Aktuality SHMÚ
Monitoring meteorologického sucha v celoročnej prevádzke
Doteraz bol celoročne prevádzkovaný iba monitoring pôdneho sucha. Od tohto roku dochádza k zmene.
Rekordne rýchly rast koncentrácie oxidu uhličitého v zemskej atmosfére
Keď v roku 1958 mladý doktor chémie, Charles David Keeling (na obrázku vpravo), prvýkrát zmeral na havajskom observatóriu pod vrcholom sopky Mauna Loa množstvo oxidu uhličitého vo vzduchu, pravdepodobne ešte netušil, že o 57 rokov neskôr prekročí jeho celosvetová koncentrácia hodnotu 400 ppm. Najnovšia správa Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) priniesla informácie, že aj napriek stagnácii globálnych antropogénnych emisií tohto významného skleníkového plynu, celková koncentrácia oxidu uhličitého v zemskej atmosfére rastie stále rekordne rýchlym tempom.
Zrážkovo mimoriadne nadnormálny september 2017
Zatiaľ čo september 2017 bol teplotne normálny mesiac, z pohľadu atmosférických zrážok bol mimoriadny, miestami až extrémny. V priemere spadlo na území Slovenska v septembri až 2-násobné množstvo zrážok v porovnaní s dlhodobým priemerom. Uplynulý mesiac bol však zrážkovo silne nadnormálny aj nad väčšine územia strednej Európy, predovšetkým na Balkáne, v Poľsku či na západe Ukrajiny. V dôsledku pretrvávajúceho cyklonálneho charakteru cirkulácie a počasia nad západnou Európou skončil september na väčšine územia západnej a juhozápadnej Európy ako teplotne podnormálny, naopak východná polovica Európy bola výrazne teplejšia v porovnaní s normálom. Podľa údajov NASA a NOAA skončil september 2017 ako štvrtý najteplejší aspoň od roku 1880 [graf NOAA], pričom rok 2017 (január až september) je zatiaľ druhý najteplejší za posledných aspoň 137 rokov, hneď za rokom 2016. Spomedzi klimatických anomálií a poveternostných extrémov, ktoré sa vyskytli na svete v priebehu septembra, pravdepodobne najväčšiu pozornosť upútali dve mimoriadne silné a deštruktívne tropické cyklóny (hurikány) v oblasti západného Atlantického oceánu a Karibského mora: Irma a Maria. Hurikán Irma sa pritom stal zatiaľ najsilnejším hurikánom pozorovaným v Atlantickom oceáne (ak nepočítame Karibik a Mexický záliv) v novodobej histórii satelitných pozorovaní a meraní.
Reportovacia sieť monitoringu sucha
SHMÚ v rámci projektu DriDanube spolupracuje s partnermi z CzechGlobe na integrovanom systéme monitoringu pôdneho sucha, dostupného na stránke www.intersucho.sk.
Mimoriadne slnečné a teplé leto 2017
Tohtoročné leto bolo na severnej pologuli, v Európe, ale aj na Slovensku mimoriadne teplé, a v niektorých oblastiach aj veľmi suché. Podľa údajov NASA bolo obdobie od júna do augusta 2017 globálne druhé a na severnej pologuli tretie najteplejšie aspoň od roku 1880 (podľa NOAA tretie najteplejšie; Zdroj NOAA). [Priestorové rozloženie odchýlok globálnej teploty podľa NASA a NOAA.] Medzi regióny s najvyššími odchýlkami teploty vzduchu patrila aj Európa, kde leto 2017 skončilo ako piate najteplejšie od začiatku meteorologických pozorovaní. Relatívne najteplejšie bolo predovšetkým v oblasti Balkánu, kde odchýlky teploty vzduchu v porovnaní s normálom 1961-1990 dosiahli takmer +5,0 °C. Mimoriadne teplo však bolo aj v ďalších oblastiach starého kontinentu, napr. v Taliansku, Španielsku, Francúzsku, v strednej Európe a v niektorých oblastiach východnej a juhovýchodnej Európy. Mimoriadne teplý, a v niektorých oblastiach južnej a strednej Európy aj veľmi suchý charakter leta bol významne podmienený cirkulačnými podmienkami (viac v časti Cirkulačné podmienky v lete 2017), výrazne podnormálnymi úhrnmi atmosférických zrážok a silne nadnormálnym trvaním slnečného svitu. Prehľad klimatologických indikátorov pre jednotlivé regióny možno nájsť na stránke NOAA. Podrobnejšie klimatologické hodnotenie jednotlivých mesiacov leta 2017 možno nájsť v predošlých analýzach za mesiace jún, júl a august 2017 [ale aj v Bulletine MaK za mesiace 06, 07 a 08].
Mimoriadne teplý august 2017
August 2017 bol na Slovensku mimoriadne teplý a v niektorých oblastiach na západe aj veľmi suchý. S výnimkou malých izolovaných oblastí na Britských ostrovoch a v Škandinávii bol uplynulý mesiac teplotne nadnormálny (najčastejšie s odchýlkami +1 až +5 °C v porovnaní s normálom 1961-1990) aj na prevažnej väčšine územia Európy, pričom august 2017 skončil ako tretí najteplejší august aspoň od roku 1880. Mimoriadne teplé podmienky v oblasti strednej, južnej, juhovýchodnej a východnej Európy boli podmienené predovšetkým charakterom atmosférickej cirkulácie, s čím súviseli aj podpriemerné až významne podnormálne úhrny atmosférických zrážok a nadpriemerné trvanie slnečného svitu v tomto regióne. Podľa americkej NOAA skončil august 2017 ako tretí (za rokmi 2015 a 2016), podľa NASA ako druhý najteplejší august (za rokom 2016) aspoň od roku 1880. Obdobie mesiacov január až august je zatiaľ druhé najteplejšie (za rokom 2016) za posledných aspoň 137 rokov. V priebehu augusta bol na svete pozorovaný celý rad mimoriadnych extrémov počasia, vrátane hurikánu Harvey, ktorý na konci augusta priniesol do oblasti južného Texasu (a predovšetkým Houstonu) mimoriadne až extrémne denné a viacdenné úhrny atmosférických zrážok (>1300 mm). Mimoriadne vážne boli aj povodne v africkom štáte Sierra Leone a v severovýchodnej Indii a Bangladéši, kde v priebehu jedného týždňa (10. - 16. 8. 2017) spadlo viac ako 1000 mm zrážok. Za zmienku stojí aj skutočnosť, že rozsah plávajúceho morského ľadu v Arktíde dosiahol tretiu najnižšiu hodnotu od roku 1979 (podľa údajov NSIDC).
Dlhotrvajúce sucho na Podunajskej a Záhorskej nížine
Jednou z najdiskutovanejších tém posledných mesiacov je výskyt sucha, predovšetkým na západnom Slovensku. Prečo je tomu tak?
Poveternostné a klimatické podmienky na planétach Slnečnej sústavy
Veľmi teplý júl 2017
Po mimoriadne teplom júni sme na Slovensku zaznamenali veľmi teplý (silne nadnormálny) a zrážkovo skôr normálny júl 2017. Ako veľmi teplý skončil tohtoročný júl (v porovnaní s 1961-1990) aj na väčšej časti európskeho kontinentu, s výnimkou Škandinávie, severnej časti Britských ostrovov a niektorých regiónov západného Ruska. Júl bol mimoriadne teplý najmä v oblasti Balkánu a centrálneho Stredomoria, čo okrem iného súviselo aj s nadnormálnym trvaním slnečného svitu a nízkymi úhrnmi atmosférických zrážok v tomto regióne (v niektorých oblastiach Talianska a Chorvátska spadlo v priebehu júla menej ako 40 % júlového normálu zrážok). Podľa údajov NOAA bol júl 2017 druhý najteplejší (hneď za rokom 2016) a podľa NASA najteplejší od roku 1880, a to aj napriek absencii klimatického fenoménu El Niño. Rok 2017 je podľa NOAA aj NASA zatiaľ druhým najteplejším rokom za posledných 136 rokov, a podľa dlhodobých odhadov by sa toto poradie do konca tohto roka významne zmeniť nemalo [NASA]. Júl 2017 bol pozoruhodný aj z pohľadu veľkého množstva významných poveternosných a klimatických anomálií a extrémov, tak vo svete ako aj v Európe (napr. periódy horúčav a sucha v južnej Európe alebo povodne v Číne, či tajfún Noru pri pobreží Japonska). Za zmienku stojí aj veľmi malý rozsah plávajúceho morského ľadu v Arktíde (piaty najnižší od roku 1979).
Periódy horúčav a dôsledky na úmrtnosť obyvateľstva v roku 2015
Stredná Európa zažila v roku 2015 mimoriadne teplé a prevažne aj veľmi suché leto. Na prevažnej väčšine územia Slovenska to bolo vôbec najteplejšie leto v ére meteorologických pozorovaní. V novej odbornej štúdii (Výberči et al 2017), na príprave ktorej participovali aj klimatológovia SHMÚ, boli hodnotené následky sérii horúcich dní na úmrtnosť obyvateľstva na Slovensku v priebehu leta 2015. Vzhľadom na rozsah dostupných údajov o úmrtiach, periódy horúčav z roku 2015 boli analyzované v rámci obdobia 1996–2015. Svojimi dôsledkami bola obzvlášť pozoruhodná najmä mimoriadna perióda horúčav v prvej polovici augusta 2015, ktorá trvala v niektorých oblastiach južného a juhozápadného Slovenska až 14 dní. Táto perióda, pravdepodobne jedna z najvýraznejších v histórii meteorologických pozorovaní na Slovensku, spôsobila vyše 240 predčasných úmrtí, čím sa stala "najsmrteľnejšou" individuálnou horúcou epizódou na Slovensku minimálne od roku 1996.