Vývoj v SR

Celkový ozón a slnečné ultrafialové žiarenie na slovensku

Monitoring a spravodajstvo celkového ozónu a slnečného ultrafialového (UV) žiarenia zabezpečuje SHMÚ na základe Zákona o ochrane ozónovej vrstvy Zeme č. 76/1998 Zb. a z. 321/2012 Zb. O ochrane ozónovej vrstvy Zeme a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Merania a ich prezentácia verejnosti

Celkový atmosférický ozón nad územím Slovenska sa meria v Aerologickom a radiačnom centre SHMÚ v Gánovciach pri Poprade (49,03 S z. š.; 20,32 V z. d.; 706 m n. m.) pomocou Brewerových ozónových spektrofotometrov MKIV od r.1993 a MKIII od r. 2014. Stanica Poprad-Gánovce je súčasťou globálneho ozónového pozorovacieho systému (GO3OS), ktorý patrí k systému Globálneho monitoringu atmosféry (GAW) Svetovej meteorologickej organizácie (WMO).

Na internetovej stránke SHMÚ je prezentovaná nameraná hodnota celkového ozónu pre každý deň, jej odchýlka od normálu za obdobie 1962 – 1990 a krátkodobá predpoveď. Keďže merania celkového ozónu v SR začali až v roku 1993, ako normálové sa používajú údaje z najbližšej stanice s dlhodobým radom meraní celkového ozónu (aj z obdobia pred poškodením ozónovej vrstvy Zeme) zo Solárneho a ozónového observatória ČHMÚ v Hradci Králové (Kalvová a Dubrovský, 1995).

Pomocou Brewerových ozónových spektrofotometrov sa získavajú aj spektrá globálneho slnečného ultrafialového žiarenia. Zo spektrálnych údajov sa použitím akčného spektra pre erytém (sčervenanie, zápal) ľudskej kože (CIE, 1987) určujú tiež integrálne hodnoty globálneho slnečného erytémového UV žiarenia a slnečný UV index (UVI). Brewerove ozónové spektrofotometre sú pravidelne kalibrované porovnaním so svetovým cestovným etalónom a referenčnými externými lampami.

Monitoring slnečného UV žiarenia je zabezpečený aj prostredníctvom meraní širokopásmovými UV rádiometrami. Relatívna spektrálna citlivosť týchto prístrojov je podobná akčnému spektru pre erytém ľudskej kože (CIE, 1987). Výstupom z meraní týmito prístrojmi je globálne slnečné erytémové UV žiarenie a slnečný UV index. Údaje globálneho slnečného erytémového UV žiarenia sú vzorkované každých 5 s. Z nich sú vypočítané sumy (dávky) tohto žiarenia za zvolené časové obdobie. Kontrola stability UV rádiometrov sa vykonáva ročne porovnaním s referenčným prístrojom kalibrovaným vo svetovom radiačnom centre WRC PMO Davos. Prehľad umiestnenia týchto prístrojov je v tab.1.

Tabuľka 1. Prehľad staníc s UV rádiometrami v staničnej sieti SHMÚ
Stanica	WMO indikatív/ súradnice	Prístroj	Obdobie merania
Bratislava-Koliba	11813 48,17 S z. š., 17,10 V z. d., 287 m n. m.	SL 501	1997 –
Hurbanovo	11858 47,87 S z. š., 18,19 V z. d., 115 m n. m.	SL 501A	2016 –
Banská Bystrica	11898 48,73 S z. š., 19,12 V z. d., 427 m n. m.	KZ UV S-E-T	2014 –
Poprad-Gánovce	11952 49,03 S z. š., 20,32 V z. d., 706 m n. m.	SL 501A KZ UV S-E-T	1999 – 2014 –
Trebišov-Milhostov	11978 48,66 S z. š., 21,72 V z. d., 105 m n. m.	KZ UV S-E-T	2009 –

Slnečné ultrafialové žiarenie je podľa odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) prezentované pre verejnosť prostredníctvom slnečného UV indexu odvodeného z meraní globálneho erytémového UV žiarenia. Na internetovej stránke sú prezentované 15-minútové priemery a hodinové maximá UVI z meraní pomocou UV rádiometrov na piatich staniciach, ako aj krátkodobá predpoveď slnečného UVI pre rôzne podmienky oblačnosti a vybrané nadmorské výšky v období od 1. apríla do 30. septembra.
Informácia o stave ozónovej vrstvy a slnečnom UVI je denne poskytovaná obyvateľstvu Slovenskej republiky nielen prostredníctvom internetovej stránky SHMÚ, ale aj správami pre tlačové agentúry (TASR) a siete mobilných operátorov.
Merania Brewerovými spektrofotometrami sa pravidelne odosielajú do Svetového dátového centra pre ozón a slnečné UV žiarenie (WOUDC) v Kanade, do ozónového mapového centra WMO v Grécku a do európskej databázy EUBREWNET. Spektrálne merania globálneho slnečného UV žiarenia sú zasielané aj do európskej databázy slnečného UV žiarenia EUVDB.

Výsledky meraní

Celkový ozón

Ročné priemery celkového ozónu v Gánovciach (obr. 1) sú v rozmedzí od 317 do 346 Dobsonových jednotiek (DU). Vykazujú rastúci trend 4,6 DU/10 rokov. Priemerná hodnota celkového ozónu za obdobie 1994 – 2025 je 328,0 DU.

Obrázok 1 - Priemerné ročné hodnoty celkového ozónu v Gánovciach za obdobie 1994 – 2025 — Obrázok 1. Priemerné ročné hodnoty celkového ozónu v Gánovciach za obdobie 1994 – 2025.

Obrázok 2. Priemerné ročné relatívne odchýlky celkového ozónu v Poprade-Gánovciach od normálu 1962 - 1990 v %.

Merané denné hodnoty celkového ozónu boli za sledované obdobie 1994 – 2025 v porovnaní s normálom nižšie v priemere o 2,8 %. Ročný priemer presiahol normál v roku 2010 o 2,7 % a tiež v roku 2024 o 0,5 % (obr. 2). Najnižšie priemerné ročné hodnoty, kedy priemerná ročná odchýlka od normálu dosiahla približne -6%, boli namerané v rokoch 1995 a 2011.

Tabuľka 2. Priemerné mesačné hodnoty celkového ozónu a relatívne odchýlky od normálu za obdobie 1994 – 2025
Mesiac	1	2	3	4	5	6	7	8	9	10	11	12
Priemer (DU)	341	362	368	366	353	334	323	307	295	284	293	311
Odchýlka (%)	- 0,2	-2,0	-3,7	-5,0	-5,4	-6,5	-4,8	-4,8	-1,8	-1,1	1,4	-0,6

Mesačné priemery celkového ozónu ukazujú jeho ročný chod s maximom v marci a minimom v októbri. Hodnoty celkového ozónu sa v mesačnom priemere nelíšia od normálu o viac ako 2% od septembra do februára. V jarných a letných mesiacoch je priemerný mesačný deficit celkového ozónu oproti normálu v rozsahu -3,7 % až -6,5 %, s najnižšou hodnotou v júni, kedy slnko kulminuje pri najväčšej výške a na zemský povrch dopadá najviac slnečného žiarenia. Za celé sledované obdobie 1994 – 2025 v mesiacoch máj – júl mesačné priemery nedosiali hodnoty normálu. Najväčší priemerný mesačný deficit bol v apríli 2011, keď mesačná relatívna odchýlka dosiahla -15%. Najväčšie nadnormálne mesačné priemery boli namerané v zimných a jesenných mesiacoch. V decembri 2010 a v novembri 2023 priemerná mesačná odchýlka od normálu dosiahla až 12%.

Za extrémne nízke sú (aj v rámci ozónového spravodajstva) považované hodnoty celkového ozónu nižšie o viac ako 20% oproti normálu. Vyskytujú sa v spojení s presunom stratosférických vzduchových hmôt chudobných na ozón z vyšších zemepisných šírok do našej oblasti po rozpade arktického polárneho vortexu. Po skončení veľmi studených a dlho trvajúcich arktických polárnych zím sa pozorujú veľmi nízke hodnoty celkového ozónu najmä v marci – apríli. V zimných a jarných mesiacoch sa vyskytujú krátkodobé epizódy v spojení s dynamickými podmienkami v atmosfére priaznivými pre výskyt extrémne nízkych hodnôt celkového ozónu. Najvýraznejší denný deficit celkového ozónu -38,3 % bol nameraný 1. 1. 1998, kedy priemerný denný celkový ozón predstavoval iba 201 DU, čo je najnižší nameraný denný priemer u nás. Podobne vo februári 2008 a 2023 sa vyskytlo niekoľko dní s deficitom celkového ozónu presahujúcim 30% (22. 2. 2008 pri dennom priemere celkového ozónu 243 DU bola relatívna odchýlka oproti normálu - 35,1%, 15. 2. 2023 pri celkovom ozóne 239 DU bola relatívna odchýlka oproti normálu - 35,4%). Najväčšia kladná denná relatívna odchýlka od normálu 36,6% bola nameraná 30. 1. 2015 (488 DU). Najvyššia denná hodnota celkového ozónu 506 DU bola nameraná 24. 2.1999.

Celkový ozón v roku 2025

V r. 2025 bol celkový ozón v Gánovciach nižší oproti normálu v priemere o 1,5% (obr. 2). Priemerná ročná hodnota celkového ozónu bola v tomto roku 332,1 DU (obr. 1).
Záporné priemerné mesačné relatívne odchýlky celkového ozónu od normálu v rozsahu -2 % až -11 % boli namerané v januári, v marci a apríli a od júna do septembra, pričom najväčší mesačný deficit -11,2 % bol v marci (tab. 3, obr. 3). Marcový priemerný mesačný deficit bol najvňčší od začiatku meraní. V ostatných mesiacoch boli priemerné mesačné relatívne odchýlky celkového ozónu od normálu kladné. Najväčšia priemerná mesačná odchýlka celkového ozónu od normálu 5,1 % (303 DU) bola zaznamenaná v októbri. V máji bola priemerná mesačná odchýlka kladná (1,4%) prvý krát v histórií meraní.

Situácie s odchýlkami celkového ozónu od normálu nižšími ako -20 % sa aj pre ozónové spravodajstvo vyhodnocujú ako extrémne. V roku 2025 sa vyskytlo sedem takýchto dní v prvej dekáde marca, pričom najväčší denný deficit celkového ozónu -29 % (270 DU) bol nameraný 3. marca (obr. 3, tab. 3). Táto situácia sa u nás vyskytla po rozpade severného polárneho vortexu.

Obrázok 3. Denné priemery celkového ozónu (modrá čiara) v DU, jeho odchýlky od normálu 1962 – 1990 (zelená čiara) v roku 2025 a normálové hodnoty (červená čiara).

Tabuľka 3. Priemerné denné hodnoty celkového ozónu O3 v DU, odchýlky od normálu δO3 v %, mesačné priemery AVG, mesačné štandardné odchýlky od priemeru STDEV, mesačné maximá MAX a minimá MIN v roku 2025. Záporná odchýlka od normálu predstavuje situáciu s nižšou hodnotou celkového ozónu oproti normálu. Červenou sú vyznačené relatívne odchýlky od normálu -20% a menej.

Priemerné denné hodnoty celkového ozónu O3 v DU, odchýlky od normálu δO3 v %, mesačné priemery AVG, mesačné štandardné odchýlky od priemeru STDEV, mesačné maximá MAX a minimá MIN v roku 2025. Záporná odchýlka od normálu predstavuje situáciu s nižšou hodnotou celkového ozónu oproti normálu. Červenou sú vyznačené relatívne odchýlky od normálu -20% a menej.

Slnečné erytémové UV žiarenie a UV index

Slnečné erytémové UV žiarenie a UV index v danej lokalite ovplyvňujú okrem premenlivosti celkového ozónu aj ďalšie faktory, najmä výška slnka, oblačnosť, ale aj prítomnosť snehovej pokrývky a aerosól. Najdlhšie rady meraní slnečného erytémového UV žiarenia pomocou UV rádiometrov sú zo staníc Bratislava a Poprad-Gánovce (obr. 4).

Obrázok 4. Ročné sumy slnečného erytémového UV žiarenia v Bratislave (BRA) a v Gánovciach (GAN) od r. 2000.

Najnižšie ročné sumy boli merané v rokoch 2001, 2010 a 2014 (obr. 4 a 5), pri podpriemerných sumách slnečného globálneho žiarenia a podpriemerných alebo nadpriemerných (2010) hodnotách celkového ozónu. Naopak, najvyššie ročné sumy boli namerané pri nadpriemerných sumách globálneho žiarenia (v r. 2011, 2017, 2019, 2021, 2022, 2023, 2025) a podpriemerných hodnotách celkového ozónu (najmä v r. 2011, 2020).

Obrázok 5. Relatívne odchýlky ročných súm slnečného svitu (SD), globálneho žiarenia (GLO), slnečného erytémového UV žiarenia meraného UV rádiometrami SL (UV) od ročného priemeru za obdobie 2000 – 2019 v Bratislave (hore) a v Gánovciach (dolu) a relatívne odchýlky ročných priemerov celkového ozónu (OZÓN) v Gánovciach od normálu.

Slnečné erytémové UV žiarenie a UV index v roku 2025

Rekordné mesačné ani ročné sumy v roku 2025 neboli zaznamenané. V porovnaní s ročným priemerom za obdobie 2000 – 2019 bola ročná suma roku 2025 v Bratislave aj v Gánovciach o 14 % vyššia. Na oboch staniciach boli podpriemerné mesačné sumy v decembri, pričom v Gánovciach aj vo februári a v októbri (tab. 4). Vysoké mesačné sumy presahujúce priemer o viac ako 20 % boli namerané v Bratislave v marci, v júni a novembri. Júnová suma v Gánovciach presiahla priemer až o 34 % (tab. 4, obr. 5), pričom mesačné sumy globálneho žiarenia a slnečného svitu počas tohto mesiaca presahovali priemer o 25 % a 27 %.

Tabuľka 4. Mesačné sumy slnečného erytémového UV žiarenia a mesačné relatívne odchýlky od priemeru za obdobie 2000 – 2019 v Bratislave (hore) a v Gánovciach (dolu) v roku 2025.

Bratislava

Gánovce

Maximálne hodinové priemery UVI pre stanice Bratislava a Gánovce v roku 2025 sú na obr. 6.

Obrázok 6. Maximálne hodinové priemery UVI v Bratislave (hore) za obdobie 1997 – 2024 a v Gánovciach (dolu) za obdobie 1999 – 2024 (modrá značka) a v roku 2025 (červené značky), vyjadrené vzhľadom na zhladený MEDIÁN (medián predstavuje limit, pri ktorom sa vyššie aj nižšie hodnoty ako medián vyskytujú s rovnakou pravdepodobnosťou 50%) a vybrané percentily P90, P75, P25 a P10 (pravdepodobnosť, že daný údaj prekročí hodnotu P90, je 10%, P75 je 25%, pravdepodobnosť, že daný údaj bude menší ako hodnota P25, je 25% a P10 je 10%). Štatistické charakteristiky sú za obdobie 2000 – 2019. V grafe sú vyznačené limity intervalov UVI, pre ktoré WHO odporúča príslušný stupeň ochrany pred slnečným UV žiarením.

Na obr. 6 sú zreteľne vidieť obdobia, kedy pri slnečnom počasí maximálne hodinové priemery UVI presahujú v Gánovciach percentil P90. V Gánovciach aj v Bratislave sa jedná najmä o hodnoty UVI namerané pri bezoblačnej oblohe začiatkom marca pri deficitoch celkového ozónu presahujúcich 20 % oproti normálu, začiatkom apríla, koncom júna a začiatkom júla, 18. – 20. septembra pri deficitoch celkového ozónu 13 až 15 % a taktiež začiatkom novembra. Ročné hodinové maximum UVI bolo v Gánovciach namerané 3. júla (priemerný hodinový UVI 8,9), pri dennom celkovom ozóne 307 DU (-11 % oproti normálu). V Bratislave bol nameraný najvyšší hodinový UVI 8,1 1. júla pri priemernom dennom celkovom zóne 313 DU (-10 % oproti normálu).

Obrázok 7. Merania UVI v Poprade-Gánovciach pomocou Brewerových ozónových spektrofotometrov (MKIV BR097, MKIII BR225) najbližšie k miestnemu poludniu (sivé značky), maximálne hodnoty pre daný deň (červené štvorce spojené sivou čiarou) a údaje z roku 2025 (červené kruhy). Červenou čiarou je vyznačený zhladený priemer poludňajších hodnôt UVI (1994 – 2023). V grafe sú vyznačené limity intervalov UVI, pre ktoré WHO odporúča príslušný stupeň ochrany pred slnečným UV žiarením.

Podobne ako merania pomocou UV rádiometrov, aj poludňajšie hodnoty UVI merané pomocou Brewerových ozónových spektrofotometrov ukazujú, že rekordné hodnoty UVI sa v roku 2025 namerali začiatkom marca, koncom júna a začiatkom júla a 18. až 20. septembra. Ročné maximum UVI 8,6 bolo Brewerovým ozónovým spektrofotometrom MKIII BR225 namerané v Gánovciach 28. 6. 2025 (obr. 7) pri celkovom ozóne 309 DU (-12 % oproti normálu).

Referencie

Kalvová, J., Dubrovský, M., Assessment of the normality of total ozone daily averages. Met. zprávy, 48, pp. 9–17, 1995.
Atmosphere,125, e2020JD033271. https://doi.org/10.1029/2020JD033271

McKinlay, A. F. and B. L. Diffey, A reference action spectrum for ultraviolet induced erythema in human skin. CIE J.6, 17–22, 1987.

Tlačiť