odrazivosť CAPPI 2 km - záber zo skorých ranných hodín

 

Obr. 7: Celková a nová snehová pokrývka na území Slovenska v nedeľu 21.1.2018



skok na menu ↑


skok na začiatok stránky ↑