Aktuality SHMÚ

07 FEB 2019

Posledné štyri roky boli globálne najteplejšie v histórii

KLIMATOLÓGIA | 7.2.2019 | ANALÝZA | JOZEF PECHO, LADISLAV MARKOVIČ

Podľa správy Svetovej meteorologickej organizácie (WMO), ktorá cituje predbežné hodnotenia globálnych klimatologických centier (predovšetkým NASANOAA), rok 2018 bol štvrtý najteplejší v novodobej histórii meteorologických meraní, teda aspoň od roku 1880. Pokračujúci dlhodobý trend otepľovania globálneho klimatického systému spojený s rekordne vysokými [globálnymi] koncentráciami skleníkových plynov viedol k veľmi nápadnej kumulácii historicky najteplejších rokov do obdobia posledných piatich rokov (2014-2018; poradie od najteplejšieho roka: 2016, 2017, 2015, 2018 a 2014). Podľa predbežných údajov zverejnených na stránke európskeho monitorovacieho programu Copernicus (Climate Change Service), rok 2018 skončil v Európe ako tretí najteplejší za rokmi 2014 a 2015, a to aj napriek tomu, že teplý polrok (apríl až september 2018) bol v Európe vôbec najteplejší v období posledných 40 rokov. Ako sme informovali už v predošlých správach o stave klímy a sucha za rok 2018, minulý rok bol na Slovensku mimoriadne až extrémne teplý (prevažne 1. až 2. najteplejší od roku 1931, resp. 1901). 

WMO uvádza vo svojej správe, že podľa údajov piatich globálnych databáz teploty povrchu pevnín a oceánov (NASA, NOAA, CRU, JMA, Berkeley + ERA-Interim) odchýlka globálnej teploty v roku 2018 bola približne o 1,0 °C (obrázok v prílohe) vyššia v porovnaní s predindustriálnym obdobím (1850-1900), o 0,83 °C vyššia ako v období 1951-1980 (Obr. 1). Rok 2016 ostáva, predovšetkým aj v dôsledku účinku teplej (pozitívnej) fázy ENSO – El Niño, zatiaľ najteplejším rokom za posledných aspoň 138 rokov, s odchýlkou +1,2 °C v porovnaní s predindutriálnym obdobím.

Priestorové spracovanie odchýlok teploty povrchu pevnín a oceánov – podľa GISS NASA (porovnanie s 1951-1980)  a NOAA (porovnanie s 1981-2010) – poukazuje na výrazne pozitívne odchýlky priemernej ročnej teploty najmä v priestore severnej pologule (Európa, Blízky a Stredný Východ, východná Arktída, atď.; odchýlka +2,0 až +4,0 °C v porovnaní s 1951-1980). Predbežnú interpretáciu príčin mimoriadne teplých podmienok v Európe, predovšetkým v priebehu teplého polroka 2018 (apríl – september) sme stručne opísali v správe o Suchu na Slovensku v roku 2018.

Animácia na Obr. 2 zobrazuje vývoj odchýlky globálnej teploty v jednotlivých mesiacoch kalendárneho roka (zohľadňujúc sezónnosť teploty vzduchu; porovnanie s obdobím 1950-2015) v období rokov 1880 až 2018, pričom na pravej strane sú uvedené roky, kedy bol dosiahnutý nový rekord priemernej globálnej teploty (podľa údajov GISS NASA).

Keďže pri hodnotení priebehu pokračujúcej zmeny klímy je dôležitejším ukazovateľom dlhodobý trend vývoja teploty ako poradie jednotlivých rokov, na Obr. 3 je zobrazená celková miera oteplenia (v K) pre jednotlivé regióny Zeme (na základe údajov GISS NASA). Rýchlosť otepľovania je nápadne vyššia najmä nad pevninami severnej pologule a v priestore Arktídy, kde sa za posledných približne 50 rokov zvýšila priemerná ročná teplota o takmer 3 °C (pre porovnanie, v regióne strednej Európy je pozorované zvýšenie v rozmedzí od 1,5 do 2,0 °C).

Veľmi zaujímavé je aj porovnanie vývoja teploty vzduchu nad pevninami oceánmi (na základe údajov GISS NASA). Obrázok (v prílohe) poukazuje na skutočnosť, že minimálne od 70. rokov 20. storočia sa pevniny (v priemere) otepľujú približne dvojnásobne rýchlejšie ako oceány, pričom priemerný nárast teploty nad pevninami – v porovnaní s obdobím 1880-1920 – je do roku 2018 približne +1,6 °C (nad oceánmi +0,8 °C). Dôvodom sú nielen v priemere vyššie koncentrácie skleníkových plynov nad pevninami severnej pologule, ale aj odlišné podmienky radiačnej bilancie povrchu pevnín a oceánov.

Výrazná miera oteplenia je v období od roku 1970 nápadná aj pri hodnotení medzidekádnych zmien globálnej teploty (na základe spracovania WMO; obrázok v prílohe). Z obrázku je vidieť, že v porovnaní s obdobím v druhej polovici 19. storočia sa globálny priemer teploty vzduchu (pri posudzovaní priemerov za jednotlivé desaťročia) zvýšil o približne 0,94 °C, pričom len v priebehu posledných piatich desaťročí (1968-2018) sa oteplilo o až 0,72 °C.

Podľa podkladov a dlhodobých prognóz (napr. Met Office/CRU) je možné očakávať, že vzhľadom na doznievajúce dôsledky miernej fázy El Niño v priebehu zimy 2018/19, ako aj dlhodobého trendu rastu teploty vzduchu, priemerná globálna teplota v roku 2019 bude veľmi pravdepodobne vyššia ako v roku 2018 (+1,1 °C v porovnaní s obdobím 1850-1990; obrázok v prílohe). Scenáre predpokladaných zmien ročnej priemernej teploty vzduchu na Zemi v časových horizontoch 2021-2050 a 2071-2100 (podľa dvoch RCP scenárov, RCP4.5 a RCP8.5) sú zobrazené na Obr. 4. [Na základe údajov GCM v rámci projektu CMIP5]

Zdroje: WMO, GISS NASA, NOAA, Met Office, Copernicus, DWD, SHMÚ 

Obr. 1: Vývoj odchýlky globálnej teploty povrchu pevnín a oceánov podľa piatich databáz globálnej teploty (GISS NASA, NOAA, CRU, Berkeley a JMA) v období rokov 1880-2018; porovnanie s obdobím 1951-1980 [Zdroj: WMO]

Obr. 2: Vývoj odchýlky globálnej teploty vzduchu v jednotlivých mesiacoch kalendárneho roka (január až december) v období rokov 1880-2018 na základe údajov GISS NASA [Zdroj: NASA]

Obr. 3: Vývoj celkového oteplenia (v K) na Zemi a v jednotlivých regiónoch na základe údajov GISS NASA v období rokov 1970 - 2018 [Zdroj: NASA]

Obr. 4: Scenáre očakávaných zmien priemernej ročnej teploty vzduchu v období 2021-2050 a 2071-2100 (v porovnaní s referenčným obdobím 1986-2015) pre vybrané emisné scenáre RCP4.5 a RCP8.5 [Zdroj: GCM CMIP5]



skok na menu ↑


skok na začiatok stránky ↑