Aktuality SHMÚ

Rekordný výskyt teplých období na Slovensku v roku 2018

8.2.2019 | KLIMATOLÓGIA | ANALÝZA | JOZEF PECHO, DALIBOR VÝBERČI, PAVEL FAŠKO, OLIVER BOCHNÍČEK
Rekordný výskyt teplých období na Slovensku v roku 2018

Uplynulý rok bol z pohľadu teploty vzduchu nielen historicky najteplejším na viacerých miestach Slovenska, významným špecifikom teplotného režimu roka 2018 boli aj dlhé série relatívne veľmi teplých dní, ktoré sa v jeho priebehu vyskytli. 



Posledné štyri roky boli globálne najteplejšie v histórii

7.2.2019 | KLIMATOLÓGIA | ANALÝZA | JOZEF PECHO, LADISLAV MARKOVIČ
Posledné štyri roky boli globálne najteplejšie v histórii

Podľa správy Svetovej meteorologickej organizácie (WMO), ktorá cituje predbežné hodnotenia globálnych klimatologických centier (predovšetkým NASANOAA), rok 2018 bol štvrtý najteplejší v novodobej histórii meteorologických meraní, teda aspoň od roku 1880. Pokračujúci dlhodobý trend otepľovania globálneho klimatického systému spojený s rekordne vysokými [globálnymi] koncentráciami skleníkových plynov viedol k veľmi nápadnej kumulácii historicky najteplejších rokov do obdobia posledných piatich rokov (2014-2018; poradie od najteplejšieho roka: 2016, 2017, 2015, 2018 a 2014). Podľa predbežných údajov zverejnených na stránke európskeho monitorovacieho programu Copernicus (Climate Change Service), rok 2018 skončil v Európe ako tretí najteplejší za rokmi 2014 a 2015, a to aj napriek tomu, že teplý polrok (apríl až september 2018) bol v Európe vôbec najteplejší v období posledných 40 rokov. Ako sme informovali už v predošlých správach o stave klímy a sucha za rok 2018, minulý rok bol na Slovensku mimoriadne až extrémne teplý (prevažne 1. až 2. najteplejší od roku 1931, resp. 1901). 



2018 – najteplejší rok na viacerých miestach Slovenska

11.1.2019 | KLIMATOLÓGIA | ANALÝZA | OLIVER BOCHNÍČEK, PAVEL FAŠKO, JOZEF PECHO, DALIBOR VÝBERČI
2018 – najteplejší rok na viacerých miestach Slovenska

Prinášame predbežnú informáciu o zaznamenaní historicky najteplejšieho roka v histórii prevádzky niektorých meteorologických staníc na území Slovenska. Uvedené hodnotenie bolo pripravené z doposiaľ dostupných a spracovaných údajov SHMÚ. Podrobnejšiu analýzu pripravíme v najbližšom období. 



Sucho na Slovensku v roku 2018

21.12.2018 | KLIMATOLÓGIA | ANALÝZA | JOZEF PECHO, MAROŠ TURŇA, PAVEL FAŠKO, LÍVIA LABUDOVÁ, GABRIELA IVAŇÁKOVÁ, PETER KAJABA, LADISLAV MARKOVIČ, OLIVER BOCHNÍČEK
Sucho na Slovensku v roku 2018

V nasledujúcej analýze prinášame predbežné hodnotenie vývoja sucha (meteorologického a pôdneho) a jeho dopadov v kontexte teplotných a zrážkových pomerov na Slovensku v roku 2018. Ako sme informovali v predošlej správe o stave klímy, rok 2018 skončí na Slovensku z hľadiska teploty vzduchu ako mimoriadne až extrémne teplý a je veľmi pravdepodobné že bude 1. až 2. najteplejší od začiatku 20. storočia (v Hurbanove od roku 1871). Okrem mimoriadne teplých podmienok (ako teplotne nadnormálne skončili všetky ročné sezóny a okrem februára a marca zatiaľ aj všetky mesiace v roku 2018; na priloženom obrázku sú územné odchýlky teploty vzduchu na Slovensku pre jednotlivé mesiace a sezóny v roku 2018) vývoj sucha v tomto roku významne podporil aj sporadický výskyt výdatnejších plošných zrážok a ich prehlbujúci sa deficit, predovšetkým na východnom a severozápadnom Slovensku. Sucho sa pritom v tomto roku premietlo aj do významných strát výnosov niektorých plodín (najmä v okresoch Rimavská Sobota, Michalovce, Košice – okolie a Nové Mesto nad Váhom).



Rast extrémnosti viacdenných úhrnov zrážok na Slovensku

19.12.2018 | KLIMATOLÓGIA | ANALÝZA | JOZEF PECHO, LADISLAV MARKOVIČ, PAVEL FAŠKO
Rast extrémnosti viacdenných úhrnov zrážok na Slovensku

Ako sme informovali v jednom z predošlých článkov, v súvislosti s rastom globálnej a regionálnej teploty vzduchu a množstva vodnej pary v troposfére, rastie aj pravdepodobnosť a frekvencia výskytu mimoriadne až extrémne vysokých denných a viacdenných úhrnov atmosférických zrážok. Tento fakt potvrdzujú nielen pozemné či satelitné merania, ale je fyzikálne konzistentný aj s teóriou, popisujúcou dynamické procesy spojené s tokmi vlhkosti v atmosfére a genézou atmosférických zrážok. Teória pritom uvádza, že teplejšia atmosféra, vyššia teplota povrchu oceánov a pevnín vedú nielen k vyššiemu výparu vody z ich povrchu, ale aj k schopnosti samotnej atmosféry zadržiavať väčšie množstvo vodnej pary. Uvedený trend, okrem prevažnej časti mimotropických (najmä kontinentálnych) oblastí na severnej pologuli, registrujeme aj na Slovensku, a to tak v chladnom (október – marec) ako aj teplom polroku (apríl – september). V tomto texte sa budeme venovať regionálnej analýze maximálnych 2-denných úhrnov atmosférických zrážok (ďalej len "RR2d") na území Slovenska v období 1951-2017, v prípade ktorých sme zaznamenali v niektorých oblastiach významné zmeny frekvenčnej (štatistickej) distribúcie RR2d, a to hlavne v jarných a letných mesiacoch roka.



Predbežná správa o klíme za rok 2018

14.12.2018 | KLIMATOLÓGIA | SPRÁVA | JOZEF PECHO
Predbežná správa o klíme za rok 2018

V súvislosti s aktuálne prebiehajúcou konferenciou COP24 v poľskom meste Katovice, Svetová meteorologická organizácia (WMO) vydala koncom novembra predbežnú správu o stave globálnej klímy za rok 2018. Podľa WMO a predbežných údajov o globálnej teplote za obdobie od januára do októbra 2018, tento rok skončí veľmi pravdepodobne ako štvrtý najteplejší za posledných aspoň 168 rokov (1850-2018). Správa WMO vo väčších detailoch informuje aj o ďalších dôležitých indikátoroch prebiehajúcej zmeny klímy, a to napríklad o úrovni globálnej koncentrácie skleníkových plynov, tepelnom stave oceánov, rozsahu kryosféry (v Arktíde a Antarktíde), výskyte významných poveternostných extrémov a ich dôsledkoch na socio-ekonomickú sféru. Predbežné údaje o teplote vzduchu na území Slovenska naznačujú, že rok 2018 bude na prevažnej časti meteorologických staníc prvý až druhý najteplejší rok v období od začiatku 20. storočia [na základe napr. údajov z meteorologickej stanice Bratislava-Koliba a Hurbanovo].  



Klimatický fenomén El Niño prichádza

12.12.2018 | KLIMATOLÓGIA | ANALÝZA | JOZEF PECHO
Klimatický fenomén El Niño prichádza

Podľa predbežnej správy Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) existuje vysoká pravdepodobnosť (75-80 %), že v priebehu zimných mesiacov na severnej pologuli (december – február) sa vytvoria v priestore centrálneho a východného tropického Tichého oceánu (Pacifiku) podmienky pozitívnej fázy ENSO, tzv. El Niño. Správa WMO súčasne upozorňuje, že ak sa El Niño aj objaví, pravdepodobne nebude tak silné ako v rokoch 2015-16, ktoré spolu s tým z rokov 1997-98, patrilo medzi najsilnejšie El Niño udalosti za posledných minimálne 120 rokov. Keďže s výskytom udalostí El Niño sú takmer vždy spojené významné pozitívne (teplé) odchýlky globálnej teploty vzduchu od dlhodobého priemeru a trendu, očakáva sa, že globálny priemer teploty vzduchu môže v roku 2019 dosiahnuť úroveň z roku 2016 (podľa NOAA, NASA a Met Office zatiaľ najteplejší rok aspoň od roku 1850).



Prvé stretnutie s aktívnymi členmi reportovacej siete dopadov sucha

16.11.2018 | KLIMATOLÓGIA | SPRÁVA | LÍVIA LABUDOVÁ, PAVEL ŠŤASTNÝ, GABRIELA IVAŇÁKOVÁ
Prvé stretnutie s aktívnymi členmi reportovacej siete dopadov sucha

SHMÚ má za sebou už tretí seminár zameraný na problematiku sucha. Tentokrát išlo o stretnutie s aktívnymi členmi národnej reportovacej siete dopadov sucha.



Aktivity projektu DriDanube pokračujú

26.10.2018 | KLIMATOLÓGIA | SPRÁVA | PAVEL ŠŤASTNÝ, LÍVIA LABUDOVÁ
Aktivity projektu DriDanube pokračujú

Pri sledovaní a hodnotení sucha a jeho dopadov je dôležitá komunikácia a spolupráca s odbornou i širokou verejnosťou. Z tohto dôvodu SHMÚ zorganizoval seminár zameraný na informovanosť a spoluprácu s odborníkmi z oblasti poľnohospodárstva, ovocinárstva a lesníctva.



Špeciálna správa IPCC o dôsledkoch oteplenia planéty o 1,5 °C

8.10.2018 | KLIMATOLÓGIA | SPRÁVA | JOZEF PECHO
Špeciálna správa IPCC o dôsledkoch oteplenia planéty o 1,5 °C

Obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 °C v porovnaní s predindustrálnym obdobím (1880 – 1910) si bude, podľa záverov najnovšej špeciálnej správy Medzivládneho panela pre zmenu klímy (IPCC), vyžadovať rýchle, ďalekosiahle a celkom určite bezprecedentné zmeny vo všetkých aspektoch fungovania spoločnosti. Obmedzenie oteplenia nie o 2 °C, ale o 1,5 °C by pritom podľa IPCC malo mať významný prínos pre ľudí a prírodné ekosystémy a mohlo by ísť ruka v ruke so zabezpečením udržateľnejšej a spravodlivejšej spoločnosti, uvádza sa v tlačovej správe panelu, ktorý v priebehu soboty (6. októbra 2018) ukončil rokovania o komplexnom zhodnotení dôsledkov oteplenia planéty o 1,5 °C a 2 °C na ľudskú spoločnosť a prírodné spoločenstvá a predstavil opatrenia, ktoré krajiny budú musieť v najbližších rokoch a desaťročiach prijať, aby odvrátili uvedené kritické hodnoty globálneho oteplenia.