Aktuality SHMÚ

08 OKT 2018

Špeciálna správa IPCC o dôsledkoch oteplenia planéty o 1,5 °C

KLIMATOLÓGIA | 8.10.2018 | SPRÁVA | JOZEF PECHO

Obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 °C v porovnaní s predindustrálnym obdobím (1880 – 1910) si bude, podľa záverov najnovšej špeciálnej správy Medzivládneho panela pre zmenu klímy (IPCC), vyžadovať rýchle, ďalekosiahle a celkom určite bezprecedentné zmeny vo všetkých aspektoch fungovania spoločnosti. Obmedzenie oteplenia nie o 2 °C, ale o 1,5 °C by pritom podľa IPCC malo mať významný prínos pre ľudí a prírodné ekosystémy a mohlo by ísť ruka v ruke so zabezpečením udržateľnejšej a spravodlivejšej spoločnosti, uvádza sa v tlačovej správe panelu, ktorý v priebehu soboty (6. októbra 2018) ukončil rokovania o komplexnom zhodnotení dôsledkov oteplenia planéty o 1,5 °C a 2 °C na ľudskú spoločnosť a prírodné spoločenstvá a predstavil opatrenia, ktoré krajiny budú musieť v najbližších rokoch a desaťročiach prijať, aby odvrátili uvedené kritické hodnoty globálneho oteplenia.

O vypracovanie špeciálnej správy požiadali IPCC členské krajiny Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC) na konferencii COP21 v Paríži ešte v roku 2015, kde v rozhodnutí o prijatí Parížskej dohody bol panel vyzvaný, aby v roku 2018 predložil zhodnotenie dôsledkov vyplývajúcich z oteplenia o 1,5 °C, resp. 2 °C a s tým súvisiacich opatrení v oblasti obmedzovania emisií skleníkových plynov. Závery správy budú slúžiť ako podklad pre rokovania signatárskych krajín na najbližšej konferencii COP24 v Katowiciach (3. – 14. decembra 2018), kde by zúčastnené strany chceli dosiahnuť prísnejšie dlhodobé záväzky ohľadom redukcií emisií.

Správa, ktorej plné znenie je k dispozícii na stránkach panelu IPCC [plný názov správy: Global Warming of 1.5°C, an IPCC special report on the impacts of global warming of 1.5°C above pre-industrial levels and related global greenhouse gas emission pathways, in the context of strengthening the global response to the threat of climate change, sustainable development, and efforts to eradicate poverty], by mala krajinám poskytnúť dôležité informácie nielen o rozsahu očakávaných dopadov klimatickej zmeny, ale aj konkrétnych benefitoch (výhodách), ktoré budú jednoznačne vyplývať z vyšších ambícií (resp. silnejších národných záväzkov pre zníženie celkových emisií skleníkových plynov, v porovnaní s už dohodnutými na konferencii COP21 v Paríži v roku 2015, tzv. NDCs) obmedziť otepľovanie v rámci prísnejšieho limitu globálnej teploty (1,5 °C).

Ako sa nakoniec uvádza aj v samotnej správe, súčasne národné NDCs nie sú dokonca ani zďaleka dostatočné na to, aby došlo k dosiahnutiu cieľa uvedeného v parížskej dohode, teda „obmedziť nárast priemernej globálnej teploty vzduchu pod 2 °C do konca tohto storočia“. Ak by sa aj záväzky z Paríža plnili v plnej miere všetkými 195 signatárskymi krajinami, globálny priemer teploty by sa podľa predpokladov globálnych modelov veľmi pravdepodobne zvýšil minimálne v rozsahu 2,6 – 3,2 °C (bez ich plnenia, resp. v rámci v súčasnosti platných regulácií emisií o 3,1 – 3,7 °C). Súčasné národné NDCs sú tak „stále“ približne o 17 % vyššie v porovnaní so stanoveným cieľom obmedziť oteplenie pod 2 °C. Inak povedané, pri súčasnom tempe zavádzania opatrení je dokonca aj odvrátenie oteplenia o 2 °C do konca tohto storočia nereálne.

Jedným z kľúčových posolstiev jasne vyplývajúcich zo správy IPCC je, že už v súčasnosti, pri oteplení o 1 °C v porovnaní s predindustriálnym obdobím, je možné na Zemi sledovať ďalekosiahle a v mnohých prípadoch aj dramatické dôsledky klimatickej zmeny (najmä v chudobnejších regiónoch sveta), extrémneho počasia, zvyšovania hladiny morí a oceánov a rýchleho otepľovania polárnych regiónov (najmä Arktídy). Správa pritom ďalej poukazuje na konkrétne dôsledky zmeny klímy, ktorým by sa dalo vyhnúť obmedzením globálneho otepľovania na 1,5 °C (v porovnaní s cieľom o 2 °C). Napríklad, celosvetový nárast hladiny oceánov do konca 21. storočia by bolo možné „zmierniť“ o až 10 cm, alebo šanca na záchranu tropických koralových útesov by sa významne zvýšila. Ak by sme dôsledky špecifikovali pre konkrétne regióny sveta, rozdiely medzi 1,5 °C a 2 °C by boli dokonca ešte výraznejšie. Napríklad v oblasti Stredomoria by sa dostupnosť vodných zdrojov zhoršila dvojnásobne pri oteplení do 2 °C v porovnaní s 1,5 °C. Niektoré z najhustejšie obývaných regiónov sveta, napr. južná Ázia, by čelili výrazne vyššiemu riziku straty poľnohospodárskych výnosov v dôsledku kombinovaného účinku extrémne vysokých teplôt vzduchu a dlhotrvajúceho sucha. Obmedzenie globálneho otepľovania na úrovni 1,5 °C by takisto poskytlo ľuďom a prírodným spoločenstvám dlhší čas pre adekvátnejšiu a efektívnejšiu adaptáciu na nové klimatické podmienky, a umožnilo by im tak zotrvať pod kritickými prahovými hodnotami možného rizika (ohrozenia).

V správe sa tiež uvádza, pre dosiahnutie zmiernenia globálneho otepľovania bude nevyhnutné podniknúť „rýchle a ďalekosiahle“ zmeny vo všetkých sektoroch spoločnosti (energetika, priemysel, navrhovanie a prevádzka budov, doprava, mestá, atď.). Celkové globálne [antropogénne] emisie oxidu uhličitého (CO2) by museli už do roku 2030 klesnúť o približne 45 % v porovnaní s rokom 2010 a de facto klesnúť na 0 Gt [net zero] okolo roku 2050 (čo by mohlo viesť k poklesu celkovej koncentrácie CO2 v zemskej atmosfére a k zabezpečeniu stabilizácie globálnej teploty). Po roku 2050 by mali byť všetky antropogénne emisie CO2, vrátane tých, ktoré budú vypustené ešte pred rokom 2050, „technologicky“ zachytávané [záporné emisie CO2]. Prípadný presah globálneho priemeru teploty vzduchu nad úroveň 1,5 °C (prípadne 2 °C) by v neskoršom období znamenalo väčšiu závislosť od technológií, ktoré by dokázali odstraňovať CO2 priamo zo zemskej atmosféry (aby sa globálna teplota vrátila do roku 2100 opäť pod 1,5 °C). Účinnosť takýchto technológií však zatiaľ nie je preukázaná v celoplanetárnom merítku (rozsahu) a niektoré môžu predstavovať významné riziko pre trvalo udržateľný rozvoj a ekologickú stabilitu.

Zhrnutie špeciálnej správy o globálnom otepľovaní o 1,5 °C (SR15 IPCC) je k dispozícii na adrese: https://www.ipcc.ch/report/sr15  alebo www.ipcc.ch.

Obrazová príloha je prevzatá priamo zo správy SR15 IPCC

Obr. 1: Miera antropogénne podmieneného zvýšenia teploty [°C] povrchu kontinentov a oceánov v období 2006 - 2015 v porovnaní s obdobím 1850-1900 podľa troch databáz: (vľavo) NOAA, (v strede) NASA GISTEMP, (vpravo) HadCRUT4 [Zdroj: SR15, 1. kapitola - Annex]

Obr. 2: Pozorovaný vývoj globálnej teploty vzduchu (sivá krivka vľavo) v období 1960 - 2017 a modelované scenáre stabilizácie globálnej teploty vzduchu pod, resp. na úrovni 1,5 °C s predpokladaným presiahnutím 1,5 °C okolo roku 2040 pri súčasnej úrovni regulácií emisií CO2 [Zdroj: SR15 Summary for Policymakers]

Obr. 3: Možné priebehy vývoja antropogénnych emisií CO2 (vľavo), metánu (vpravo hore), čierného uhlíka (vpravo v strede) a oxidov dusíka (vpravo dole) pre žiadne či iba malé prekročenie oteplenia o 1,5 °C (modre) a pre prekročenie veľké, po ktorom by ale mala do roku 2100 teplota klesnúť pod túto hranicu (sivo) [Zdroj: SR15, SPM Figure SMP.3a]

Obr. 4: Vývoj globálnej teploty vzduchu v období 1979 - 2017 (vľavo) a jej predpokladavý vývoj v najbližších dvoch rokoch 2018 - 2019 (na úrovni globálneho ročného priemeru; vpravo) [Zdroj: SR 15 1. kapitola - Annex; P. T. Brown a K. Caldeira, 2017]



skok na menu ↑


skok na začiatok stránky ↑