Aktuality SHMÚ

Leto (2023) z teplotného hľadiska skončilo ako 11. najteplejšie, resp. 83. najchladnejšie aspoň od roku 1931. Sezónne (leto) odchýlky boli štatisticky významne nadpriemerné. Odchýlky od dlhodobého priemeru 1991 – 2020 sa pohybovali od -0,4 °C do +1,2 °C. V porovnaní s jednotlivými normálmi (definovaný ako priemer za 30 ročné obdobie určitého meteorologického prvku alebo charakteristiky) bolo leto 2023 o +0,7 °C teplejšie ako hodnota za obdobie 1991 – 2020, resp. o +1,4 °C teplejšie ako za 1981 – 2010, resp. +2,5 °C teplejšie ako za 1961 – 1990.

Vlna vysokých teplôt vzduchu, ktorá u nás prebiehala od polovice mesiaca, je už minulosťou. Z klimatologického hľadiska pritom rozhodne nebola do počtu, práve naopak priniesla viaceré významné štatistické zápisy, predovšetkým najdlhšiu staničnú sériu tropických maxím v mesiaci august v rámci nášho územia. V porovnaní s doterajšími extrémami bolo nápadné aj načasovanie vlny až do poslednej fázy leta.

17. jún je Svetovým dňom boja proti suchu a dezertifikácii

Jar z teplotného hľadiska skončila ako 35. najteplejšia, resp. 59. najchladnejšia aspoň od r. 1931 a v porovnaním s obdobím 1991 – 2020 ju charakterizujeme ako teplotne normálnu. Štatisticky významné (sezónne) odchýlky sa nevyskytli. Odchýlky od dlhodobého priemeru 1991 – 2020 sa pohybovali od -1,2 °C do +0,4 °C. V porovnaní s jednotlivými normálmi (definovaný ako priemer za 30 ročné obdobie určitého meteorologického prvku alebo charakteristiky) bola jar 2023 o 0,3 °C chladnejšia ako hodnota za obdobie 1991 – 2020, resp. o +0,1 °C teplejšia ako za 1981 – 2010, resp. +1,1 °C teplejšia ako za 1961 – 1990.

Podľa aktualizovanej prognózy Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) sa významne zvyšuje pravdepodobnosť toho, že sa v druhej polovici tohto roku vyvinie El Niño. Teplá fáza ENSO by v takom prípade mala na počasie a klímu v mnohých regiónoch sveta opačný vplyv ako dlhotrvajúca La Niña (trvajúca posledné tri roky) a pravdepodobne by výrazne podporila aj nárast globálnej teploty.

Správa Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) – Stav globálnej klímy 2022 (State of the Global Climate 2022) sa zameriava na kľúčové klimatické ukazovatele – skleníkové plyny, teplotu vzduchu, stúpanie hladiny morí, tepelný obsah a acidifikácia (okysľovanie) oceánov a morský ľad a ľadovce. Zdôrazňuje tiež vplyvy klimatických zmien a extrémneho počasia.

V dôsledku prebiehajúcej zmeny klímy sa v strednej Európe očakáva zvýšenie frekvencie, trvanie a intenzity sucha, vĺn horúčav a požiarneho nebezpečenstva.

Svetový meteorologický deň každoročne oslavujeme 23. marca pri príležitosti založenia Svetovej meteorologickej organizácie a tak som pre deti zo ŠZŠ s MŠ na Karpatskej ulici, v Bratislave pripravil prezentáciu s názvom Počasie a jeho nálady.

WMO, Interlaken, Švajčiarsko, 20. marca 2023 – Existuje viacero, uskutočniteľných a účinných možností na zníženie emisií skleníkových plynov a na prispôsobenie sa klimatickej zmene podmienenej činnosťou človeka, a sú k dispozícii už teraz, uvádza sa v súhrnnej správe Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) zverejnenej 20.03.2023.

Zima (2022/2023), z teplotného hľadiska skončila ako 4. najteplejšia, resp. 89. najchladnejšia aspoň od roku 1931. Štatisticky významné (sezónne) odchýlky sa vyskytli na väčšine územia a tak ju charakterizujeme ako nadnormálne teplú (Trenčiansky, Žilinský, a západná časť Prešovského kraja) až silno nadnormálne teplú zimu (Bratislavský, Trnavský, Banskobystrický, južné okresy Košického a Prešovský kraj). Odchýlky od dlhodobého priemeru 1991 – 2020 sa pohybovali od +1,2 °C do +3,0 °C. V porovnaní s jednotlivými normálmi (definovaný ako priemer za 30 ročné obdobie určitého meteorologického prvku alebo charakteristiky) bola zima 2022/2023 o +2,3 °C teplejšia ako hodnota za obdobie 1991 – 2020, resp. o +2,9 °C ako za 1981 – 2010, resp. +3,4 °C ako za 1961 – 1990.