Aktuality SHMÚ

Podľa predbežnej správy Svetovej meteorologickej organizácie o stave globálnej klímy v roku 2020 (WMO Provisional Report on the State of the Global Climate 2020) dlhodobé trendy, ako aj dopady spojené so zmenou klímy, významne ovplyvňovali globálnu klímu aj v roku 2020, ktorý je na ceste stať sa jedným z troch najteplejších rokov v histórii meraní. Obdobie rokov 2011 – 2020 bude rekordne najteplejšou dekádou, pričom podľa WMO sa šesť absolútne najteplejších rokov za posledných aspoň 140 rokov vyskytlo po roku 2014. Extrémne počasie v priebehu roka 2020 pritom významne znásobuje negatívne dopady COVID-19.

Už onedlho sa začne obdobie meteorologickej zimy, ktorú tvoria kalendárne mesiace december, január a február. Pri tejto príležitosti sme pripravili stručný retrospektívny pohľad do najmrazivejších kalendárnych mesiacov, ktoré boli na území dnešného Slovenska zaznamenané meteorologickými meraniami. Môžeme si tak priblížiť a skôr narodení aj zaspomínať na nefalšované arktické „zovretia“, výskyt ktorých u nás v súčasnej klíme už nie je samozrejmosťou.

Útvar hlavnej architektky hlavného mesta SR Bratislavy v spolupráci s Prírodovedeckou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave, a ďalšími partnerskými mestami Paríž, Bilbao a Manchester, ako aj s prestížnym Fraunhofer Institut z Nemecka, publikoval začiatkom novembra tohto roku rozsiahlu analytickú monografiu – Atlas hodnotenia zraniteľnosti a rizík nepriaznivých dôsledkov zmeny klímy na území hlavného mesta SR Bratislavy. Nový klimatický Atlas Bratislavy, ktorý je výsledkom rozsiahlej spolupráce v rámci európskeho projektu Klimaticky prispôsobivé mestá a infraštruktúry (Climate Resilient Cities and Infrastructures – RESIN), prináša detailné hodnotenie citlivosti a zraniteľnosti (aj rizík) jednotlivých mestských častí Bratislavy na vybrané prejavy zmeny klímy na Slovensku, vrátane nepriaznivých vplyvov extrémnych vĺn horúčav a intenzívnych prívalových zrážok na obyvateľstvo, cestnú infraštruktúru a budovy. Na príprave Atlasu sa autorsky spolupodieľal aj Slovenský hydrometeorologický ústav (Odbor Klimatologická služba). Publikácia je verejnosti dostupná v digitálnej verzii na stránke Magistrátu hlavného mesta Bratislavy.

Svetová meteorologická organizácia (WMO) vo svojej nedávnej správe o Stave klimatologických služieb za rok 2020 (State of Climate Services 2020 Report) uvádza, že za posledných 50 rokov bolo viac ako 11 000 prírodných katastrof (79 % z celkového počtu) spojených s nepriaznivým prejavmi počasia a klímy, pričom si dohromady vyžiadali 2 milióny úmrtí (56 % všetkých úmrtí spôsobených prírodnými pohromami) a hospodárske straty/škody boli vyčíslené na 3,6 biliónov amerických dolárov (75 % všetkých škôd). Zatiaľ čo priemerný počet úmrtí zaznamenaných pri jednotlivých prírodných katastrofách sa v období rokov 1970 až 2019 znížil o jednu tretinu, počet zaznamenaných katastrof sa naopak zvýšil až päťnásobne a hospodárske straty sa podľa novej multi-sektorovej analýzy zvýšili až sedemnásobne. V období poslednej dekády (2010-2019) vzrástol celkový počet prírodných katastrof spôsobených extrémnym počasím a klímou o 14 % v porovnaní s poslednou dekádou 20. storočia (1991-2000).

Svetová meteorologická organizácia (WMO) oficiálne potvrdila, že v oblasti Tichého oceánu sa vyvinul fenomén La Niña (chladná fáza oscilačného módu ENSO), ktorý ovplyvňuje teplotu vzduchu, atmosférické zrážky a atmosférickú cirkuláciu v mnohých častiach sveta a predpokladá sa, že pretrvá aj začiatkom budúceho roka. Takisto sa predpokladá, že tohtoročná La Niňa bude mierna až silná. Naposledy bola silná La Niňa zaznamenaná v rokoch 2010 – 2011 a viedla k niektorým veľmi pozoruhodným klimatickým a hydrologickým dôsledkom (napr. globálny pokles hladiny oceánov o 5 mm medzi rokmi 2010 a 2011). Aj napriek tomu, že fenomén La Niňa bude mať prevažne [priamy] mierne ochladzujúci účinok v oblasti centrálneho a východného Tichého oceánu, nepredpokladá sa, že ENSO významne ovplyvní globálnu teplotu v roku 2020 (teplotný účinok ENSO je merateľný približne 6 mesiacov po vrcholení silných El Niňo/La Niňa fenoménov), ktorá veľmi pravdepodobne bude 1. až 3. najvyššia aspoň od roku 1880.

Ako bolo už uvedené v predošlom článku, meteorologická stanica na Lomnickom štíte, nachádzajúca sa na najvyššom trvalo osídlenom mieste na Slovensku (2635 m n.m.), oslávila na začiatku októbra tohto roku 80. výročie svojho založenia (1. októbra 1940). Relatívne vysoká nadmorská výška v kombinácii s výraznou štítovou polohou (podmienky voľnej atmosféry) zásadne podmieňujú veľmi osobitý charakter poveternostných a klimatických podmienok, ktoré sú skôr typické pre oblasti v blízkosti polárneho kruhu. V nasledujúcom texte ponúkame, okrem krátkeho historického exkurzu, aj zhodnotenie meteorologických meraní a pozorovaní, ktoré s výnimkou krátkeho prerušenia, medzi januárom 1945 a decembrom 1946, trvajú úspešne až do dnešných dní a ponúkajú zaujímavý pohľad na unikátne meteorologické podmienky vysokohorského prostredia. V závere článku prinášame obsiahlejšie tabelárne zhodnotenie historických denných, mesačných, sezónnych a ročných extrémov vybraných charakteristík meteorologických prvkov (teplota vzduchu, atmosférické zrážky, snehová pokrývka, slnečný svit, rýchlosť vetra), dostupných prevažne od roku 1940.

Aktuálna správa hodnotiaca predpokladaný vývoj budúcej globálnej klímy (The Global to Decadal Climate Update), spracovaná meteorologickou službou Spojeného kráľovstva (Met Office), poskytuje výhľad na globálnu klímu pre obdobia nasledujúcich piatich rokov (2020-2024) s cieľom poskytnúť čo najnovšie a najpresnejšie odborné informácie.

Už onedlho sa prehupneme do meteorologického leta - pre teplotu vzduchu najvhodnejšiu časť roka na to, aby mohla v priebehu dňa vystúpiť na skutočne vysokú hodnotu. Obdobia, keď sa tak dialo nepretržite deň za dňom, trvali v minulosti na Slovensku aj naozaj veľmi dlho. 

V slovenskej meteorológii a klimatológii doposiaľ neexistovala jednoznačná a spoľahlivá vedomosť o extrémnych okamžitých hodnotách tlaku vzduchu v prepočte na hladinu mora, zaznamenaných na území našej krajiny. Teraz sa register historických extrémov počasia na Slovensku rozrastá o nový záznam.

Sucho sa za posledné dva až tri týždne rozširuje na čoraz väčšiu plochu. V článku je zhrnutá aktuálna situácia a uvedené sú aj stručné informácie od odborníkov z praxe.