Aktuality SHMÚ

Zima 2023/2024 - zhodnotenie

8.4.2024 | KLIMATOLÓGIA | ANALÝZA | O.BOCHNÍČEK, P.FAŠKO, P.KAJABA, L.MARKOVIČ, J.ROZKOŠNÝ, Z.SNOPKOVÁ
Zima 2023/2024 - zhodnotenie
Zima (2023/2024), z teplotného hľadiska skončila ako 1. najteplejšia, resp. 93. najchladnejšia aspoň od roku 1931. Štatisticky významné (sezónne) odchýlky sa vyskytli na väčšine územia a tak ju charakterizujeme ako mimoriadne nadnormálne teplú. Silno nadnormálne teplá bola len v oblasti Vysokých Tatier a lokálne aj v oblasti Nízkych Tatier. Odchýlky sezónnej (zima) teploty vzduchu od dlhodobého priemeru 1991 – 2020 sa pohybovali od +1,9 °C do +4,3 °C. V porovnaní s jednotlivými normálmi (definovaný ako priemer za 30 ročné obdobie určitého meteorologického prvku alebo charakteristiky) bola zima 2023/2024 o +3,6 °C teplejšia ako za obdobie 1991 – 2020, resp. o +4,2 °C ako za 1981 – 2010, resp. o +4,7 °C ako za 1961 – 1990.

Zima 2023/2024 bola o +0,4 °C teplejšia ako doteraz najteplejšia zima v r. 2006/2007, resp. o +9,7 °C teplejšia ako najchladnejšia zima v r. 1939/1940 a to aspoň od r. 1931. Absolútne denné maximum teploty vzduchu v tejto zime sme zaznamenali 27. 02. 2024 a to 19,2 °C v Orechovej, absolútne minimum 09. 01. 2024 -24,1 °C v Červenom Kláštore. Najnižší denný priemer teploty vzduchu v tejto zime sme zaznamenali 16. 01. 2024 -18,4 °C na Lomnickom štíte, najvyšší 10. 02. 2024 14,5 °C v Mužle. Najvyššiu sezónnu teplotu vzduchu (zima 2023/2024) sme zaznamenali v Bratislave na letisku 4,7 °C s  odchýlkou +3,6 °C od 1991 – 2020 (1. najteplejšia zima aspoň od roku 1931), najnižšiu na Lomnickom štíte -7,9 °C s odchýlkou +2,0 °C od 1991 – 2020 (4. najteplejšia zima aspoň od roku 1931). Najvyššiu teplotnú odchýlku sme namerali na Sliači +4.3 °C, najnižšiu na Lomnickom štíte 2,0 °C. Priemerná odchýlka pre územie Slovenska bola +3,4 °C. Vo februári 2024 sme zaznamenali aj prekročenie denných národných rekordov teploty vzduchu (pozri február).

Mrazové dni (deň, v ktorom minimálna teplota vzduchu bola nižšia než 0,0 °C) počas zimy 2023/2024 na väčšine územia dosiahli silno podnormálnemimoriadne podnormálne počty. Nadnormálne počty sme zaznamenali len v najvyšších horských polohách (Chopok a Lomnický štít). V priemere chýbalo - 18,4 mrazových dní, najviac ich chýbalo v Modre-Piesok -31,6. S miernym prebytkom skončili Chopok +1,6 mrazového dňa a Lomnický štít +1 mrazový deň. Najnižší počet týchto dní sme zaznamenali v Slovenskom Grobe 34, najvyšší na Lomnickom štíte 91. Najdlhšiu periódu po sebe idúcich mrazových dní v zime 2023/2024 sme zaznamenali na Lomnickom štíte a na Chopku 91 dní (01. 12. – 29.02., pozn. začala však skôr), v lokalite Spišské Vlachy 42 dní (15. 12. 2023 – 25. 01. 2024). Pre zaujímavosť v Bratislave na letisku 11 dní (07. 01. -17. 01. 2024,) na juhozápade Slovenska v Hurbanove 10 dní (08. 01. – 17. 01. 2024), na severe Slovenska v Oravskej Lesnej 18 dní (07.01. – 24. 01. 2024), v Poprade 18 dní (07. 01. – 24. 01. 2024) a na juhovýchode Slovenska v Košiciach na letisku 19 dní (07. 01. – 25. 01. 2024).

Ľadové dni (deň, v ktorom maximálna teplota vzduchu bola nižšia než 0,0 °C) počas zimy 2023/2024 dosiahli mimoriadne podnormálne počty v porovnaní s 1991 – 2020 a to v celom západoslovenskom kraji (lokálne menej významné zato však štatisticky podnormálne počty v Malých Karpatoch a na Záhorí), ďalej mimoriadne podnormálne počty sa vyskytovali na väčšine Banskobystrického kraja  a v južných okresoch Košického kraja. Na ostatnom území boli počty ľadových dní skôr silno podnormálne resp. v Žilinskom kraji skôr len podnormálne. V najvyšších polohách Nízkych a Vysokých Tatier boli počty týchto dní normálne. V priemere chýbalo na Slovensku -16,3 ľadových dní. Ľadový deň sme nezaznamenali v Dudinciach (čo predstavuje odchýlku -17,5 dňa v porovnaní s 1991 – 2020, naopak najvyšší počet 86 dní sme zaznamenali na Lomnickom štíte (čo je o +0,8 dňa viac v porovnaní s 1991 – 2020. Najdlhšiu periódu po sebe idúcich ľadových dní v zime 2023/2024 sme zaznamenali na Lomnickom štíte 57 dní 21. 12. 2023 – 15. 02. 2024 (resp. na Chopku 48 dní (30. 12. 2023 – 15. 02. 2024). Pre zaujímavosť napr. v Bratislave na letisku 2 dni (08. 01. – 09. 01. 2024), v Hurbanove 1 deň (09.01.2024), v Oravskej Lesnej 10 dní (01. 12. – 10. 12. 2023), v Poprade 8 dní (02. 12. – 09. 12. 2023) a v Košiciach, na letisku 2 krát po 2 dni a (04. 12. – 05.12. 2023 a 08. 01. – 09. 01. 2024).

Jednotlivé mesiace sezóny (zima 2023/2024) prispeli do celkového hodnotenia nasledovne.

December 2023 bol teplotne normálny prevažne v Trenčianskom, v Žilinskom, v Prešovskom a v Košickom kraji. V Trnavskom, v Nitrianskom na juhu Banskobystrického, Košického a Prešovského kraja. Lokálne silno nadnormálny v Banskobystrickom  a v Bratislavskom kraji (tu lokálne až mimoriadne nadnormálne hodnoty, napr. Modra-Piesok a Malý Javorník).

December skončil ako 15. najteplejší (79. najchladnejší) aspoň od roku 1931 s odchýlkou +2,1 °C od priemeru hodnôt z obdobia 1991 – 2020, resp. +2,6 °C od 1981 – 2010, resp. +2,8 °C od 1961 – 1990. December 2023 bol o -2,0 °C chladnejší ako najteplejší december v r. 1934, resp. o +8,0 °C teplejší ako najchladnejší december v r. 1933 aspoň od r. 1931. Najvyššiu priemernú mesačnú (decembrovú) teplotu vzduchu sme zaznamenali v Kuchyni, Nový Dvor 3,3 °C, 7. najvyššia (resp. 84. najnižšia) aspoň od r. 1931 (prerušenie v r. 1994 – 1997) s odchýlkou od 1991 – 2020 +2,5 °C. Najnižšiu na Lomnickom štíte ‑7,8 °C, 24. najvyššia (resp. 70. najnižšia) aspoň od r. 1931 s odchýlkou +1,0 °C od 1991 – 2020). Najvyššiu kladnú odchýlku sme zaznamenali v Modre-Piesok (+3,5 °C) pri priemernej mesačnej teplote vzduchu 2,6 °C. Naopak najnižšiu odchýlku (+0,5 °C) v Spišských Vlachoch pri teplote vzduchu -1,6 °C.

Počet mrazových dní, t. j. dní, kedy minimálna teplota vzduchu bola pod 0 °C, dosiahol normálne hodnoty vzhľadom na dlhodobý priemer z obdobia 1991 – 2020 prakticky na celom území Slovenska, výnimkou sú len lokality v oblasti Malých Karpát v Bratislavskom kraji (Kuchyňa, Nový Dvor, Malý Javorník a Modra Piesok), kde boli hodnoty podnormálne, resp. silno podnormálne, resp. v oblasti Tatier  a lokálne Oravy, kde boli počty podnormálne. Na juhovýchode Košického a Prešovského kraja lokálne až silno podnormálne. Najvyšší počet mrazových dní (31) sme zaznamenali v najvyšších horských polohách a to na Chopku a na Lomnickom štíte, minimum (12) na východe krajiny v Milhostove (chýbalo -9,6 dňa do priemeru z 1991 – 2020) a vo Vysokej nad Uhom (-8,3 dňa).

Počet ľadových dní (deň, v ktorom maximálna teplota vzduchu bola nižšia než 0,0 °C) bol podnormálny v Bratislavskom, v Trnavskom, v Nitrianskom, v Trenčianskom kraji, v Banskobystrickom, v Košickom kraji a na východe Prešovského kraja. Silno podnormálne (lokálne až mimoriadne podnormálne) počty týchto dní sa vyskytli najmä v južnej polovici Slovenska. V priemere chýbalo na Slovensku -4,4 ľadových dní oproti obdobiu 1991 – 2020, najviac -8,4 dňa v Rimavskej Sobote alebo v Milhostove -8,1 dňa, resp. na Sliači -7,9 dňa.

Arktický deň (kedy maximálna teplota vzduchu bola -10 °C alebo nižšia) sme zaznamenali len na Chopku 03. 12. – 04. 12. a 23. 12. a na Lomnickom štíte 04. 12. a 13. 12..

V decembri 2023 bol prekonaný denný národný rekord pre 26. 12. a to v Žiari nad Hronom, kde sme namerali denné maximum teploty vzduchu 14,1 °C, čím bol prekonaná teplota pre tento deň o +0,6 °C.

Január 2024 bol teplotne nadnormálny takmer na celom území Slovenska okrem krajného západu a v najsevernejšom okraji Žilinského kraja, resp. na krajnom severovýchode Slovenska, kde boli hodnoty štatisticky teplotne normálne.

Január skončil ako 15. najteplejší (80. najchladnejší) aspoň od r. 1931 s odchýlkou +2,0 °C od 1991 – 2020, resp. +2,5 °C od 1981 – 2010, resp. +3,5 °C od 1961 – 1990. Január 2024 bol o - 2,6 °C chladnejší ako najteplejší január v r. 2007, resp. o +11,6 °C teplejší ako najchladnejší január v r. 1942 aspoň od r. 1931. Najvyššiu priemernú mesačnú (januárovú) teplotu vzduchu sme zaznamenali v Bratislave na letisku 2,1 °C, 16. najvyššia (resp. 79 najnižšia) aspoň od r. 1931 s odchýlkou od 1991 – 2020 o +1,8 °C, najnižšiu na Lomnickom štíte ‑10,0 °C, 5. najvyššia (resp. 57. najnižšia) aspoň od r. 1931 s odchýlkou +0,1 °C od 1991 – 2020). Najvyššiu kladnú odchýlku sme zaznamenali na Sliači (+3,2 °C) pri priemernej mesačnej teplote vzduchu 0,6 °C. Naopak najnižšiu odchýlku (+0,1 °C) na Lomnickom štíte pri teplote vzduchu -10,0 °C.

Počet mrazových dní, t. j. dní, kedy minimálna teplota vzduchu bola pod 0 °C, dosiahol v januári štatisticky významne nízke počty na strednom Slovensku (lokálne až silno podnormálne počty na Liptove a na Orave). Najmenší počet mrazových dní (19) sme zaznamenali vo viacerých lokalitách napr. v Holíči (rozdiel oproti 1991 – 2020 o –1,6 dňa), v Slovenskom Grobe (o -2,7 dňa), v Gabčíkove (o -2,4 dňa. Na ostatnom území bol počet mrazových dní normálny.

Počet ľadových dní, t. j. dní kedy maximálna teplota vzduchu bola pod 0 °C, dosiahol v januári štatisticky významne nízke počty najmä najme na východ od Malých Karpát, silno až mimoriadne nízke počty v porovnaní s 1991 – 2020 v Nitrianskom, v Banskobystrickom kraji a lokálne aj v Košickom kraji, na ostatnom území (okrem časti Prešovského, Žilinského a Bratislavského kraja, kde boli hodnoty normálne) skôr podnormálne počty. Najvyšší počet ľadových dní (31) sme zaznamenali v najvyšších horských polohách (Chopok a Lomnický štít), bez ľadového dňa napr. Dudince, Žiar nad Hronom. Mimoriadne odchýlky od 1991 – 2020 sme znamenali vo Veľkých Ripňanoch -8,8 dňa, v Nitre (Veľké Janíkovce) -8,6 dňa, v Žiari nad Hronom –7,8 dňa, v Moldave nad Bodvou -9,6 dňa.

Počet arktických dní, t. j. dní, kedy maximálna teplota vzduchu bola -10 °C alebo nižšia, dosiahol v januári na Chopku 4 dni (čo je o -1,1 dňa menej ako v 1991 – 2020), na Lomnickom štíte 8 dní (- 1,2 dňa) a na Kojšovskej holi 1 arktický deň (nemá porovnanie). Najdlhšiu periódu po sebe idúcich arktických dní sme zaznamenali na Lomnickom štíte a to 12. 01. – 16. 01. 2024.

Február 2024 bol teplotne mimoriadne nadnormálny. Február skončil ako 1. najteplejší (94. najchladnejší) aspoň od r. 1931 s odchýlkou +6,9 °C ako za obdobie 1991 – 2020, resp. o +7,5 °C ako za 1981 – 2010, resp. o +7,7 °C ako za  1961 – 1990. Február 2023 bol o +2,5 °C teplejší ako doteraz najteplejší február v r. 2016, resp. o +16,7 °C teplejší ako najchladnejší február v r. 1956 aspoň od r. 1931. Najvyššiu priemernú mesačnú (februárovú) teplotu vzduchu sme zaznamenali v Hurbanove 9,1 °C, 1. najvyššia (resp. 124. najnižšia) aspoň od r. 1901 s odchýlkou od priemeru z obdobia 1991 – 2020 +7,3 °C. Najnižšiu na Lomnickom štíte ‑5,8 °C, 1. najvyššia (resp. 94. najnižšia) aspoň od r. 1931 s odchýlkou +4,8 °C od 1991 – 2020). Najvyššiu kladnú odchýlku sme zaznamenali v Červenom Kláštore (+7,5 °C) pri priemernej mesačnej teplote vzduchu 5,3 °C. Naopak najnižšiu odchýlku (+4,8 °C) na Lomnickom štíte pri teplote vzduchu - 5,8 °C.

V tomto mesiaci sme zaznamenali aj prekročenie denných národných rekordov teploty vzduchu. Najvyššiu teplotu vzduchu počas dňa, ktorá prekročila doteraz existujúcu februárovú dennú hodnotu (rozumej do r. 2023) sme namerali 04. 02. s novou rekordnou teplotou vzduchu 15,1 °C (Hurbanovo),  čím bol prekonaný dovtedy platný rekord o +0,1 °C na tento deň, 10. 02. s rekordnou hodnotou 19,1 °C o +3 °C (Mužla), 27. 02. 19,2 °C o +0,2 °C (Orechová) a 29. 02. 19,1 °C o +2,9 °C (Žiar nad Hronom). Absolútne denné maximum teploty vzduchu pre február sme namerali 20,6 °C v r. 2019 v Žihárci a v Hurbanove, resp. v r. 2021 v Hurbanove.

Najvyššiu priemernú dennú teplotu vzduchu, ktorá prekonala doterajšiu dennú historickú hodnotu teploty vzduchu sme namerali 07. 02..a to 12,0 °C, čím prekonala existujúce maximum o +0,5 °C na tento deň (Pezinok-Myslenice), 09. 02., 12,5 °C, o +1,4 °C (Gabčíkovo), 10. 02., 14,5 °C, o +6,0 °C (Mužla), 11. 02., 11,6 °C o +2,1 °C (Orechová).

Počet mrazových dní, t. j. dní, kedy minimálna teplota vzduchu bola pod 0 °C, dosiahol vo februári štatisticky mimoriadne nízke počty na celom Slovensku. Mrazový deň sa nevyskytol napríklad v Bratislave na Kolibe, v mnohých lokalitách sa vyskytol iba 1 mrazový deň a to sa týkalo najmä Bratislavského kraja a Trnavského kraja, (Holíč, Bratislava, Mlynská Dolina, Malý Javorník, Slovenský Grob, Bratislava, letisko, Kráľová pri Senci, Gabčíkovo, Modra-Piesok).

Počet ľadových dní, t. j. dní kedy maximálna teplota vzduchu bola pod 0 °C, dosiahol vo februári  štatisticky nízke počty najmä strednom a na východnom Slovensku (na strednom Slovensku lokálne aj mimoriadne nízke počty, napr. Podbanské (o -10,2 dňa menej v porovnaní s 1991 – 2020, Lom nad Rimavicou o –11,2 dňa, Skalnaté pleso o -14,8 dňa, Štrbské Pleso o -13,8 dňa a Telgárt o -10,5 dňa). V oblasti Malých Karpát a na Myjave mierne podnormálne počty. Najvyšší počet ľadových dní sme zaznamenali na Lomnickom štíte 27 a na Chopku 23. Na ostatnom území sa ľadový deň prakticky nevyskytol (okrem lokalít Štós-kúpele a Jakubovany, kde sme zaznamenali po 1 takomto dni).

Arktický deň (kedy maximálna teplota vzduchu bola -10 °C alebo nižšia) sme vo februári nezaznamenali.

Obr. 1: Vývoj odchýlky priemernej dennej teploty vzduchu [°C] od normálu 1991 - 2020 na vybraných meteorologických staniciach na Slovensku v období v období 1.12. - 29.02.2024 (zdroj: SHMÚ).

Obr. 2: Odchýlka priemernej sezónnej teploty vzduchu [°C] v zime od normálu 1991 - 2020 na vybraných meteorologických staniciach v období rokov 1951 - 2024 (zdroj: SHMÚ).

Zima 2023/2024, atmosférické zrážky.

V decembri v roku 2023, s výnimkou jeho posledného týždňa, bolo na Slovensku zaznamenaných veľa príznakov zimy. Určitý návrat zimných podmienok, po vianočnom a novoročnom výraznom oteplení, sa prejavil ešte v druhom týždni januára v roku 2024. Potom sa však začalo otepľovať. V tejto súvislosti sa vytvárali predpoklady, pre zimu bohatú na atmosférické zrážky, čo sa aj potvrdilo. Napríklad v Oravskej Lesnej dosiahol úhrn zrážok od 1.12.2023 do 29.2.2024 416 mm, čo tam bol v zime (XII, I, II) tretí najvyšší úhrn zrážok aspoň od roku 1951. Mimoriadne až extrémne teplá zima sa prejavila na väčšine územia Slovenska nedostatkom snehovej pokrývky (predovšetkým v januári a vo februári 2024), ale opačný stav bol v najvyšších vysokohorských polohách, kde na vrcholoch Tatier bolo v niektorých dňoch rekordne veľa snehu.

V decembri 2023 bolo na Slovensku, podobne ako v predchádzajúcich dvoch jesenných mesiacoch, mimoriadne veľa atmosférických zrážok. Najvýdatnešie zrážky, v tomto prvom mesiaci zimy, boli zaznamenané predovšetkým na západnom a strednom Slovensku, kde vo viacerých oblastiach mesačné úhrny zrážok dosiahli trojcifernú hodnotu a v najzasiahnutejších regiónoch to bolo aj viac ako 150 mm. Výnimočne vysoké boli mesačné úhrny zrážok v poslednom mesiaci roka 2023 v oblasti Malých karpát a na Podunajskej nížine a v jej priľahlých oblastiach. Napríklad na meteorologickej stanici v Bratislave, Mlynskej doline zaregistrovali v decembri 2023 najvyšší mesačný úhrn zrážok pre tento mesiac (116 mm) v celom období prevádzky tejto stanice, od roku 1982. V Bratislave na letisku spadlo v rovnakom období 105 mm zrážok a bol to tam tretí najvyšší mesačný úhrn zrážok pre mesiac december aspoň od roku 1951, pričom vyššie mesačné úhrny zrážok tam v tomto mesiaci od polovice 20. storočia zaznamenali iba v rokoch 1954, 136 mm a 1974, 138 mm. V Žihárci, v centrálnej časti  Podunajskej nížiny, zaznamenali v decembri 2023 100 mm zrážok a bol to tam druhý najvyšší mesačný úhrn zrážok pre tento mesiac aspoň od roku 1961 a viac zrážok tam v decembri v tomto období zaregistrovali iba v roku 2005 (103 mm), kedy bola tesne pred Silvestrom veľká snehová kalamita. V Hurbanove spadlo v poslednom mesiaci roka 2023 105 mm zrážok a tam to bol tiež druhý najvyšší mesačný úhrn zrážok pre tento mesiac, ale aspoň od roku 1901 a viac zrážok tam v decembri v tomto 123 ročnom období zaregistrovali tiež iba v roku 2005 (130 mm). Veľmi podobné to bolo v tomto zmysle aj v Nitre, kde v decembri 2023 dosiahol mesačný úhrn zrážok 98 mm a bol to tam pre tento mesiac druhý najvyšší mesačný úhrn zrážok aspoň od roku 1961, pričom viac zrážok tam v decembri v tomto 63 ročnom období zaregistrovali tiež iba v roku 2005 (114 mm). Relatívne menej zrážok bolo v decembri 2023 na východnom Slovensku, kde v niektorých regiónoch zaznamenali v tomto mesiaci aj menej ako 50 mm zrážok.

V januári v roku 2024 boli v jeho prvých dňoch zaznamenané na Slovensku výdatné atmosférické zrážky. Neskôr ich ich výskyt a výdatnosť začali byť menej nápadné. Takže na väčšine územia Slovenska sa ich mesačné úhrny neodklonili od dlhodobého priemeru (1991-2020) pre mesiac január tak významne, ako to bolo v predchádzajúcom mesiaci, v decembri v roku 2023. Výnimkou sú iba niektoré oblasti v centrálnych častiach Slovenska a na severe a severovýchode Slovenska, kde mesačné úhrny zrážok dosiahli v prvom mesiaci roka 2024 na viacerých miestach trojciferné hodnoty, 100 mm a viac. Takto to bolo napríklad v Oravskej Lesnej 148 mm, na Štrbskom Plese 133 mm, v Podbanskom 122 mm, v Rabči 108 mm, na Donovaloch a Chopku 104 mm, v Osadnom 103 mm, v Kremnických Baniach 101 mm a v Medzilaborciach 100 mm. Na väčšine ostatného územia Slovenska dosiahli mesačné úhrny zrážok v januári v roku 2024 hodnoty v intervale od 35 do 99 mm. Ešte nižšie boli mesačné úhrny zrážok v januári v roku 2024 predovšetkým v niektorých kotlinách na juhu stredného Slovenska a na Spiši, kde sa môže prejaviť v tomto  ročnom období zrážkový tieň (Gánovce a Spišské Vlachy 27 mm, Rimavská Sobota 30 mm). Ojedinele mohli byť porovnateľne nízke mesačné úhrny zrážok zaznamenané aj inde na Slovensku. V Oravskej Lesnej bol mesačný úhrn zrážok 148 mm, v tohtoročnom januári, desiaty najvyšší, aspoň od roku 1951 a ešte vyšší mesačný úhrn zrážok tam v tomto prvom mesiaci roka, od roku 1951, zaregistrovali v rokoch  1968 (158 mm), 1976 (263 mm), 1983 (177 mm), 1986 (155 mm), 2000 (177 mm), 2005 (220 mm), 2007 (244 mm), 2012 (230 mm) a 2019 (200 mm). Treba si všimnúť, že v desiatke najvyšších mesačných úhrnov zrážok v Oravskej Lesnej v januári, od roku 1951, ich bolo 6 od roku 2000.  Takže v období 1951-1999 (49 rokov) to boli 4 takéto vysoké mesačné úhrny zrážok a v období 2000-2024 (25 rokov) to bolo 6 takýchto vysokých mesačných úhrnov zrážok. Príčiny tohto vývoja súvisia aj s výraznosťou otepľovania v januári, čo môže mať vplyv na množstvo zrážok a ich skupenstvo. Január je z hľadiska dlhodobej priemernej mesačnej teploty vzduchu (1961-1990 vs. 1991-2020) najvýraznejšie sa otepľujúcim mesiacom roka,  hneď po troch letných mesiacoch. V Oravskej Lesnej dosiahla dlhodobá priemerná mesačná teplota vzduchu v januári za obdobie 1961-1990 mínus 5,6 °C a v období 1991-2020 to bolo mínus 4,1 °C.

Vo februári v roku 2024 bolo spomedzi všetkých troch mesiacov zimy 2023/2024 zaznamenaných na Slovensku relatívne najmenej zrážok. V mesačných úhrnoch zrážok sa výrazne prejavila závislosť zrážok od nadmorskej výšky. V nížinných oblastiach Slovenska nedosiahli mesačné úhrny zrážok v tomto poslednom zimnom mesiaci niekde ani 20 mm. Naopak, v horských oblastiach (Malá Fatra, Veľká Fatra, Kremnické vrchy, Nízke Tatry a Tatry) to bolo na niektorých miestach viac ako 150 mm a ojedinele aj viac ako 250 mm. Na zrážkomernej stanici Králiky, na juhovýchodných svahoch Kremnických vrchov, spadlo v poslednom mesiaci zimy 2023/2024, 182 mm zrážok a bol to tam, aspoň od roku 1981, tretí najvyšší mesačný úhrn zrážok pre február, po februároch v roku 2018 (228 mm) a v roku 2013 (192 mm). Aj keď mesačné úhrny zrážok v tohtoročnom februári boli niekde nižšie ako 20 mm, nie je to v tomto mesiaci až taká výnimočná udalosť. Napríklad na Východoslovenskej nížine, v Trebišove, dosiahol mesačný úhrn zrážok v tohtoročnom februári 17 mm a bol to tam v 64 ročnom súbore februárových mesačných úhrnov zrážok, od roku 1961, 27. najnižší mesačný úhrn zrážok pre tento mesiac. Na tejto meteorologickej stanici, v analyzovanom období, bol zaregistrovaný aj február bez zrážok. Stalo sa to v roku 1976, kedy tam mesačný úhrn zrážok  dosiahol 0 mm.

Obr. 3: Denný úhrn atmosférických zrážok [mm] a kumulovaný sezónny úhrn atmosférických zrážok [mm] s vyznačenou priemernou kumulovanou hodnotou atmosférických zrážok [mm] (1991 – 2020) na vybraných meteorologických staniciach na Slovensku v období 1.12. - 29.02.2024 (zdroj: SHMÚ).

Obr. 4: Denný vývoj celkovej výšky snehovej pokrývky [cm] na vybraných meteorologických staniciach na Slovensku v období 1.12. - 29.02.2024 (zdroj: SHMÚ).

Obr. 5: Denný vývoj slnečného svitu [h] a kumulovaná sezónna suma slnečného svitu [h] s vyznačenou priemernou kumulovanou hodnotou slnečného svitu [h] (1991 – 2020)na vybraných meteorologických staniciach na Slovensku v období 1.12. - 29.02.2024 (zdroj: SHMÚ).

Zima 2023/2024, fenológia

Na začiatku zimy sme zaznamenali najmä v južných oblastiach Slovenska začiatkom prvej dekády decembra koniec opadu listov na dube. V priebehu decembra 2023 a januára 2024 sme zaznamenali vegetačný kľud. Počas zimy 2023/24 sme zaznamenali len 19 chladových dní (priemerná denná teplota vzduchu pod 0 °C) na meteorologickej stanici Hurbanovo, čo je výrazne nižší počet ako v 60-tych rokoch 20. storočia. Zaujímavým ukazovateľom nástupu jarných fenologických fáz vegetácie sú sumy efektívnych teplôt (suma kladných odchýlok priemerných denných teplôt od 1.1. v danom roku). Suma kladných odchýlok v Hurbanove k 28.2. 2024 bola 135°C, ktorá sa v minulosti nedosahovala v tejto lokalite ani na konci marca.

Obr. 6: Sumy kladných odchýlok teplôt – stav k 31.3. od roku 1872 do 2023, červená čiara znázorňuje stav k 28.2.2024

Vo februári kedy začína fenologické predjarie sme zaznamenali kvitnutie snežienky jarnej na začiatku februára (18 dní skôr v Mníšku nad Hnilcom, 30 dní skôr na Červenej skale v porovnaní s fenologickým normálom 1991-2020).

Obr. 7: Snežienka jarná

V priebehu februára sme zaznamenali začiatok kvitnutia liesky obyčajnej (vo Svätom Antone o 20 dní, Kšinnej o 31 dní skôr) a jelše lepkavej. Od polovice februára začala kvitnúť vŕba rakytová, drieň, zlatovka previsnutá. V poslednej dekáde sme ojedinele zaznamenali butonizáciu marhúľ, pričom na fenologickej stanici Piešťany sme zaznamenali 29.2. 2024 začiatok kvitnutia tohto druhu.

Obr. 8: Fenologická fáza butonizácie a začiatku kvitnutia marhule obyčajnej

V poslednej pentáde februára sme zaznamenali aj prvé listy na baze, pričom v porovnaní s fenologickým normálom (1991-2020) nastúpila táto fenofáza na fenologickej stanici Svätý Anton o 42 dní skôr.

V dôsledku mimoriadne nadpriemerných teplôt vzduchu a nadpriemerných teplôt pôdy bol v roku 2024 pozorovaný posun nástupu jarných fenologických fáz do skorších dátumov oproti fenologickému normálu 1991-2020 a to v priemere o 2 až 3 týždne, niektoré fenofázy ojedinele aj o 4 týždne.