Aktuality SHMU

Celé Slovensko včera aj dnes ovplyvňuje tlaková výš, ktorá k nám zasahuje od severovýchodu. Zároveň k nám prúdi z tohto istého smeru chladný a suchý vzduch. 

Postupujúci nízky tlak spôsobil, že sme mali možnosť pocítiť skutočne nepríjemný dotyk jesene. Sobotné počasie bolo síce zamračené a aj popršalo, ale teplota bola znesiteľná. 

S veľkým úspechom sa 17. septembra 2010 skončila v Zürichu (v ETH Centre – Swiss Federal Institute for Technology) výročná, v poradí už desiata konferencia Európskej meteorologickej spoločnosti (EMS/ECAC 2010), na ktorej sa zúčastnilo dovedna okolo 630 delegátov zo 44 krajín sveta, predovšetkým z Európy. Na organizácii sa popri Európskej meteorologickej spoločnosti podieľali aj tri švajčiarske meteorologické inštitúcie, a to národná meteorologická a klimatologická služba MeteoSwiss, Inštitút pre atmosférický a klimatologický výskum (Institute for Atmospheric and Climate science – IACETH) a Švajčiarska spoločnosť pre meteorológiu (Schweizerische Gesellschaft für Meteorologie). Na podujatí, ktoré bolo s dvojročným odstupom opäť venované aplikovanej klimatológii, odznelo okolo 400 orálnych prednášok tematicky zameraných od problematiky klimatickej zmeny až po najnovší pokrok v oblasti numerických predpovedných modelov.

Dnešok je ešte príjemný, teplota je popoludní na mnohých miestach vyššia ako 22 st. Ale v priebehu noci sa už chystá zmena.... Od juhozápadu začne pribúdať oblačnosť. 

Britský profesor fyziky na Cambridge a najnovšie aj poradca britskej vlády pre otázky energetiky a klimatickej zmeny, David J.C. MacKay, vydal v roku 2009 knihu, ktorá by mala poskytnúť reálnu predstavu o možnostiach a limitoch obnoviteľných zdrojov energie prispieť k znižovania emisií skleníkových plynov a riešiť tak problém klimatickej zmeny.  Kniha vám dá vynikajúci návod k tomu, aby ste si dokázali predstaviť, čo to znamená, ak britský alebo slovenský politik povie, že potrebujeme znížiť emisie skleníkových plynov o 80 percent do roku 2050. MacKay nám nevnucuje svoje názory. Ponecháva na čitateľovi, aby sa sám rozhodol na základe čísiel, či tie ktoré vyhlásenia a plány na znižovanie emisií sú reálne. Preklad knihy vznikol ako úprimná snaha prispieť malým kúskom k riešeniu klimatických zmien a vniesť svetlo do debaty o možnostiach obnoviteľných zdrojov na Slovensku, pretože fyzikálne zákony sú u nás rovnaké, ako v Anglicku. Zrodil sa ako jedna z výziev projektu British Council s názvom Challenge Europe.

Akoby nestačilo, že oblasť Stredomoria čelí stále častejším a intenzívnejším suchám, medikány, „menší bratia“ tropických cyklón, sú silnejúcou nočnou morou kolísky európskej civilizácie. Tropické cyklóny, tiež nazývané hurikány a tajfúny, sú najpustošivejšie búrkové systémy na Zemi. Zatiaľ vznikajú iba nad tropickými oceánmi, ale existuje predpoklad, že vplyvom pokračujúceho otepľovania planéty by sa mohol ich výskyt rozšíriť. Klimatické modely totiž naznačujú, že medzi potenciálne najohrozenejšie regióny by z tohto pohľadu mohlo patriť aj husto obývané Stredomorie.

Sopky hrajú pri utváraní globálneho obrazu klímy, a najmä jeho premenlivosti dôležitú úlohu. Materiál v podobe prachových a plynných častíc, ktorý vyvrhujú pri svojej pravidelnej aktivite do vyšších vrstiev atmosféry, dokáže ovplyvniť chemické, radiačné a dynamické vlastnosti zemskej atmosféry. To, ako významne konkrétny vulkán klímu skutočne aj ovplyvní závisí hneď od niekoľkých faktorov. Popri sile samotného sopečného výbuchu a geografickej polohy sopky sú to predovšetkým chemické zloženie a množstvo vyprodukovaných častíc ako aj ich vertikálne rozloženie a koncentrácia v jednotlivých vrstvách atmosféry. Z tohto pohľadu je dôležité, aby sa vyvrhovaný materiál dostal do čo možno najväčších výšok a mal vysoký podiel zlúčenín na báze síry. Prítomnosť sopečných aerosólov vo výškach nad 15-20 km dokáže ovplyvniť klímu aj na niekoľko rokov.  

Zatiaľ čo obdobie mesiacov január-august 2010 bolo podľa analýz globálnych priemerných teplôt povrchu pevnín a oceánov, spolu s rovnakým obdobím roku 1998, zatiaľ najteplejšie od začiatku meteorologických pozorovaní, leto 2010 (jún-august) skončilo globálne ako druhé najteplejšie po roku 1998 a august 2010 ako tretí najteplejší od roku 1880. Z pohľadu priemerných teplôt pevnín bol august 2010 dokonca druhý najteplejší, hneď po roku 1998. Teplota povrchu oceánov bola naopak šiesta najvyššia (spolu s rokom 1997) od začiatku meteorologických meraní. Mesačné analýzy  NOAA vychádzajúce zo záznamov od roku 1880, sú iba časťou služieb ktoré NOAA poskytuje vláde, obchodným spoločnostiam a vedúcim predstaviteľom, na základe ktorých uskutočňujú svoje rozhodnutia. 

Vy, ktorí ste už netrpezlivo čakali na slnečnú oblohu, konečne ste sa dočkali ! Tlaková výš od západu už od nedele ovplyvňuje naše počasie a zabezpečuje nám príjemnú slnečnú pohodu.

Klimatologické leto začína 1. júna a končí 31. augusta. Aj napriek relatívne premenlivejšiemu charakteru počasia a pomerne pravidelným a výdatným zrážkam skončilo leto 2010 ako teplotne silne nadnormálne, pričom z pohľadu atmosférických zrážok bolo mimoriadne nadnormálne (prevažne na strednom Slovensku). Priemerná letná teplota vzduchu dosiahla v Hurbanove hodnotu 21,1 °C, čo je o 1,6 °C viac ako normál za obdobie 1961-1990 (pri porovnaní s dlhodobým priemerom, DP, 1951-1980 je teplotná odchýlka +1,7 °C). Z hľadiska priestorového hodnotenia sa pohybovali teplotné odchýlky v intervale od 1,1 do 3,2 °C. Z pohľadu historického hodnotenia išlo o 7. najteplejšie leto aspoň od roku 1871. Všetky tri letné mesiace boli teplotne nadpriemerné, dokonca aj august mal kladnú teplotnú odchýlku (+0,6 °C nad normálom 1961-1990 v Hurbanove). Najteplejším mesiacom leta 2010 bol júl, ktorý skončil ako mimoriadne teplý a umiestnil sa v prvej desiatke najteplejších júlov najmenej za posledných 150 rokov. Jeho priemerná teplota vzduchu dosiahla v Hurbanove 23,2 °C, čo je 3 °C nad teplotným normálom (1961-1990).