Aktuality SHMÚ
Klimatologické zhodnotenie roka 2017
Rok 2017 ako celok bol na Slovensku veľmi až mimoriadne teplý (predovšetkým na západnom Slovensku) a z pohľadu množstva atmosférických zrážok bol v rámci normálu. V teplom polroku sa vyskytlo päť výraznejších vĺn horúčav, a to predovšetkým v druhej polovici júna a na prelome júla a augusta 2017. K pozoruhodným poveternostným a klimatickým anomáliám patril studený až veľmi studený január 2017 (piaty najchladnejší aspoň od roku 1961), ďalej druhý najteplejší marec, ale napríklad aj veľmi až mimoriadne vlhký apríl a mimoriadne vlhký september 2017, ktorý podstatne zvrátil (spolu s nasledujúcimi mesiacmi), nepriaznivú bilanciu atmosférických zrážok a na západnom Slovensku aj rozvoj závažného sucha.
Prvé známky dopadov sucha na poľnohospodárstvo
V uplynulom 16. týždni sa vlahová bilancia na Slovensku zhoršila vplyvom pretrvávajúceho vysokého výparu, o čom sme informovali aj na našej stránke.
Aktuálny stav vlahovej bilancie a požiarneho nebezpečenstva na Slovensku
Sucho sa Slovensku zjavne nevyhýba ani tento rok.
Seminár „Monitoring sucha a jeho dopadov“
Slovenský hydrometeorologický ústav v spolupráci so Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou zorganizovali dňa 22.2.2018 vo Zvolene seminár pod názvom „Monitoring sucha a jeho dopadov“.
Veľmi teplý január 2018
Január 2018 bol na väčšine územia Slovenska teplotne silno nadnormálny (veľmi teplý), s výnimkou niektorých horských oblastí na strednom a východnom Slovensku, kde skončil ako teplotne normálny. Z hľadiska celkového množstva atmosférických zrážok bol január normálny, na východnom Slovensku miestami až suchý. Január 2018 skončil ako veľmi až mimoriadne teplý na väčšine územia strednej a západnej Európy, kde v niektorých regiónoch dosiahla odchýlka priemernej mesačnej teploty vzduchu aj viac ako +5,0 °C (severovýchodné Francúzsko, južné Nemecko, severovýchodné Rakúsku alebo Slovinsko a Chorvátsko). Mimoriadne až extrémne teplé podmienky s odchýlkami teploty vzduchu viac ako +6,0 °C boli v priebehu januára zaznamenané v severnom Rusku alebo v priestore Arktídy. V dôsledku prevládajúceho západného (zonálneho) prúdenia množstvo zrážok bolo významne nadnormálne prevažne v západnej Európe, a silne nadnormálne v regióne západných Álp, kde v priebehu januára spadlo aj viac ako 200 mm zrážok. Január 2018 bol globálne piaty až šiesty najteplejší aspoň od roku 1880 (NASA), resp. 1891 (JMA), s odchýlkou +0,78 °C (od priemeru 1951-1980), resp. +0,21 °C (od normálu 1981-2010). Prehľad niektorých vybraných extrémov v januári 2018 je uvedený v článku January 2018: Earth's 5th Warmest January on Record.
Teplotne nadnormálny december 2017
December 2017 bol na väčšine územia Slovenska teplotne nadnormálny, s výnimkou niektorých horských oblastí na strednom Slovensku, kde skončil ako teplotne normálny. Z pohľadu množstva atmosférických zrážok bol uplynulý mesiac zrážkovo normálny na západnom a strednom Slovensku, a silne nadnormálny (veľmi vlhký) na východnom Slovensku. December 2017 bol teplotne nadnormálny aj na väčšine územia Európy (s výnimkou niektorých regiónov v oblasti Stredomoria), pričom v dôsledku pomerne stabilného západného až juhozápaného prúdenia bol uplynulý mesiac v mnohých regiónoch severnej a východnej Európy veľmi až mimoriadne teplý (v niektorých oblastiach západného Ruska dosiahli odchýlky priemernej mesačnej teploty vzduchu viac ako +6,0 °C). Priestorovú distribúciu atmosférických zrážok v priebehu decembra významne ovplyvňovalo stabilné zonálne prúdenie a poloha riadiacich tlakových útvarov - významne vyššie mesačné úhrny v porovnaní s normálom boli zaznamenané predovšetkým v Alpách, v severnej a východnej Európe. Z hľadiska globálnej teploty skončil december 2017 ako tretí najteplejší (spolu s decembrom 2016) aspoň od roku 1880 podľa NOAA a šiesty najteplejší od roku 1891 podľa JMA, pričom veľmi až mimoriadne teplo bolo na prevažnej väčšine pevnín severnej pologule (s výnimkou východnej Sibíri, severovýchodnej Kanady a severovýchodu USA), vrátane Arktídy.
Teplotne a zrážkovo normálny november 2017
November 2017 skončil na väčšine územia Slovenska ako teplotne normálny, s výnimkou niektorých oblastí na juhozápade Slovenska, v Košickej kotline či v južnej časti Východoslovenskej nížiny, a ako zrážkovo normálny, na východnom a miestami aj na strednom Slovensku až nadnormálny. Uplynulý mesiac bol teplotne nadnormálny na väčšine územia strednej a východnej Európy, kde bol miestami až silne nadnormálny, s odchýlkami teploty vzduchu do +6,0 °C (v porovnaní s normálom 1961-1990). November bol relatívne chladnejší v oblasti Stredomoria, južného Francúzska či v západnej polovici Turecka (odchýlka prevažne do -1,0 °C, ojedinele aj až do -2,0 °C). Prevládajúce západné až severozápadné prúdenie vzduchu a veľmi špecifické rozmiestnenie riadiacich tlakových útvarov mali v priebehu novembra zásadný vplyv na priestorovú distribúciu atmosférických zrážok v Európe. Zatiaľ čo v juhozápadnej Európe mesačné úhrny zrážok boli väčšinou podnormálne (vplyv Azorskej tlakovej výše), na väčšine územia strednej a severnej Európy a Balkánu boli zrážky vplyvom poveternostných frontov (spojených s cyklonálnou činnosťou v severnej Európe a v centrálnom Stredomorí) v rámci dlhodobého normálu, pričom v niektorých regiónoch boli až nadnormálne (napr. Grécko - najmä v dôsledku hlbokej tlakovej níže "TLC - Tropical-like cyclone" Numa, východné Rumunsko, či Švédsko). Podľa predbežných údajov Japonskej meteorologickej služby (JMA) skončil november 2017 ako tretí najteplejší aspoň od roku 1891.
Teplotne normálny október 2017
Október 2017 skončil na väčšine územia Slovenska ako teplotne normálny (s výnimkou krajného juhozápadu, kde bol až nadnormálny) a zrážkovo nadnormálny až silne nadnormálny. Ako prevažne teplotne normálny skončil uplynulý mesiac aj vo východnej a juhovýchodnej Európe (odchýlky od normálu 1961-1990 do +1,0 °C). Naopak, október možno hodnotiť ako teplotne nadnormálny (miestami až silne nadnormálny) v západnej polovici strednej Európy (Česká rep., Rakúsko a Nemecko) a v západnej a juhozápadnej Európe (Španielsko, Veľká Británia alebo Portugalsko a odchýlkami až do + 5,0 °C, veľmi vysoké odchýlky teploty boli pozorované aj na severe Európy a v Arktíde). Cirkulačné podmienky mali významný vplyv na veľmi kontrastné rozdelenie množstva atmosférických zrážok v Európe. Október 2017 skončil na väčšine územia južnej, juhozápadnej a západnej Európy ako zrážkovo silne až mimoriadne podnormálny (vrátane Britských ostrovov alebo pobrežných oblastí Balkánu či Grécka). Naopak, na veľkej ploche strednej a východnej Európy boli atmosférické zrážky v októbri veľmi hojné (prevažne nadnormálne až silne nadnormálne), dokonca v niektorých regiónoch Pobaltia, Poľska či Rumunska a Bulharska boli až mimoriadne nadnormálne (viac ako 250 % normálu 1961-1990). Podľa predbežného hodnotenia Japonskej meteorologickej služby (JMA), bol október 2017 tretí najteplejší október aspoň od roku 1891 (odchýlka +0,31 °C v porovnaní s normálom 1981-2010), podľa americkej NOAA štvrtý [graf] a podľa údajov NASA druhý najteplejší október aspoň od roku 1880.
Monitoring dopadov sucha
SHMÚ v rámci projektu DriDanube spolupracuje s partnermi z CzechGlobe na integrovanom systéme monitoringu pôdneho sucha, dostupného na stránke www.intersucho.sk.
Predbežná správa WMO o stave klímy v roku 2017
Podľa najnovšej predbežnej správy Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) o stave klímy v roku 2017 vychádzajúcej z údajov spracovaných za obdobie prvých deviatich mesiacov roka 2017 (január až september), rok 2017 sa veľmi pravdepodobne zaradí medzi tri najteplejšie roky novodobej histórie meteorologických meraní a pozorovaní (1880 - 2017). Zaujímavým faktom je aj to, že tento rok bude už tretím rokom za sebou, kedy odchýlka globálnej teploty atmosféry a oceánov presiahne hodnotu 1 °C v porovnaní s predindustriálnym obdobím. Rok 2017 bol súčasne poznamenaný sériou mimoriadne závažných extrémov počasia, z ktorých mnohé mali katastrofálne dôsledky (hurikány, sucho, povodne či vlny horúčav). Správa WMO o stave klímy v roku 2017, prezentovaná v rámci 23. výročnej konferencie zmluvných strán o klimatickej zmene COP23 Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC) prebiehajúcej v nemeckom meste Bonn (6. – 17. 11. 2017), s hlavným cieľom stanoviť pravidlá implementácie Parížskej dohody z roku 2015, je zameraná na dôsledky prejavov počasia na ľudskú bezpečnosť, prosperitu a životné prostredie.