Aktuality SHMÚ
Počas splnu Mesiaca oblačnosť v noci detegovaná ako cez deň
Fázy Mesiaca majú vplyv aj na možnosti detekcie oblačnosti a vlastností zemského povrchu prostredníctvom družicových meraní, obzvlášť v prípade tzv. "supersplnu".
Mesiac obieha okolo Zeme po eliptickej dráhe, niekedy je teda bližšie, inokedy trochu ďalej (najbližšie v priemere 363 000 km (perigeum), najďalej 406 000 km (apogeum). Vzhľadom na to je pri splne vždy v inej vzdialenosti a približne raz za 14 mesiacov sa stáva, že spln nastáva v rovnaký deň, ako perigeum. Jeho priemer sa vtedy javí o cca 14 % väčší (čo je však voľným okom ťažko pozorovateľné, porovnanie fotografií však rozdiel odhalí (obr. 1)), a teda na zemský povrch odráža aj väčšie množstvo slnečného žiarenia a javí sa tak jasnejší až o cca 30 % ako v apogeu. Aj vzdialenosť perigea však nie je nikdy rovnaká, niekedy je bližšie, inokedy ďalej ako údaj uvedený vyššie. Napr. dnes popoludní bol Mesiac v perigeu vo vzdialenosti len 356 509 km, čo je veľmi blízko a vyskytuje sa veľmi zriedkavo. Naposledy bol takto blízko v januári v r. 1948 (356 461 km), no napr. aj v marci 2011 bol veľmi blízko, 356 577 km. Na nočnej oblohe je teda ešte o niečo výraznejší, ako bolo uvedené vyššie. Môžeme sa stretnúť s označením tohto úkazu ako "Supermoon", v slovenčine "Supermesiac", prípadne "Superspln".
Blízky Mesiac, samozrejme, ovplyvňuje, resp. rozširuje, možnosti meraní prostredníctvom družíc. Štandardne totiž v noci nevyužívame kanál vo viditeľnej časti spektra, keďže poskytuje len veľmi málo informácií, napr. vidíme osvetlenie miest, prípadne polárnu žiaru (obr. 2, prípadne analýza TU). V období splnu Mesiaca, obzvlášť, ak je v perigeu, však tento kanál môžeme využiť. Napr. uplynulú noc Mesiac odrážal na zemský povrch také množstvo slnečného žiarenia, že na detekciu oblačnosti prostredníctvom družice Suomi-NPP bolo možné použiť aj viditeľné spektrum svetla (obr. 3, porovnaj s obr. 2). Snímky dokonca poskytujú viac informácií ako tie, ktoré boli zhotovené dnes popoludní (obr. 3 a 4). Dôvod spočíva vo výške zdrojov svetla nad horizontom. Slnko má v tomto období výšku len okolo 23°, no Mesiac až 52°. Mesiac teda, na rozdiel od Slnka, osveltí aj oblasti za polárnym kruhom, a tak je v tomto období možné využiť kanál vo viditeľnom spektre družice s cirkumpolárnou dráhou letu na detekciu jednotlivých typov oblačnosti aj v noci, resp. v týchto dňoch za polárnym kruhom na severe Európy len v noci :).
Využitie supersplnu však v rámci roka nie je ojedinelé. Podobným spôsobom sme mohli nočné snímky využívať napr. aj v polovici minulého mesiaca (obr. 5), ich využiteľnosť však, samozrejme, narastá s klesajúcou výškou Slnka nad horizontom.
Obr. 1 - Zdanlivá veľkosť Mesiaca v splne v perigeu (Super Moon) a v apogeu (Micro Moon) z roku 2012, zdroj: http://apod.nasa.gov/apod/ap121129.html.
Obr. 2 - Kompozit dvoch snímok z družice NPP tesne pred fázou novu. Kanálom vo viditeľnej časti spektra nie je možné detegovať nízku oblačnosť, môžeme vidieť len sveltá miest a polárnu žiaru na severe.
Obr. 3 - Kompozit dvoch snímok z družice NPP tesne pred splnom Mesiaca v perigeu. Kanálom vo viditeľnej časti spektra jasne detegujeme aj nízku oblačnosť spolu s osvetlením miest.
Obr. 4 - Kompozit dvoch snímok z družice NPP tesne pred splnom Mesiaca. Kanálom vo viditeľnej časti spektra detegujeme aj nízku oblačnosť, lepšie však na juhu, keďže na severe už začína polárna noc.
Obr. 5 - Kompozit dvoch snímok z družice NPP v období splnu Mesiaca v perigeu (superspln). Kanálom vo viditeľnej časti spektra jasne detegujeme aj nízku oblačnosť spolu s osvetlením miest.
Podrobnejšie informácie:
http://solarsystem.nasa.gov/news/2016/11/12/the-next-full-moon-is-the-beaver-moon-and-a-supermoon
http://earthsky.org/tonight/closest-supermoon-since-1948
Výpočet vzdialenosti Mesiaca od Zeme v ľubovoľnom roku:
https://www.fourmilab.ch/earthview/pacalc.html