Aktuality SHMÚ

Aj napriek miernej úľave, ktorú priniesli do lesnými požiarmi sužovaných oblastí východnej a juhovýchodnej Austrálie v druhej polovici minulého týždňa intenzívne dažde spojené s lokálnymi búrkami a prehánkami, v niektorých oblastiach Nového Južného Walesu a Viktórie intenzívne požiare stále pretrvávajú (na základe údajov NASA). Bezprecedentný, a podľa vyjadrení Austrálskej meteorologickej služby (BOM) a Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) katastrofálny rozsah tohtoročných lesných požiarov je vo veľkej miere zapríčinený dlhoročným suchom (2017 – 2019) a v mnohých oblastiach Austrálie aj extrémnymi teplotnými pomermi, ktoré pretrvávajú už minimálne od začiatku roka 2019. Podľa údajov BOM [Zdroj], rok 2019 bol v Austrálii historicky najteplejší a súčasne najsuchší od začiatku systematických meteorologických meraní a pozorovaní. 

Podľa predbežných údajov globálnych databáz teploty povrchu kontinentov a oceánov (NASA, NOAA, CRU,  JMA, Berkeley a ERA5), ako aj oficiálnej tlačovej správy Svetovej meteorologickej organizácie (WMO), rok 2019 bol druhým najteplejším rokom aspoň od roku 1880 (za rokom 2016), pričom bol to súčasne vôbec najteplejší rok bez významnejšieho vplyvu ENSO (El Niño). V správe WMO sa súčasne uvádza, že obdobie rokov 2015 – 2019, resp. posledná dekáda 2010 – 2019, boli historicky najteplejšie periódy za posledných aspoň 140 rokov. Počnúc obdobím 80. rokov 20. storočia, každé ďalšie desaťročie bolo významne teplejšie ako predošlé obdobie (dekáda). Predpokladá sa, že tento trend bude pokračovať z dôvodu rekordne vysokých koncentrácií skleníkových plynov aj v nasledujúcich dekádach 21. storočia. Podľa údajov ECMWF (ERA5) a Klimatického programu Copernicus (C3S), rok 2019 bol v Európe najteplejší rok aspoň od roku 1980 (predbehol tak aj roky 2014, 2015 a 2018). Okrem polárnych periférií Európy, významnejšie teplejšie ako klimatický normál 1961 – 1990 (resp. 1981 – 2010) boli predovšetkým rozsiahle oblasti strednej a východnej Európy s odchýlkami +2,0 až +3,0 °C. Relatívne najteplejšou sezónou v roku 2019 bolo v Európe leto (jún – august 2019), s odchýlkami v intervale od +3,0 do +5,0 °C v porovnaní s obdobím 1961 – 1990 (najmä v oblasti strednej a západnej Európy).

Dňa 29.10.2019 sa v kongresovom centre SAV v Smoleniciach konal už 2. ročník diskusného odborného stretnutia „MONITORING A HODNOTENIE DOPADOV SUCHA NA SLOVENSKU – stretnutie s reportérmi z praxe.“

Tohtoročné „babie leto“, ktoré sa v našich klimatických pomeroch zvykne prejavovať veľmi teplým, málo veterným a suchým počasím, tento rok prekvapilo svojim nie celkom štandardným priebehom, a predovšetkým, v niektorých dňoch tohto a minulého týždňa, aj mimoriadne až extrémne vysokou maximálnou a minimálnou dennou teplotou vzduchu. Od pondelka, 14. 10. 2019, sme na pomerne veľkom počte meteorologických staníc na Slovensku zaznamenali prekonanie rekordov maximálnej a minimálnej dennej teploty vzduchu, pričom v rámci operatívnej siete meteorologických staníc SHMÚ, k najvyššiemu počtu prekonaní došlo v období od pondelka do štvrtka tohto týždňa (21. – 24. 10. 2019). Napríklad v utorok, 22. 10. 2019, bol rekord dennej najvyššej teploty vzduchu prekonaný na viac ako 32 meteorologických staniciach (deň predtým, v pondelok, to napríklad bolo "len" na 14 staniciach). Najteplejším dňoch uvedeného obdobia bol štvrtok, 24. 10. 2019, kedy maximálna denná teplota vzduchu v Kráľovej pri Senci bola až 27,3 °C. Na mnohých meteorologických staniciach na západnom Slovensku sme pritom zaznamenali aj zatiaľ najneskorší výskyt letného dňa v histórii meteorologických meraní a pozorovaní, keď v niektorých prípadoch sa tento dátum posunul na neskorší termín až o desať dní (napr. Bratislava-Koliba).

Ľudia rýchlo menia svetové oceány na prehriate a kyslé prostredie nehostinné pre život. To je jeden zo záverov správy IPCC o stave oceánov a kryosféry, ktorú Medzivládny panel pre zmenu klímy (IPCC) zverejnil v stredu minulý týždeň v Monacu, pričom súčasne zdôrazňuje naliehavosť včasných, ambicióznych a koordinovaných opatrení v oblasti riešenia bezprecedentne rýchlych a trvalých zmien, resp. ich dopadov v oceánoch a v tzv. kryosfére. Slovo „kryosféra“ – z gréckeho kryos, ktoré znamená chlad alebo ľad – popisuje zamrznuté komponenty globálneho klimatického systému Zeme (na povrchu, pod povrchom a v oceánoch), vrátane snehu a snehovej pokrývky, horských a kontinentálnych ľadovcov, plávajúcich ľadových krýh a morského ľadu, ľadu na jazerách a riekach, ako aj permafrostu (sezónne alebo trvalo zmrznutá pôda). Kryosféra, spolu s oceánmi, hrá kľúčovú úlohu pre život na planéte. Posledná správa IPCC prináša komplexné, súčasne však aj znepokojujúce informácie o stave globálnych oceánov (a kryosféry): oceány sú teplejšie, kyslejšie a menej produktívne (z pohľadu tvorby primárnej biomasy), horské a kontinentálne ľadovce sa roztápajú stále rýchlejšie, čo bezprostredne vedie k rýchlejšiemu zvyšovaniu hladiny oceánov a častejším pobrežným záplavám. 

V súvislosti s klimatickým summitom (Climate Action Summit 2019), ktorý sa konal na pôde Organizácie spojených národov (OSN) v New Yorku dňa 23. septembra 2019, popredné meteorologické organizácie (napr. IPCC, WMO, UNEP alebo GCP) zverejnili zhrňujúcu správu o aktuálnom stave globálneho klimatického systému, vývoji globálnych emisií a koncentrácií skleníkových plynov, ako aj stave riešenia a plnenia emisných záväzkov jednotlivých krajín a regiónov, pričom poukázali na narastajúci rozdiel medzi dohodnutými cieľmi z Paríža (2015; tie by v ideálnom prípade mohli pomôcť spomaliť prebiehajúcu zmenu klímy) a ich reálnym doterajším plnením. Správa OSN tiež uvádza, že období rokov 2015-2019 sa, podľa ukazovateľov ako sú vzostup hladiny oceánov, topenie ľadovcov a extremalita počasia, zvýraznili dopady prebiehajúcej zmeny klímy na celej Zemi. Obdobie rokov 2015-2019 bude podľa Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) rekordne najteplejším päťročným obdobím zaznamenaným v histórii meteorologických meraní a pozorovaní. Na rekordnú úroveň sa zvýšili aj koncentrácie hlavných skleníkových plynov v atmosfére, čím sa podľa OSN pravdepodobne posilní trend otepľovania atmosféry a oceánov aj v ďalších desaťročiach tohto storočia.

Neďaleko dánskej metropole (Kodaň), v Lyngby, sa v dňoch od 8. do 13. septembra 2019 konala výročná konferencia Európskej meteorologickej spoločnosti (EMS) aplikovanej meteorológie a klimatológie (European Conference for Applied Meteorology and Climatology 2019). Na konferencii, prebiehajúcej v priestoroch Dánskej technickej univerzity (DTU), sa zúčastnilo viac ako 800 expertov z celého sveta a bolo prezentovaných okolo 400 posterov a viac ako 450 prednášok v 52 sekciách. Cieľom výročných stretnutí EMS je podporiť výmenu skúseností a inovácií v oblasti meteorologického a klimatologického, ale aj hydrometeorologického výskumu a monitoringu. EMS 2020 sa uskutoční v termíne od 7. do 11. Septembra 2020 na Ekonomickej univerzite v Bratislave.

Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum – Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy, Geografický ústav Slovenskej akadémie vied a Slovenský hydrometeorologický ústav v Bratislave Vás pozývajú na vedeckú konferenciu: „Urbanizovaná krajina, pôda a klíma“.

Na konci minulého týždňa monitorujeme extrémne pôdne sucho na viac ako 8 % plochy územia Slovenska. Na niektorých miestach je relatívne nasýtenie pôdy vodou nižšie ako 10 %. V nasledujúcej analýze sme sa zamerali na zhodnotenie aktuálneho sucha na Slovensku v priebehu teplého polroka 2019, a to aj v kontexte vývoja dlhodobého deficitu atmosférických zrážok na našom území za obdobie posledných desiatich rokov.

Ako sme informovali už v predošlej analýze, jún 2019 skončil na Slovensku ako extrémne teplý s odchýlkami prevažne od +4,0 do +5,0 °C (výnimočne aj viac) v porovnaní s normálom 1981 – 2010. Na ôsmich meteorologických staniciach bola priemerná mesačná teplota vzduchu dokonca vyššia než v ktoromkoľvek inom mesiaci (roka) v histórii meraní (Žihárec, Dolný Hričov, Prievidza, Oravská Lesná, Švedlár, Spišské Vlachy, Podolínec a Tisinec). Z hľadiska vývoja priemernej ročnej teploty vzduchu (stav ku koncu júna 2019) na Slovensku, rok 2019 je v poradí najteplejší rokov priebežne na 4. až 5. mieste (za rokmi 2007, 2014, 2018, resp. 2016). Ako extrémne teplý skončil jún 2019 aj v prevažnej časti kontinentálnej Európy [údaje podľa Copernicus]. Veľmi teplý charakter počasia pokračoval aj v priebehu prvých júlových dní, kedy sme na Slovensku zaznamenali zatiaľ aj najvyššiu teplotu vzduchu v tomto roku (37,6 °C v Kuchyni dňa 1. júla 2019), pričom mimoriadne teplo bolo predovšetkým v tatranskej oblasti.