Aktuality SHMÚ
Osem najteplejších rokov sprevádza nárast počtu nebezpečných dopadov klimatickej zmeny
▲ Obrázok 1: Vývoj priemernej globálnej teploty vzduchu (v °C) v období 1850 – 2022.
Sharm-el-Sheik, Egypt, 6. novembra (WMO) - Posledných osem rokov (2015 – 2022) je na ceste stať sa ôsmimi najteplejšími rokmi v histórii meteorologických pozorovaní. Tento trend je podmienený teplom nahromadeným v klimatickom systéme Zeme a neustále rastúcou koncentráciou skleníkových plynov. Extrémne vlny horúčav, suchá a ničivé záplavy postihli tento rok, podľa predbežnej správy Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) o stave globálnej klímy v roku 2022, milióny ľudí a stáli miliardy eur.
Signály a dopady zmeny klímy sú čoraz dramatickejšie. Rýchlosť stúpania hladiny morí sa od roku 1993 zdvojnásobila. Od januára 2020 stúpla výška priemernej hladiny svetového oceánu o takmer 10 mm a v tomto roku tak dosiahla novú rekordnú výšku, pričom 10 % celkového nárastu hladiny morí od začiatku satelitných meraní pred takmer 30 rokmi pripadá na obdobie posledného 2,5 roka.
Rok 2022 sa mimoriadne nepriaznivo prejavil na ľadovcoch v európskych Alpách, kde sú zreteľné počiatočné náznaky ich rekordného úbytku. Grónsky ľadovec stratil hmotu už 26. rok po sebe a prvýkrát v histórii pozorovaní tam pršalo (a nie snežilo) v septembri.
V súčasnosti sa odhaduje, že priemerná globálna teplota dosiahne v roku 2022 hodnotu odchýlky približne +1,15 °C [1,02 °C až 1,28 °C] v porovnaní s priemerom v predindustriálnom období z rokov 1850 – 1900. Vplyv zriedkavo dlhotrvajúceho fenoménu La Niña spôsobil, že rok 2022 bude pravdepodobne „len“ piaty alebo šiesty najteplejší. To však neznamená zvrat v dlhodobom trende otepľovania, a je len otázkou času, kedy bude zaznamenaný ďalší historicky najteplejší rok.
Otepľovanie naozaj pokračuje a akceleruje. Odhaduje sa, že 10-ročný priemer globálnej teploty za obdobie rokov 2013 – 2022 bude o +1,14 °C [1,02 °C až 1,27 °C] v porovnaní s priemerom v predindustriálnom období z rokov 1850 – 1900. To je na základe odhadov šiestej hodnotiacej správy Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) porovnateľné s odchýlkou +1,09 °C zaznamenanou v období 2011 – 2020. Tepelný obsah oceánov bol v poslednom hodnotenom roku 2021 na rekordných úrovniach, pričom rýchlosť nárastu bola počas posledných 20 rokov obzvlášť vysoká.
„Čím je otepľovanie výraznejšie, tým horšie sú jeho dopady. Teraz máme v atmosfére takú vysokú úroveň oxidu uhličitého, že hranica oteplenia na úrovni 1,5 °C, vyplývajúca z Parížskej dohody, je sotva na dosah,“ povedal generálny tajomník WMO prof. Petteri Taalas.
„Pre mnohé ľadovce je už teraz príliš neskoro a proces ich topenia bude pokračovať stovky, ak nie tisíce rokov, a to bude mať veľký dopad na dostupnosť pitnej vody. Rýchlosť nárastu hladiny morí sa za posledných 30 rokov zdvojnásobila. Aj keď tento nárast stále meriame v milimetroch za rok, za storočie to predstavuje nárast o 0,5 m až 1,0 m, a to predstavuje významnú dlhodobú hrozbu pre mnoho miliónov obyvateľov pobrežných oblastí a nízko položených štátov,“ uviedol profesor Taalas .
„Až príliš často najviac trpia tí, ktorí sú najmenej zodpovední za klimatickú zmenu – ako sme tento rok videli aj pri strašných záplavách v Pakistane a smrteľnom, dlhotrvajúcom suchu na východe afrického kontinentu v oblasti Afrického rohu (pozn: východná časť Afriky v oblasti výbežku do Červeného mora). Ale aj dobre pripravené spoločnosti boli tento rok postihnuté extrémami počasia – ako bolo napríklad dlhotrvajúce sucho a intenzívne vlny horúčav vo veľkých častiach Európy a južnej Číny,“ povedal profesor Taalas. "Vzhľadom na čoraz extrémnejšie prejavy počasia je teraz viac ako kedykoľvek predtým potrebné zabezpečiť, aby mal každý na Zemi prístup k včasným, život zachraňujúcim varovaniam pred nebezpečnými prejavmi počasia."
▌Predbežná správa o stave globálnej klímy 2022
WMO vydalo predbežnú Správu o stave globálnej klímy (State of the Global Climate report) a sprievodnú interaktívnu mapu v predvečer začiatku výročnej Konferencie o klimatickej zmene pod záštitou Organizácie spojených národov (OSN) – COP27, konajúcou sa v Sharm-el-Sheikhu v Egypte. Generálny tajomník OSN Antonio Guterres predstaví na COP27 akčný plán zavedenia systému včasného varovania pre všetkých obyvateľov (Early Warnings for All), ktorý by mal byť uvedený do praxe v priebehu nasledujúcich piatich rokov. V súčasnosti chýba systém včasného varovania takmer polovici krajín sveta. Antonio Guterres požiadal WMO, aby zastrešila túto iniciatívu.
Správa WMO o stave globálnej klímy sa vydáva každoročne. Predstavuje autoritatívny hlas vo výskume aktuálneho stavu klímy pomocou kľúčových klimatických indikátorov, a zároveň informuje o výskyte extrémnych prejavoch počasia a ich dopadoch. Hodnoty globálnej teploty použité v predbežnej správe za rok 2022 sú spracované do konca septembra 2022. Finálnu Správu o stave globálnej klímy vydajú v apríli budúceho roka.
▲ Obrázok 2: Odchýlka priemernej ročnej teploty vzduchu (január až september) v roku 2022 v porovnaní s normálom 1981 - 2010 (v °C) [Zdroj: WMO].
▌Kľúčové informácie
Koncentrácie hlavných skleníkových plynov – oxidu uhličitého, metánu a oxidu dusného – dosiahli v roku 2021 opäť rekordné úrovne. Medziročný nárast koncentrácie metánu bol najvyšší v histórii. Údaje z kľúčových monitorovacích staníc ukazujú, že atmosférická koncentrácia týchto troch plynov sa v roku 2022 naďalej zvyšuje.
Teplota vzduchu: Aktuálne sa odhaduje, že globálna priemerná teplota dosiahne v roku 2022 hodnotu približne o +1,15 °C [1,02 °C až 1,28 °C] nad priemer z rokov 1850 – 1900 (Obrázok 2). Roky v období 2015 až 2022 budú pravdepodobne predstavovať osem najteplejších rokov v histórii pozorovania. Podmienky typické pre cirkuláciu La Niña dominujú už od konca roku 2020 a očakáva sa, že budú pokračovať až do konca roku 2022. Pretrvávajúci výskyt fenoménu La Niña udržal hodnotu globálnej teploty počas posledných dvoch rokov na relatívne „nízkej“ úrovni. Tieto hodnoty však boli stále vyššie ako počas posledného výskytu výrazného La Niña v roku 2011.
Ľadovce a morský ľad: Ľadovce v európskych Alpách zaznamenali v roku 2022 rekordné tempo topenia. V celej oblasti Álp boli namerané priemerné straty hrúbky ľadovcov v rozmedzí od 3 metrov až po viac ako 4 metre, čo je podstatne viac ako v predchádzajúcom rekordnom roku 2003.
Ľadovce na území Švajčiarska stratili podľa prvých meraní 6 % svojho objemu v období medzi rokmi 2021 a 2022. Prvýkrát v histórii pozorovaní neprežil letnú sezónu žiadny sneh ani na najvyššie položených lokalitách, na ktorých sa vykonávajú pozorovania výšky snehovej pokrývky. V tomto roku tak nedošlo ku vytvoreniu novej vrstvy čerstvého ľadu. V období rokov 2001 až 2022 sa objem ľadu uloženého v horských ľadovcoch na území Švajčiarska znížil zo 77 km3 na 49 km3, čo predstavuje pokles o viac ako tretinu.
Malá hrúbka snehovej pokrývky na konci zimy a opakovaný spád saharského prachu na povrch ľadovcov vytvorili podmienky na bezprecedentnú stratu objemu ľadovcov v období medzi májom a začiatkom septembra spôsobenou výskytom dlhých a intenzívnych vĺn horúčav.
Priemerná výška hladiny svetového oceánu stúpala v období 30 rokov (satelitné pozorovanie v rokoch 1993 – 2022) odhadom v priemere o 3,4 ± 0,3 mm/rok. Rýchlosť nárastu sa zdvojnásobila medzi rokmi 1993 – 2002 a 2013 – 2022. Hladina oceánu sa medzi januárom 2021 a augustom 2022 zvýšila asi o 5 mm (obrázok 3). Zrýchlenie nárastu priemernej výšky hladiny svetového oceánu je spôsobené rastúcim tempom topenia sa ľadovcov.
.png)
▲ Obrázok 3: Vývoj priemernej výšky hladiny svetového oceánu (v mm) v období 1993 – 2022 [Zdroj: WMO].
Tepelný obsah oceánu: Oceán uchováva približne 90 % tepla akumulovaného z antropogénnych emisií skleníkových plynov. Horných 2000 m oceánu sa aj naďalej zohrievalo a v roku 2021 (posledný rok, za ktorý sú dostupné údaje) dosiahlo rekordnú hodnotu tepelného obsahu. Miera otepľovania bola obzvlášť vysoká v posledných dvoch desaťročiach. Očakáva sa, že vody oceánu sa budú aj naďalej zohrievať, čo by predstavovalo nezvratnú zmenu v meradle storoční až tisícročí.
Celkovo 55 % povrchu globálneho oceánu zaznamenalo v roku 2022 aspoň jednu vlnu morských horúčav. Na rozdiel od toho, iba 22 % povrchu oceánu zaznamenalo v tomto roku studenú vlnu. Morské horúčavy sú na rozdiel od studených období čoraz častejšie.
Rozsah plávajúceho arktického morského ľadu bol po väčšinu roka pod dlhodobým priemerom (1981 – 2010). Septembrový rozsah arktického morského ľadu predstavoval 4,87 milióna km2, čo je o 1,54 milióna km2 menej ako je dlhodobý priemer. Na konci februára tohto roku dosiahla rozloha antarktického plávajúceho morského ľadu hodnotu 1,92 milióna km2, čo je najnižšia úroveň v histórii meraní a takmer 1 milión km2 pod dlhodobým priemerom.
▌Extrémne prejavy počasia
Vo východnej Afrike boli úhrny atmosférických zrážok podpriemerné v štyroch po sebe nasledujúcich vlhkých sezónach, čo je najdlhšie obdobie za posedných 40 rokov, pričom sú náznaky, že aj súčasná sezóna môže byť suchá. Odhadom 18,4 až 19,3 milióna ľudí čelilo v období pred júnom 2022 potravinovej „kríze“ alebo akútnej potravinovej neistote spôsobenej pretrvávajúcim suchom spojeným s ďalšími nepriaznivými faktormi. Humanitárne agentúry varujú, že ďalšia zrážkovo podpriemerná sezóna pravdepodobne povedie k zlyhaniu úrody a ešte viac tak zhorší potravinovú neistotu v Keni, Somálsku a Etiópii.
Rekordné dažde v júli a auguste viedli k rozsiahlym záplavám v Pakistane. Záplavy zasiahli 33 miliónov ľudí, 7,9 milióna ľudí bolo vysídlených a zaznamenali tam najmenej 1700 úmrtí. Tieto záplavy nasledovali po extrémnych horúčavách, ktoré sa v Indii aj Pakistane vyskytli v marci a apríli.
Začiatkom roka sužovala oblasť južnej Afriky séria tropických cyklónov. Prívalové dažde a záplavy boli najničivejšie na Madagaskare. Hurikán Ian spôsobil v septembri rozsiahle škody a straty na životoch na Kube a juhozápade Floridy.
Veľká časť severnej pologule zaznamenala v tomto roku mimoriadne horúce a suché počasie. V Číne zaregistrovali druhé najsuchšie leto v histórii meraní a zároveň aj dlhotrvajúcu a priestorovo historicky najrozsiahlejšiu vlnu horúčav. Rieka Yangtze dosiahla v meste Wu-chan najnižšiu zaznamenanú augustovú úroveň.
Veľké časti Európy boli zasiahnuté opakovanými epizódami extrémnych horúčav. Spojené kráľovstvo zaznamenalo 19. júla nový národný rekord maximálnej teploty vzduchu, keď tam bola prvýkrát prekročená hranica 40 °C. Tieto vlny horúčav boli sprevádzané pretrvávajúcim a ničivým suchom a lesným požiarom. Hladiny mnohých európskych riek, vrátane Rýna, Loiry a Dunaja, klesli na kriticky nízku úroveň.