Aktuality SHMÚ

11 FEB 2019

Pripomíname si 90. výročie zaznamenania historicky najnižšej teploty vzduchu na Slovensku

KLIMATOLÓGIA | 11.2.2019 | ANALÝZA | JOZEF PECHO, PAVEL FAŠKO, PAVEL ŠŤASTNÝ

Dňa 11. februára 1929, teda pred deväťdesiatimi rokmi, bola na meteorologickej stanici Vígľaš-Pstruša zaznamenaná vôbec najnižšia minimálna teplota vzduchu v období meteorologických meraní a pozorovaní na území Slovenska, -41,0 °C. Tento doposiaľ neprekonaný historický rekord bol zaznamenaný v priebehu najtuhšej zimy 20. storočia, 1928/1929 (tiež jednej z troch najtuhších zím za posledných približne 150 rokov, Tab. na Obr. 4), a v priebehu vôbec najchladnejšieho februára v období historických meraní teploty vzduchu na území Slovenska (priemerná teplota vzduchu v Hurbanove vo februári 1929 bola -11,0 °C s odchýlkou -11,4 °C od dlhodobého priemeru 1901-2000). Dôsledky takto silných mrazov boli pre dnešnú generáciu ľudí takmer nepredstaviteľné: stromy praskali, rieky zamŕzali až do dna a vtáky padali mŕtve na zem. Priebeh a príčiny mimoriadne tuhej zimy 1928/1929 boli do väčších detailov rozpracované vo viacerých publikáciách, napr. aj v príspevku Faško a kol. 2009 (Meteorologický časopis, 12, 2009).

Tuhá zima 1928/1929 bola tak trochu prekvapením, pretože nastala v priebehu desaťročia, ktoré bolo charakteristické výskytom teplotne pomerne nevýrazných zím. Samotná zima 1928/1929 začala tiež takpovediac „nevinne“ a v jej úvode (december 1928) nič nenasvedčovalo tomu, že bude jednou z najtuhších zím v období posledných približne 150 rokov. Priemerná teplota vzduchu v decembri 1928 bola v Hurbanove -0,1 °C, december tak skončil síce teplotne podpriemerný, ale stále v rámci normálu (odchýlka od dlhodobého priemeru 1901-2000 bola -0,7 °C). [Výkaz meteorologických meraní a pozorovaní na meteorologickej stanici Vígľaš-Pstruša za február 1929.]

Prvá výraznejšia vlna silných mrazov sa vyskytla na juhu Slovenska až na konci prvej januárovej dekády. Ráno, 11. januára 1929 klesla v Hurbanove minimálna teplota vzduchu až na -20,2 °C. Výraznejší pokles teploty vzduchu v priebehu noci a rána spôsobovala aj súvislá snehová pokrývka, ktorá sa v oblasti Hurbanova držala nepretržito od 2. januára až do 19. marca 1929, a vo svojom maxime dosiahla až 49 cm (16. februára 1929).

K ďalšiemu  výraznému  ochladeniu prišlo na začiatku  februára,  kedy  v  oblasti  Bieloruska  zmohutnela  tlaková výš, ktorá sa spojila s veľmi mohutnou a rozsiahlou tlakovou  výšou  so  stredom  nad  centrálnou  Sibírou (1  060  hPa; v tom čase sa v tejto oblasti vyskytovali mimoriadne silné mrazy: -40 až -60 °C). Tento  veľmi rozsiahly  komplex  vysokého  tlaku  s  dvoma  samostatnými  stredmi sa 1. februára v poludníkovom smere rozprestieral od severného pólu až do južnej Číny a severnej Indie a rovnobežkovom  smere  od  Čukotky  až  po  Nemecko. Dňa 3. februára prenikol do našej oblasti po zadnej strane plytkej tlakovej níže v oblasti stredného Uralu veľmi studený kontinentálny arktický vzduch. Ráno, 3. februára 1929 klesla v Hurbanove minimálna denná teplota až na -27,1 °C (priemerná denná teplota vzduchu bola v tento deň len -20,7 °C). Obdobie silných mrazov pritom trvalo v Hurbanove už od 29. januára, skončilo až 15. február 1929. Dňa 5. februára sa v studenom  vzduchu  vytvorila  nad  Fínskom  tlaková  výš,  ktorá  sa postupne presúvala smerom na juhozápad a 8. februára mala svoj stred (1 030 hPa) nad Alpami. Nad východným Ruskom sa zároveň  udržiaval  “bazén”  veľmi  studeného  vzduchu  (8.  februára 1929  o  13:00  UTC  bolo  v  Moskve  -38  °C).  Dňa 9. februára  zmohutnela  nad  Petrohradskou  oblasťou ďalšia  tlaková  výš a po jej južnom okraji prúdil od východu až severovýchodu do strednej Európy kontinentálny  arktický  vzduch (Obr. 1). Nad  centrálnym  Stredomorím  sa  súčasne  prehĺbila  brázda  nízkeho tlaku vzduchu. Teplý front s ňou spojený začal v dňoch 12. až 14. februára svojou oblačnosťou a zrážkami ovplyvňovať  počasie  aj  v  strednej  Európe (došlo k zmierneniu mrazov, Obr. 2).

V podmienkach zmenšenej oblačnosti, utíšenia vetra a veľmi suchého vzduchu klesla teplota vzduch v Hurbanove už 10. februára 1929 vo večernom termíne merania na -27,8 °C. Pokles teploty pokračoval až do rána 11. februára, kedy teplota vzduchu dosiahla -35,0 °C. Ako uvádzame v príspevku Faško a kol. 2009, ráno 11. februára 1929  o  7.00  h  bola  malá  oblačnosť  so  slabou  hmlou,  bezvetrie,  teplota  vzduchu  dosiahla -32,5 °C, relatívna vlhkosť bola 82 %. Dňa 11. februára  dosiahla  maximálna  teplota  vzduchu  pri  oblačnom  počasí len  -18,9  °C  a  priemerná  denná  teplota  bola  v  tento  deň -24,6 °C. V ďalších dňoch sa mrazy v dôsledku oblačnosti a zrážkovej činnosti zmiernili, a do 14. februára napadlo 18 cm nového snehu.

Ráno 11. februára bolo mimoriadne mrazivé aj na ostatnom území Slovenska, predovšetkým v kotlinách severného a stredného Slovenska. V 23 vtedy monitorovaných lokalitách dosiahla ranná minimálna teplota vzduchu -30 °C a menej. Najnižšie minimá boli zaznamenané vo Zvolenskej a Liptovskej kotline (Na Studni -37,0 °C, Tatranská Lomnica -37,0 °C, Liptovský Hrádok -38,0 °C, Zvolen -38,5 °C a Vigľaš-Pstruša -41,0 °C). Zaujímavosťou je aj minimum teploty vzduchu z oblasti Bratislavy, v Devínskej Novej Vsi namerali ráno 11. februára až -36,0 °C. Na okraj je potrebné poznamenať, že teplota -41,0 °C nebola v tom čase absolútnym rekordom najnižšej teploty vzduchu v Československu. Najsilnejšie mrazy dňa 11. februára zaznamenali v Litvínoviciach (dnes súčasť Českých Budejovíc), a to -42,2 °C.

[Prehľad historických rekordov najnižšej teploty vzduchu v jednotlivých krajinách Európy.] (Obr. 5)

Silné mrazy po svojom zmiernení v polovici februára 1929 však ešte nepovedali posledné slovo. Ďalej sa vyskytovali na južnom Slovensku aj po 19. februári, kedy napríklad dňa 22. februára 1929 klesla minimálna teplota vzduchu až na -29,0 °C, a ešte na začiatku marca (od 1. do 6. marca) klesala pravidelne na menej ako -13,0 °C.

Január, resp. február 1929, ktoré skončili s odchýlkami -5,2 °C (9. najchladnejší január aspoň od roku 1872), resp. -11,4 °C (najchladnejší február aspoň od roku 1872) ako veľmi studený, resp. mimoriadne studený mesiac, tak napravili reputáciu celej zimy 1928/1929, ktorá skončila ako mimoriadne studená s priemernou teplotou v Hurbanove -5,9 (odchýlka od priemeru 1901-2000 dosiahla -5,7 °C). Odchýlka priemernej zimnej teploty vzduchu nižšia ako -5,0 °C sa po zime 1928/1929 vyskytla už len raz, a to počas tuhej zimy 1939/1940 (Obr. 3). Február 1929 sa zaradil, spolu s decembrom 1879 a januárom 1893, medzi tri vôbec najchladnejšie mesiace zaznamenané v Hurbanove aspoň od roku 1871. Posledným mesiacom, kedy priemerná teplota dosiahla menej ako -10,0 °C, bol legendárny január 1942 (celkom sa k nemu priblížil aj február 1956).

K rekordnej teplote, nameranej v zime 1928/1929 sa nepriblížila žiadna zima v 20. storočí, dokonca ani pamätná zima 1939/1940 alebo 1984/1985 (Oravská Lesná -36,6°C).

Stanica Vígľaš-Pstruša bola založená v roku 1883, vtedy sa tu merali len atmosférické zrážky. Neskôr pribudli aj teplota a vlhkosť vzduchu. K prerušeniu pozorovania došlo od roku 1886 do roku 1912. Po vzniku 1. Československej republiky, prevzali správu nad stanicou Výskumné ústavy zemedelské v Bratislave. Pozorovalo a meralo sa na nej 3-krát denne, pričom teplota vzduchu bola zaznamenávaná s presnosťou na 1 °C  a takto sa vedie aj teplotný rekord: –41,0 °C. Údaje boli podrobené revízii a  namerané hodnoty boli odsúhlasené.

Pán Ján Porsch, podľa našich archívnych materiálov, pozorovania na stanici Vígľaš-Pstruša vykonával od 1.10.1923 do 31.12.1931. Podľa kvality záznamov a overených nameraných hodnôt bol spoľahlivým pozorovateľom. Klimatologická stanica Vígľaš-Pstruša je v činnosti aj v súčasnosti. Pozorovateľmi na klimatologických staniciach v tej dobe boli často lesníci, záhradníci, učitelia, lekári, úradníci, t.j. takí, ktorí mali schopnosti dobre odčítavať hodnoty prvkov na prístrojoch a zároveň boli spoľahliví a dochvíľni pri meraniach a pozorovaniach. 

Ján Porsch vo Vígľaši-Pstruši dňa 11.2.1929, keď vykonával ranné merania a pozorovania: "Zasnežená krajina s trblietajúcimi sa hviezdami pri svitaní, pod nohami vŕzgajúci sneh. Po otvorení dvierok na meteorologickej búdke padne zrak na tzv. suchý teplomer, udávajúci aktuálnu teplotu –38 °C. No a liehový minimálny teplomer ukazuje hodnotu –41°C, na ktorú onej noci poklesla teplota vzduchu. Oči slzia, dych sa zasekáva, ruky krehnú a on vidí a do výkazu zaznamenáva údaj, ktorý ešte žiadny meteorologický pozorovateľ na Slovensku v 20. storočí nezaregistroval."

Obr. 1Priemerná výška geopotenciálnej hladiny 850 hPa a jej odchýlka od dlhodobého priemeru (1981-2010) v období od 6. 2. do 14. 2. 1929 (vľavo), resp. v období od 1.2. do 28.2.1929 (vpravo) [Zdroj: NOAA]

Obr. 2: Priestorová reanalýza povrchovej teploty vzduchu (v K) v dňoch 7.2., 9.2., 11.2. a 13.2.1929 v Európe na základe údajov NOAA

Obr. 3: Priemerná teplota vzduchu v jednotlivých zimných mesiacoch (december - február) v Hurbanove v období 1872 - 2019 (január 2019) [Zdroj: SHMÚ]

Obr. 4: Poradie dvadsiatich najchladnejších (vľavo) a najteplejších zím (vpravo) v Hurbanove v období 1872 - 2018 podľa hodnoty priemernej zimnej teploty vzduchu (Tmpr); odchýlka dT je vypočítaná v porovnaní s dlhodobým priemerom 1901-2000 [Zdroj: SHMÚ]

Obr. 5: Prehľad historicky najnižších minimálnych teplôt vzduchu v jednotlivých krajinách Európy (vrátane európskej časti Ruska) [Zdroj: WMO + Data visualization maps]

Zdroje

Faško P, Matejovič P, Pecho J. 2009. Najtuhšia zima 20. storočia na Slovensku. In: Meteorological Journal, 12, 1, Slovak Hydrometeorological Institute, Bratislava 2009, ISSN 1335-339X.

Matejovič, P. 2011: Zima A.D. 1500-2010. História a podoby zím v Európe a na Slovensku. VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2011. ISBN 978-80-224-1208-7 

Lipina P. 2017: Rekordně nízke teploty vzduchu a mimrádně tuhé zimě 1928/29. Česká meteorologická společnost.

Schneider R. 1929: Zima 1928/29. Vesmír, 7, 1929, č. 8, s. 1-7.



skok na menu ↑


skok na začiatok stránky ↑