Aktuality SHMÚ
Vzostupné tendencie vybraných charakteristík teploty vzduchu v lete
Vzostupný trend sa neregistruje iba pri absolútnych maximálnych hodnotách teploty vzduchu v jednotlivých letách, ale aj v počte tropických a supertropických dní, pričom nápadné sú tieto vzostupy predovšetkým približne v poslednom štvrťstoročí.
Predovšetkým po roku 1990 pritom v lete na všetkých vybraných staniciach výrazne vzrástol počet supertropických dní (Obr. 1). Z nárastu počtu dní kedy maximálna denná teplota dosiahne hranicu 35 °C a viac vyplýva, že sa počas horúcich letných epizód zvýšil počet extrémnejších prípadov. Nárast počtu dní s mimoriadne vysokou maximálnou dennou teplotou vzduchu potvrdzujú aj historické rekordy maximálnej teploty vzduchu, ktoré registrujeme v posledných rokoch (napr. na stanici Bratislava-letisko bol posledný rekord absolútnej maximálnej dennej teploty vzduchu 39,4 °C počas leta zaregistrovaný 8. augusta 2013).
Obr. 1: Počet tropických a supertropických dní a absolútne maximum teploty vzduchu v lete (jún – august) na vybraných meteorologických staniciach na Slovensku v období 1951–2014. Trend príslušnej charakteristiky je vyjadrený polynomickou čiarou 2. stupňa.
Na bioklimatologické hodnotenie sa pomerne často používa ekvivalentná teplota, keďže spája v jednom čísle teplotu, vlhkosť a čiastočne aj tlak vzduchu. Ekvivalentná teplota (izobarická) je definovaná ako teplota, ktorú nadobudne vzduch, ak všetka vodná para v ňom obsiahnutá skondenzuje, a tak uvoľneným teplom sa ohreje tento vzduch za stáleho tlaku. Pri tlaku blízkom 100 kPa možno ekvivalentnúteplotu počítať podľa jednoduchého vzorca Te = T + 15e, kde Te je ekvivalentná teplota v °C, e je tlak vodnej pary v kPa a T je teplota vzduchu v °C. Nevýhodou ekvivalentnej teploty ako bioklimatickej veličinyje, že neberie do úvahy pohyb vzduchu, ktorý má pri odnímaní tepla organizmu nemalú úlohu (Čabajová, 1979).
Hodnoty priemernej letnej ekvivalentnej teploty vzduchu od roku 1951 vzrástli na niektorých staniciach v priemere aj o viac ako 3 ° (Obr. 2). Z hľadiska jednotlivých letných mesiacov sa pritom na raste priemernej letnej ekvivalentnej teploty vzduchu najviac podieľa mesiac júl.
Z ″čisto teplotného″ hľadiska mimoriadnosť jednotlivých liet do istej miery vyjadruje suma kladných odchýlok maximálnej teploty vzduchu od 30 °C (Obr. 2). Pri vzájomnom porovnaní tejto charakteristiky s ekvivalentnou teplotou je zaujímavé, že v posledných rokoch aj v prípadoch s teplotne miernejším letom, resp. s nižšou sumou kladných odchýlok maximálnej teploty od 30 °C, zostáva priemerná ekvivalentná teplota v lete stále pomerne vysoká. Keďže ekvivalentná teplota v sebe popri teplote zahŕňa aj vplyv vlhkosti vzduchu, jej vysoká hodnota aj v relatívne menej horúcich letách vypovedá o meniacich sa vlhkostných podmienkach z hľadiska celkového komfortu počas leta (napríklad leto 2010). Na druhej strane jej hodnoty môžu z roka na rok, resp. pre každé leto výrazne kolísať, čo je do veľkej miery podmienené vplyvom rôzne vlhkých a teplých vzduchových hmôt prichádzajúcich a zotrvávajúcich nad územím Slovenska počas leta.
Obr. 2: Suma kladných odchýlok maximálnej teploty vzduchu od 30 °C (histogram) a priemerná ekvivalentná teplota vzduchu v lete (línia) na vybraných meteorologických staniciach na Slovensku v období 1951–2014. Trend príslušnej charakteristiky je vyjadrený polynomickou čiarou 2. stupňa.
Použitá literatúra:
ČABAJOVÁ, Z. (1979). Schladzovacia veličina a ekvivalentná teplota. In: Konček M. et al. Klima a bioklíma Bratislavy. Bratislava: Veda, Vydavateľstvo SAV, 1979. s. 216.