SHMÚ vydal meteorologické výstrahy na Vietor na horáchVietor Zobraziť výstrahy

Znečisťujúce látky a ovzdušie

Informácie pre laickú verejnosť 

Účelom tohoto textu nie je podať vyčerpávajúcu informáciu o pôvode, osude a účinkoch znečisťujúcich látok v ovzduší, 

pripomenieme iba niektoré zaujímavé a dôležité otázky - pretože otázok je vždy viac než odpovedí - a na okraj pridáme  odkazy na stránky s ďalšími informáciami. 

SHMÚ a kvalita ovzdušia 

Na Úseku kvalita ovzdušia sa venujeme monitorovaniu znečisťujúcich látok v atmosfére, emisiám znečisťujúcich látok do ovzdušia a matematickému modelovaniu kvality  ovzdušia (príklad výstupu - Štúdia kvality ovzdušia v aglomerácii Bratislava). Zoznam súvisiacich právnych predpisov je stránkách Ministerstva životného prostredia

 

Dôležitou súčasťou našich aktivít je aj prevádzka Smogového varovného systému. 

Informácie o aktuálnych nameraných koncentráciách znečisťujúcich látok nájdete v tabuľkovej forme na  našej stránke. Na  mapovom podklade je zobrazený aj priebeh výsledkov meraní za posledný týždeň.

Hodnotenie kvality ovzdušia za predchádzajúce roky a informácie o prístrojovom vybavení Národnej monitorovacej siete kvality ovzdušia nájdete na našej stránke.

Nasledujúci obrázok znázorňuje komplexnosť problematiky znečisťovania ovzdušia 

 
 Znečisťujúce látky v životnom prostrení 
Obr.1 - Znečisťujúce látky v životnom prostrení 
Zdroj: upravené podľa https://cdn1.sph.harvard.edu/wp-content/uploads/sites/1273/2019/09/von-Stackelberg-Williams-2019.pdf
 

Červené trojuholníčky na Obr.1  znázorňujú rôzne druhy zdrojov znečisťovania ovzdušia a životného prostredia. Keď znečisťujúca látka unikne do ovzdušia, jej ďalší osud podlieha mnohorakým procesom (fialová značka) - okrem toho, že sa rozptyľuje a priemiestňuje v horirzontálnom aj vertikálnom smere, môže sa podieľať na chemických reakciách, ovplyvňovat tvorbu oblakov a zloženie atmofériských zrážok.  

Modrý trojuholníček znázorňuje procesy, ktorými sa ovzdušie čistí od znečisťujúcic  látok - mokrá depozícia je vymývanie znečistenia atmosferickými zrážkami, suchá depozícia je postupné usádzanie znečisťujúcich látok na zem (a povrchy rastlín, stavieb, vodné plochy, atď.)  Pozorný čitateľ si všimne, že znečisťujúce látky takto prechádzajú z ovzdušia do iných zložiek životného prostredia, mokrou depozíciou sa ovplyvnia vodné toky aj pôda.   Na svojej ceste rôznymi zložkami životného prostredia znečisťujúce látky ovplyvňujú rôzne biotopy, či oblasti ľudskej činnosti  - to názorňujú čierne krúžky.


Niekoľko zaujímavých odkazov

Faktory podmieňujúce vznik smogových situácií

Vo všeobecnosti sa zvýšené koncentrácie PM10 v ovzduší pozorujú hlavne v zime v súvislosti s emisiami z vykurovania, a zvýšenými emisiami z dopravy (studený štart motorov, zvírený zimný posyp ciest). Vykurovanie bytových domov sa realizuje diaľkovými dodávkami tepla z kotolní, rodinné domy sú vykurované lokálne. S rastom ceny plynu sa mnohé domácnosti vrátili naspäť k vykurovaniu tuhými palivami, na Slovensku hlavne drevom. Emisie z vykurovania drevom sú veľmi vysoké a o to závažnejšie, že sú emitované pomerne blízko zemského povrchu a „v blízkosti“ ľudí (na rozdiel od napr. teplární, ktoré sú vybavené väčšinou vysokými komínmi). Vykurovanie drevom sa deje hlavne tam, kde je drevo najprístupnejšie, v blízkosti lesov, ako vidno z Obr. 2. Čim je nižšia vonkajšia teplota, tým rastie aj množstvo emisií z vykurovania tuhým palivom. V extrémnych prípadoch, ako bola napríklad tuhá zima v januári 2017, sa môžu tieto emisie vplyvom nízkych teplôt až zdvojnásobiť.

Ďalším faktorom negatívne ovplyvňujúcim rozptyl znečisťujúcich látok v atmosfére je vertikálne zvrstvenie atmosféry a vietor. Najhorším prípadom vertikálneho zvrstvenia je teplotná inverzia, kedy teplota vzduchu s výškou rastie. V takejto inverznej vrstve je vietor obyčajne slabý až zanedbateľný. Môžeme si to predstaviť tak, že všetko, čo je vypustené do vzduchu v inverznej vrstve nemá šancu dostať sa vyššie, nad inverziu, kde by mohlo dôjsť k efektívnemu rozptylu vplyvom vetra. Výšky premiešavania v prízemnej inverznej vrstve sú veľmi nízke. Naopak, znečisťujúce látky vypustené do atmosféry nad vrstvou inverzie (napr. z vysokých komínov), sa nedostanú k zemi, sú efektívne rozptýlené do širokého okolia.

V zime sa v našich zemepisných oblastiach každoročne vyskytujú obdobia, kedy teplotná inverzia v údoliach a nížinách pretrváva po celý deň, ba aj niekoľko dní za sebou. Takéto podmienky sa vyskytujú každoročne, a dochádza počas nich k prekročeniam dennej koncentrácie PM10 50 μg.m-3.

Oblasti klimaticky náročné na vykurovanie, teda horské doliny a kotliny, sú zároveň oblasťami, kde sa vyskytujú inverzie najsilnejšie a najdlhšie, a zároveň je tam vysoký podiel vykurovania pevnými palivami. Tieto oblasti preto tradične patria medzi tie s najvyššími počtom výskytov dennej koncentrácie PM10 nad 50 μg.m-3 a majú vysoký potenciál výskytu smogovej situácie.

 
Podiel vykurovania rodinných domov tuhými palivami v obciach
Obr.2  - Podiel vykurovania rodinných domov tuhými palivami v obciach
Legenda

 
 (Zdroj: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2011)

Koncentrácie PM10 v oblastiach nepokrytých monitorovacími stanicami NMSKO

Monitorovacia sieť staníc NMSKO nepokrýva rovnomerne celé územie Slovenska. Majú však určitú reprezentatívnosť a spolu s meteorologickými informáciami ich údaje možno s prihliadnutím na miestne špecifiká s určitými rezervami extrapolovať aj na podobné lokality v ich okolí. V prípade upozornení a výstrah na smogové situácie to znamená, že by bolo vhodné, aby sa podľa odporúčaní zariadili aj obyvatelia ostatných rizikových oblastí, teda najmä dolín a kotlín s prevahou vykurovania drevom resp. inými tuhými palivami, prípadne v blízkosti frekventovaných ciest s výskytom dopravných zápch v mestách alebo v blízkosti priemyselných zdrojov, ktoré nie sú vybavené dostatočne vysokými komínmi.

Je tiež potrebné si uvedomiť, že samotní obyvatelia v smogom postihnutých oblastiach sa svojim chovaním môžu podieľať na znížení emisií do ovzdušia. Množstvo vypúšťaných emisií z rodinného domu vykurovaného tuhým palivom možno znížiť používaním dostatočne vysušeného dreva a dodržiavaním správnych postupov pri vykurovaní (udržovať dostatočný prívod vyduchu a previdelne čistiť komín aj vykurovacie zariadenie) Finančne náročnejšími opatreniami sú výmena starých kotlov za moderné, efektívnejšie kotly s nízkymi emisiami, zateplenie domov a výmena okien, ktoré v konečnom dôsledku prinesú aj úsporu paliva. Rozhodne je potrebné sa vyvarovať spaľovaniu odpadového dreva a drevných výrobkov, obzvlášť povrchovo upravených (napr. starý nábytok, drevotrieska), akéhokoľvek horľavého odpadu (plastové́ a papierové́ obaly, PET fľaše, textil, staré́ pneumatiky, ...) a po domácky vyrábaného paliva.
Viac nájdete tu: http://vykurovanie.enviroportal.sk/
 

Negatívne účinky monitorovaných znečisťujúcich látok

Informácie o dotknutej skupine populácie, možných zdravotných účinkoch a odporúčanom správaní

Obr 3 Vplyv znečistenia na ľudské zdravie
Obr.3 - Vplyv znečistenia na ľudské zdravie

 

Autor: Veronika Mináriková. Zdroj: EEA, WHO, Eurobarometer


 

OXID SIRIČITÝ - SO2

Oxid siričitý je plyn, ktorý reaguje s vodnými parami za vzniku kyseliny. Jeho účinky na ľudský organizmus sa odvíjajú práve z tejto vlastnosti pôsobí dráždivo na dýchacie cesty a očné spojivky. Navyše jeho vdychovanie spôsobuje zužovanie priedušiek. Pri dlhodobom pôsobení vyšších koncentrácií na človeka bol zistený vyšší výskyt a dlhšie trvanie ochorení dýchacích ciest, najmä u detí.Najcitlivejší sú na jeho pôsobenie alergici a osoby s ochoreniami dýchacej sústavy. Na zvýšené koncentrácie tohto plynu v ovzduší tiež reagujú veľmi malé deti, starí ľudia a tehotné ženy. Jeho zvýšené koncentrácie spravidla bývajú sprevádzané výskytom ďalších škodlivín, ako sú prach a oxidy síry.

V dobe zvýšených koncentrácií oxidu siričitého vo voľnom ovzduší (najmä v dobe inverzných situácií so zhoršenými rozptylovými podmienkami) sa odporúčajú nasledovné opatrenia, najmä pre citlivé skupiny populácie:

  • obmedzenie pobytu vonku a telesných aktivít vonku (najmä športových
  • skrátenie doby vetrania obytných miestností.

 

OXIDY DUSÍKA - NOx

Vznikajú pri spaľovacích procesoch, ich najvýznamnejšou zložkou sú oxid dusičitý a oxid dusnatý, ktorý je však nestály a mení sa na oxid dusičitý. Až 50% oxidu dusičitého pochádza z automobilovej dopravy, významných zdrojom je spaľovanie zemného plynu. Oxid dusičitý je dráždivý plyn, ktorý pôsobí na dýchacie cesty a spôsobuje ich zužovanie. Na vyššie koncentrácie oxidu dusičitého v ovzduší reagujú najmä astmatici a osoby s primárnym ochorením dýchacej sústavy. Citlivejší sú aj malé deti a starí ľudia.

V prípade vzostupu koncentrácií oxidov dusíka v ovzduší (najmä v situáciách zhoršenia rozptylových podmienok, kedy v ovzduší spravidla stúpajú aj koncentrácie oxidov síry a prachu) je vhodné, aby sa citlivé osoby vyvarovali

  • dlhodobého pobyt vonku,
  • zvýšenej námahy vonku (najmä športovej činnosti),
  • dlhodobého vetrania obytných miestností, kde sa zdržiavajú.

 

PRÍZEMNÝ OZÓN - O3

Ozón (trojatómové molekuly kyslíka) je plyn veľmi dobre rozpustný vo vode, so silnými oxidačnými vlastnosťami, ktorý má akútne i chronické účinky na zdravie. Akútne účinky sa môžu pozorovať u citlivých osôb už od koncentrácií, ktoré prekračujú limitnú hodnotu (t.j. 180 µg/m3) vo forme dráždenia očí, nosu a hrdla, pocitov tlaku na prsiach, kašľu a bolesti hlavy. U astmatikov môže vyvolávať záchvaty a príznaky z dráždenia dýchacích ciest. Chronické účinky je možné očakávať pri opakovanom a dlhodobom vystavovaní organizmu účinkom ozónu a môžu sa prejavovať zápalovými ochoreniami dýchacích ciest a pľúc, zmenami v zložení krvi, zvýšením pohotovosti na alergickú reakciu, poruchami odolnosti organizmu. K-najcitlivejším skupinám populácie na ozón patria starí ľudia, osoby s ochoreniami dýchacej a srdcovo-cievnej sústavy, alergici a astmatici, veľmi malé deti a tehotné ženy.

Pre obmedzenie zbytočnej expozície ozónu v dňoch so zvýšenými koncentráciami prízemného ozónu v ovzduší považujeme za vhodné zabezpečiť tieto opatrenia:

  • obmedziť dobu pobytu vonku,
  • skrátiť vetranie obytných miestností,
  • obmedziť fyzickú námahu vonku (fyzická práca, športové aktivity),
  • nevykonávať aktivity, pri ktorých dochádza k úniku iných škodlivín do ovzdušia (natieranie, lepenie, brúsenie, prášenie, fajčenie, voľné spaľovanie).

Obmedzenia je potrebné dodržiavať a aktivity časovo obmedzovať tým viac, čím vyššie sú koncentrácie ozónu v ovzduší a čím rizikovejší z hľadiska zdravia sú exponovaní jedinci.

 

POLIETAVÝ PRACH TSP, PM10 , PM2,5

Polietavý prach predstavuje sumu častíc rôznej veľkosti, ktoré sú voľne rozptýlené v ovzduší. Ich pôvod je v rôznych technologických procesoch, uvoľňujú sa najmä pri spaľovaní tuhých látok, sú obsiahnuté vo výfukových plynoch motorových vozidiel. Do ovzdušia sa však dostávajú aj vírením častíc usadených na zemskom povrchu (sekundárna prašnosť). Zdravotná významnosť prachu závisí od veľkosti častíc. Zatiaľ čo väčšie častice (nad 10 µm) môžu pôsobiť iba podráždenie horných dýchacích ciest s kašľom a kýchaním a dráždenie očných spojiviek, menšie častice sa dostávajú až do dolných dýchacích ciest a častice s rozmerom pod 2,5 µm môžu prestupovať do pľúcnych skliepkov a buď sa usadzovať v pľúcach alebo aj prenikať do krvného obehu. Z tohto aspektu delíme ukazovateľ prašnosti na celkovú prašnosť (TSP), častice pod 10 µm (PM10) a častice pod 2,5 µm (PM2,5). Zvýšená prašnosť v ovzduší všeobecne pôsobí dráždivo na dýchacie cesty a spravidla sa vyskytuje spolu s ďalšími škodlivinami, ako sú oxid siričitý alebo oxidy dusíka. Z odborných zdravotníckych štúdií vyplynulo, že v lokalitách s vysokým a dlhodobým výskytom zvýšených koncentrácií malých prachových častíc v ovzduší sa zisťuje k zvýšená úmrtnosť obyvateľov na ochorenia dýchacej a srdcovo-cievnej sústavy. Za citlivé skupiny populácie sa považujú astmatici, osoby s ochoreniami dýchacej sústavy a srdcovo-cievnej sústavy, veľmi malé deti a starí ľudia.

V dobe zvýšenej prašnosti v ovzduší sa pre citlivé skupiny populácie odporúčajú opatrenia na obmedzenie expozície, t.j.

  • obmedzenie pobytu vonku a obmedzenie fyzickej aktivity vonku,
  • skrátenie vetrania obytných miestností.

 

OXID UHOĽNATÝ CO

Oxid uhoľnatý je toxický plyn, ktorý vzniká pri nedokonalom spaľovaní a je súčasťou výfukových plynov motorových vozidiel. Jeho najvýznamnejším zdrojom pre človeka je však fajčenie. Je toxický a preniká do krvi dýchacím traktom, viaže sa na červené krvné farbivo za vzniku tzv. karboxylhemoglobínu, ktorý stráca schopnosť prenosu kyslíka. Následkom je znížený prívod kyslíka do tkanív. Organizmus však dokáže tolerovať pomerne vysoké koncentrácie bez príznakov zdravotného poškodenia. Vysoké hodnoty karboxylhemoglobínu boli napr. zistené v krvi fajčiarov. Na oxid uhoľnatý sú najcitlivejšie tehotné ženy a ich plody, ďalej malé deti, osoby s ochoreniami srdcovo-cievneho aparátu a staré osoby. Tieto osoby by sa mali vyvarovať aktívneho fajčenia, dlhodobého pobytu v zafajčených priestoroch a miestach s vysokou koncentráciou splodín z cestnej dopravy.

 

BENZÉN C6H6

Benzén je cyklický uhľovodík a kvapalina, ktorá sa odparuje do ovzdušia. Ide o toxickú látku, pri vdychovaní sa dobre vstrebáva a dostáva cez pľúca do krvi. Pri dlhodobo pôsobení vyšších koncentrácií benzén poškodzuje tvorbu červených krviniek, pečeň a zhoršuje imunitu (obranyschopnosť organizmu). Navyše ide o dokázaný karcinogén, ktorý môže u exponovaných osôb viesť po dlhšej dobe k vzniku zhubnej leukémie. Podľa výsledkov doterajších výskumov sú najcitlivejšie na benzén deti do 12 rokov života, tehotné ženy a mladé ženy. Vzhľadom na to, že benzén je typickou škodlivinou z automobilovej dopravy (je súčasťou benzínov a je obsiahnutý vo výfukových plynoch motorových vozidiel), je ochranným opatrením minimalizácia pobytu detí a citlivých osôb v miestach jeho zvýšeného výskytu, t.j. na frekventovaných križovatkách, na benzínových čerpacích staniciach, ale aj v motorových vozidlách.

 

NIKEL Ni

Nikel je kov, ktorý sa uvoľňuje do ovzdušia pri výrobe kovu a jeho zliatin. Je súčasťou potravín a patrí k zdravotne dôležitým prvkom. Zažívacím traktom sa však ťažko vstrebáva. Jeho nadmerný príjem môže viesť k vzniku alergií, poškodeniu pľúc a najmä k vzniku nádorových ochorení - nikel je dokázaný karcinogén. Všeobecne najcitlivejšie sú malé deti a tehotné ženy, ďalej osoby s alergickými ochoreniami (astma, ekzémy) a ochoreniami pľúc. V rámci ochrany pred nadmerným príjmom niklu je treba sa vyvarovať fajčeniu a pobytu v zafajčených priestoroch. Rovnako sa zisťujú zvýšené hodnoty niklu v ovzduší mestských aglomerácií pri zhoršených rozptylových podmienkach. Ochrana pred príjmom niklu zo znečisteného ovzdušia je vo vyvarovaní sa pobytu v znečistenom prostredí a v obmedzení pobytu vonku pri zhoršených rozptylových podmienkach.

 

ARZÉN As

Arzén je jedovatý kov, ktorý sa uvoľňuje pri výrobe iných kovov (olova, striebra, medi, železa a i.) a pri spaľovaní uhlia. Využíva sa pri výrobe prostriedkov na ochranu rastlín, pri výrobe liekov a v sklárstve. Jeho významným individuálnym zdrojom je fajčenie. Dlhodobé vstrebávanie malých dávok vedie k chronickej otrave za vzniku poškodenia kože, nervových príznakov a poškodenia krvitvorby. Arzén je dokázaný karcinogén, ktorý vyvoláva pri dlhodobej expozícii vyšším koncentráciám (spravidla v pracovnom prostredí) rakovinu kože a pľúc. Zvýšenú citlivosť môžeme očakávať u malých detí, tehotných žien a chorých osôb. Ochrana je v kontrole poľnohospodárskych postupov, spaľovaní ušľachtilejších palív, odlučovaní spalín z komínových výduchov a kontrole potravín. Individuálna ochrana (okrem nefajčenia) nie je reálna.

 

OLOVO Pb

Olovo patrí k ťažkým kovom, ktoré sa dostávajú do organizmu v najväčšej miere tráviacou sústavou prostredníctvom potravín. Vstrebávanie dýchacím traktom je zložitejšie, ale pri vyšších koncentráciách olova v ovzduší i táto cesta vstupu môže byť významná. Olovo sa z organizmu neľahko vylučuje a ukladá sa najmä do kostí. Pri dlhodobej expozíciiolovom sa zisťujú poruchy krvitvorby, tráviacich funkcií a svalovej činnosti. Pri expozícii malých detí bolo zistené oneskorovanie vývinu a pokles ich inteligencie. U olova neboli preukázané karcinogénne vlastnosti. Vzhľadom na prechod na bezolovnaté benzíny sa odstránil jeden z najvýznamnejších zdrojov olova v životnom prostredí. Najcitlivejšou populačnou skupinou sú malé deti, ktoré by mali byť chránené pred expozíciou olovom.

 

KADMIUM Cd

Kadmium je kov nerozpustný vo vode, ktorý sa vyskytuje v rudách a v pôde. Okrem samotného prvku je nebezpečný i jeho oxid, ktorý vzniká najmä pri tavení. Najvýznamnejšou cestou vstupu do organizmu sú potraviny, k jeho vdychovaní dochádza najmä pri fajčení a z emisií z dopravy a priemyslu. Kadmium je toxická látka, ktorá sa dlhodobo ukladá v organizmoch a jej zvýšené hodnoty môžu pôsobiť poruchy funkcie pľúc a poškodenie obličiek. Kadmium je dokázaný karcinogén, ktorý pri dlhodobej expozícii vysokým dávkam môže vyvolať vznik rakovinových nádorov. Citlivejšie na pôsobenie kadmia sú osoby, ktoré majú poškodené cieľové orgány, t.j. ochorenia pľúc, obličiek a pečene. Všeobecne sú citlivejšie malé deti. Ochrana pred expozíciou kadmiom je najmä v zábrane fajčenia a pobytu v zafajčenom prostredí a kontrole potravín. Z hľadiska ovzdušia je vhodné obmedzovať pobyt v prostredí zamorenom emisiami motorových vozidiel, event. v okolí priemyslu so spracovaním kovov a výroby plastov a farbív.

 

ORTUŤ Hg

Ortuť je kov, ktorý sa za normálnej teploty odparuje. Je toxická, jej organické zlúčeniny sú ešte toxickejšie. Jej zdrojom v ovzduší sú spaľovacie procesy. Je obsiahnutá v morských sedimentoch a má schopnosť sa koncentrovať v morských živočíchoch. Ortuť má schopnosť sa kumulovať v tele človeka a viesť k toxickým prejavom s poškodením mozgu i periferných nervov. Organické zlúčeniny ortuti môžu vyvolať postihnutie obličiek a tráviaceho traktu. Schopnosť vyvolať vznik zhubných nádorov u ortuti nebola zistená. Okrem všeobecne citlivejších skupín populácie (malé deti, tehotné ženy, choré osoby) nie je možné bližšie špecifikovať ďalšie citlivé populačné skupiny. Osobitná ochrana pred expozíciou, okrem kontroly potravín a pitnej vody, nie je reálna.

 

POLYAROMATICKÉ UHĽOVODÍKY PAH

PAH je skupina plynných látok, ktorá vzniká najmä pri spaľovacích procesoch, výrobe ropných produktov a tiež je obsiahnutá vo výfukových plynoch spaľovacích motorov. Uvoľňujú sa i pri fajčení. Látky majú schopnosť dlhodobého pretrvávania v živých organizmoch. Niektoré z tejto skupiny látok sú dokázané karcinogény, ako napr. typický predstaviteľ benzo-a-pyrén. Najväčšie množstvo týchto látok sa dostáva do tela z potravín a vylučuje sa črevom, čo vedie k riziku vzniku rakoviny čriev. Znečistenie ovzdušia oxidmi síry a dusíka zvyšuje karcinogenitu PAH pri vstupe do pľúc a tím aj zvyšuje riziko vzniku rakoviny pľúc. Okrem všeobecne citlivejších skupín populácie (malé deti, tehotné ženy, choré osoby) nie je možné bližšie špecifikovať ďalšie citlivé populačné skupiny. Osobitná ochrana pred expozíciou, okrem nefajčenia a kontroly potravín a zdrojov emisí, nie je reálna. Pri zhoršení rozptylových podmienok je vhodné dodržať ochranné opatrenia, t.j. obmedzenie pobytu a aktivít vonku a skrátenie vetrania miestností.

----------------------------

Limitné a cieľové hodnoty



Podľa  uvedené znečisťujúce látky platia limitné hodnoty nastavené takto:

NO2        

  •  priemerná ročná koncentrácia nesmie prekročiť 40 μg.m-3 
  • 1 hodinová koncentrácie 200 ng. m-3 sa nesmie prekročiť viac ako 18x za rok

PM10   

  • - priemerná ročná koncentrácia nesmie prekročiť 40 μg.m-3 
  • - 1 dňová koncentrácia 50 μg. m-3 sa nesmie prekročiť viac ako 35-krát za rok
 

PM2,5

  •  priemerná ročná koncentrácia nesmie prekročiť 20 μg.m-3

SO2       

  • - 1 hodinová koncentrácie 350 μg. m-3 sa nesmie prekročiť viac ako 24x za rok
  • - 1 dňová koncentrácia 125 μg. m-3 sa nesmie prekročiť viac ako 3-krát za rok

CO 

  • maximálna 8-hodinová koncentrácia nesmie prekročiť 10 mg. m-3

Pb 

  • priemerná ročná koncentrácia nesmie prekročiť 0,5 μg.m-3  

Benzén

  • - priemerná ročná koncentrácia nesmie prekročiť 5 μg.m-3

Okrem limitných hodnôt platia aj cieľové hodnoty na ochranu zdravia ľudí a na ochranu vegetácie a dlhodobé ciele:

  • As – priemerná ročná koncentrácia 6 ng. m-3 
  • Cd – priemerná ročná koncentrácia 5 ng. m-3 
  • Ni – priemerná ročná koncentrácia 20 ng. m-3 
  • BaP – priemerná ročná koncentrácia 1 ng. m-3 
  • O3 – najväčšia denná 8 hodinová stredná hodnota 120 μg.m-3  nesmie byť prekročená viac ako 25 dní za kalendárny rok v priemere troch rokov
-----------------------------------------------
 

Čo môže robiť laická verejnosť pre lepšiu kvalitu ovzdušia

  • Doprava:
    - viac využívať verejnú dopravu
    - chodiť pešo alebo na bicykli
    - vyhýbať sa používaniu osobných automobilov v čase dopravnej špičky,
    - používať nízko-emisné dopravné prostriedky (elektrické, hybridy
    - zdieľať používanie automobilov
  • Vykurovanie: 
    - nespaľovať odpad, vrátane odpadového dreva (nábytok, okná a pod.),
    - dbať na palivo, ktorým kúrime – špeciálne v oblastiach, kde sa vyhlasujú smogové situácie,
    - v prípade kúrenia palivovým drevom, používať drevo dobre vysušené (sušené 1 až 2 roky),
    - dbať na energetickú účinnosť v domácnostiach,
    - dbať na správny režim vykurovania (pravidelne čistiť kotol a komín, pri používaní pevného paliva prikladať častejšie a v menších dávkach, kontrolovať nastavenie regulačných klapiek a pod.). 
  • Ochrana zdravia: 
    - v čase, keď je vyhlásená smogová situácia dodržiavať pokyny štátnych orgánov,
    - obmedzovať pohyb a fyzickú aktivitu vonku,
    - skrátiť vetranie obytných miestností. 



Meteorologické výstrahy:

Meteorologické výstrahy
PiSoNe

Hydrologické výstrahy:

Hydrologické výstrahy

Stupne povodňovej aktivity:

Povodňová aktivita

Varovný systém kvality ovzdušia:

Varovný systém kvality ovzdušia
88301 - Ddr PM1099214 - Ddr PM10
Legenda výstrah
Konferencia mladých odborníkov 2021 Kvalita vôd v chránených vodohospodárskych oblastiach Výsledky monitorovania kvality podzemnej vody
Meteorologický časopis
Štátna hydrologická sieť
Klimatický atlas Slovenska
Spravodajstvo monitoringu sucha SHMÚ
Pre viac informácií o počasí volajte meteorológovi: 0988 500 015
cena volania 1,20 € s DPH za každú začatú minútu volania - VOP - OOÚ
20 OKT 2021

Oblak plynov zo sopky Cumbre Vieja na ostrove La Palma

SHMÚ | OZNAM | VERONIKA MINÁRIKOVÁ
Oblak plynov zo sopky Cumbre Vieja na ostrove La Palma nespôsobí zvýšené koncentrácie oxidu siričitého v prízemnej vrstve atmosféry nad územím Slovenska.
18 OKT 2021

Prednáškové popoludnie 21.10.2021

SHMÚ | SPRÁVA | IVAN GARČÁR
Pozývame vás na ďalšie prednáškové popoludnie. Jeho témou bude Vykurovanie domácností a kvalita ovzdušia.
18 OKT 2021

SHMÚ ocenilo lesníkov

KLIMATOLÓGIA | SPRÁVA | OKS
Na pôde štátneho podniku Lesy SR v Banskej Bystrici sa v utorok (12. 10. 2021) uskutočnilo ocenenie najaktívnejších reportérov monitoringu sucha z radov lesníkov. 
13 OKT 2021

September 2021 - zhodnotenie mesiaca

SHMÚ | ANALÝZA | OKS, OMPAV
September 2021 bol v porovnaní s normálom 1981 – 2010 na väčšine územia Slovenska teplotne normálny, na krajnom juhozápade a v niektorých horských oblastiach až nadnormálny (teplý). Teplotne bol tohtoročný september podobne premenlivý ako august 2021. Z hľadiska mesačného úhrnu atmosférických zrážok bol uplynulý mesiac zväčša normálny, miestami však až podnormálny (suchý). V rámci Európy bol september ...
27 SEP 2021

Polárny vortex

METEOROLÓGIA | ANALÝZA | MIROSLAV ŠINGER
Polárny vortex je cirkulačná štruktúra, ktorá je bežnou súčasťou všeobecnej cirkulácie atmosféry. V článku vysvetlíme, čo vortex je, ako ho identifikujeme na priemerných poliach meteorologických prvkov a veľmi zjednodušene popíšeme jeho cyklický vývoj v rámci roku.
24 SEP 2021

Planéta rýchlo smeruje ku kritickému otepleniu o 1,5 °C

KLIMATOLÓGIA | SPRÁVA | JOZEF PECHO, LADISLAV MARKOVIČ
Svetová meteorologická organizácia (WMO) zverejnila 16. septembra 2021 v poradí už tretiu správu „United in Science 2021“, ktorá aj s ohľadom na nedávno publikovanú Šiestu správu IPCC (AR6) sumarizuje najdôležitejšie poznatky o súčasnom stave globálneho klimatického systému a faktoroch ovplyvňujúcich jeho dlhodobý (aj budúci) vývoj. Účelom správy je, okrem iného, ...

Rozhlas a televízia Slovenska Oddelenie meteorologie a klimatologie KAFZaM UK Bratislava Katedra fyzickej geografie a geoinformatiky PriF UK Bratislava European Centre for Medium-Range Weather Forecasts - ECMWF World Meteorological Organization Výskumný ústav vodného hospodárstva EurAqua Eumetsat Meteoalarm - Alerting Europe for extreme weather