Cieľ, zámer a charakteristika ČMS - Ovzdušie

■■■■■■■■■■

Kvalita ovzdušia významnou mierou ovplyvňuje stav životného prostredia, ľudské zdravie, ako aj jednotlivé ekosystémy. Právna úprava ochrany ovzdušia platná do 31. augusta 2002 bola založená predovšetkým na emisnom princípe, tzn. upravovala správanie prevádzkovateľov zdrojov znečisťovania ovzdušia obmedzovaním vnášania znečisťujúcich látok do ovzdušia. Kvalita ovzdušia bola síce určená imisnými limitmi, tie ale neboli prioritnými z pohľadu riadenia ochrany ovzdušia. Obdobná prax bola aj v iných štátoch Európy.

Európska únia prijatím Rámcovej smernice Rady 96/62/ES o hodnotení a riadení kvality ovzdušia a nadväzujúce 4 dcérske smernice zaviazal členské štáty, aby vytvorili podmienky a realizovali opatrenia, ktoré zabezpečia, že kvalita ovzdušia sa udrží tam, kde je dobrá a v ostatných prípadoch sa zlepší (článok 1 Rámcovej smernice). V ochrane ovzdušia bol tak kladený v prvom rade dôraz na dosiahnutie takej kvality ovzdušia, ktorá na základe súčasných vedeckých poznatkov neohrozí zdravie ľudí a ani životné prostredie. Slovenská republika ako asociovaná krajina prebrala celú európsku legislatívu aj v tejto oblasti, čoho výsledkom bol v roku 2002 zákon o ochrane ovzdušia č. 478/2002 Z. z. a následne súvisiace vyhlášky.

Ďalší vývoj v oblasti ochrany zdravia a nárast požiadaviek o kvalite ovzdušia a zdieľaných informácií v členských štátoch vytvorili potrebu vypracovania novej legislatívy. Rovnako, ako aj v záujme efektívnosti a zjednodušenia administratívy bolo 5 právnych noriem EK (96/62/ES, 1999/30/ES, 2000/69/ES, 2002/3/ES a 97/101/ES) nahradených jedinou smernicou Európskeho parlamentu a rady č., o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe.

Transpozícia tejto smernice a smernice 2004/107/ES bola do slovenskej legislatívy zrealizovaná v roku 2010, schválením nového zákona o ovzduší č. 137/2010 Z.z. a súvisiacich vyhlášok MŽP SR č. 360/2010 a 363/2010 Z.z.

Zodpovednosť za sledovanie a hodnotenie kvality ovzdušia podľa nového zákona o ochrane ovzdušia má Ministerstvo životného prostredia SR, ktoré túto úlohu zabezpečuje prostredníctvom poverenej odbornej organizácie - Slovenským hydrometeorologickým ústavom.

Na účel hodnotenia kvality ovzdušia bolo územie SR rozdelené na aglomerácie a zóny. Pre oxid siričitý, oxid dusičitý, oxidy dusíka, tuhé častice PM10 a PM2,5 frakcie, oxid uhoľnatý a benzén sú to 2 aglomerácie, územie hlavného mesta SR Bratislavy a územie mesta  Košice a 8 zón, identických s územiami administratívneho členenia SR na kraje. Pre olovo, arzén, kadmium, nikel, polycyklické aromatické uhľovodíky, ortuť a ozón je to aglomerácia Bratislava a zóna Slovensko, vymedzená územím SR okrem územia hlavného mesta SR Bratislavy. Hodnotenie kvality ovzdušia sa vykonáva pre znečisťujúce látky, pre ktoré sú určené limitné hodnoty znečistenia ovzdušia (oxid siričitý, oxid dusičitý, oxidy dusíka, tuhé častice PM10 a PM2,5 frakcie, olovo, oxid uhoľnatý, benzén) a cieľové hodnoty (ozón, arzén, kadmium, nikel, polyaromatické uhľovodíky - hlavne benzo-(a)-pyrén).   V zákone o ovzduší je ustanovené, aké techniky a v ktorých prípadoch sa môžu použiť pre hodnotenie kvality ovzdušia. V tých aglomeráciách a zónach, kde je úroveň znečistenia ovzdušia danou znečisťujúcou látkou vyššia ako horná medza na hodnotenie znečistenia ovzdušia sa hodnotenie kvality ovzdušia vykonáva na základe stálych meraní.

Od roku 1979 SHMÚ participuje aj v medzinárodnom programe EMEP - Program spolupráce pre monitorovanie a vyhodnocovanie diaľkového šírenia látok, znečisťujúcich ovzdušie v Európe (Co-operative Programme for Monitoring and Evaluation of the Long-Range Transmission of Air Pollutants in Europe). Program EMEP funguje pod Dohovorom EHK OSN o diaľkovom prenose znečistenia ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov(UN ECE CLRTAP - Convention on Long-range Transboundary Air Pollution, 1979).

skok na menu ↑


skok na začiatok stránky ↑