SHMÚ vydal meteorologické výstrahy na Ground frost Display warnings

Aktuality SHMU

25 MAR 2020

Počítaj každú kvapku, každá kvapka sa počíta

SHMÚ | 25.3.2020 | SPRÁVA | TERÉZIA MELICHEROVÁ

Vo víre udalostí posledných dní sme venovali málo pozornosti dvom významným dňom – Svetovému dňu vody a Svetovému dňu meteorológie. Svetový deň meteorológie sa koná každý rok 23. marca od roku 1950, kedy vstúpila do platnosti Konvencia o vytvorení Svetovej meteorologickej organizácie (WMO). Svetovým dňom vody je 22. marec.

Tieto dni si pripomínajú ľudia po celom svete a poukazujú tak na úlohu národných meteorologických a hydrologických služieb a ich príspevok k bezpečnosti a prosperite ľudskej spoločnosti. Téma vyberaná pre tieto dni vždy odráža aktuálne problémy spojené s počasím, klímou a vodou.

Tento rok Svetový deň meteorológie a Svetový deň vody zdieľajú spoločnú tému Klíma a voda. Pozornosť je zameraná na koordinované a udržateľné využívanie klímy a vody, pretože sú neoddeliteľne spojené.

Čistá voda je životne dôležitá. Človek bez nej neprežije viac ako tri dni. Svet najnovšie čelí vzrastajúcim výzvam, ktorými sú nedostatočné vodné zdroje, povodne a sucho, ako aj nedostatočný prístup k zdrojom pitnej vody. Nevyhnutnou potrebou je zlepšenie predpovedných systémov, monitoringu a manažmentu zásobovania vodou, vyrovnávanie sa s problémom jej nedostatku, ale aj prebytku a s jej znečistením.

Počítaj každú kvapku

Nemôžeme riadiť to, čo nevieme merať. Zber a zdieľanie údajov o vode a hydrologický monitoring podporuje predpovede a varovné systémy pre povodne a sucho.

Hydrologické informácie môžu pomôcť odpovedať na otázky ako:

  • Aká je kvantita, kvalita a distribúcia vodných zdrojov v našej krajine, v našich povodiach? Sú schopné existujúce zdroje uspokojiť súčasné a očakávané požiadavky vrátane potrieb ekosystémov?
  • Ako ovplyvňuje naše hospodárenie s vodou životné prostredie, hospodárstvo a spoločnosť?
  • Ako môžeme chrániť ľudí, majetok a ekosystémy pred nebezpečenstvami spojenými s vodou ako sú povodne, sucho a znečistenie?
  • Ako môžeme rozdeliť vodu medzi konkurenčné spôsoby jej využitia v rámci krajiny a aj za jej hranicami?
  • Ako môžeme rozvíjať adaptačné stratégie založené na dôkazoch klimatickej zmeny?

WMO pripravuje celosvetový informačný systém, ktorý bude pravidelne podávať správy o aktuálnom hydrologickom stave vrátane podzemnej vody, riečnych tokoch a pôdnej vlhkosti. Bude posudzovať kde sa súčasný stav výrazne líši od „normálneho“, napríklad naznačuje potenciálne suchá a povodňové situácie a či sa to v nadchádzajúcich týždňoch a mesiacoch pravdepodobne zlepší alebo zhorší.

Zmrznutá voda

Zmena podnebia zasahuje aj horské oblasti, ktoré pokrývajú asi štvrtinu zemského povrchu a sú domovom približne 1,1 miliardy ľudí. Sú známe ako „vodné veže sveta“, pretože povodia s hornými tokmi v horách zásobujú sladkou vodou viac ako polovicu ľudstva vrátane oblasti Himaláje-Hindukuš a Tibetskej plošiny známej ako Tretí pól.

Kryosféra - alebo zmrznutá voda - je tvrdo zasiahnutá zmenou klímy. Ľadovce ustupujú, topí sa sneh a roztápa sa permafrost. Prejavuje sa to zosuvmi pôdy, lavínami, povodňami a ohrozením bezpečnosti dodávok vody pre miliardy ľudí.

Ľadovce a ľadové štíty v polárnych a horských oblastiach strácajú svoj objem, čo prispieva k zvyšovaniu hladiny oceánov spolu s ich ohrievaním. Kým hladina morí v 20. storočí celosvetovo vzrástla približne o 15 cm, podľa správy IPCC v súčasnosti stúpa viac ako dvakrát rýchlejšie - 3,6 mm za rok - a zrýchľuje sa.

Organizácia WMO zvolala v októbri 2019 summit s cieľom určiť priority na ochranu vysokých horstiev a kryosféry. Cieľom je, aby ľudia, ktorí žijú v horách a v podhorských oblastiach, mali otvorený prístup k hydrologickým, kryosférickým, meteorologickým a klimatickým informačným službám, ktoré by im pomohli prispôsobiť sa a zvládať hrozby vyplývajúce z narastajúcich zmien klímy.

Sucho

Obdobie sucha v prírodnom klimatickom cykle sa môže vyskytnúť kdekoľvek na svete. Je to jav spôsobený dlhodobým nedostatkom zrážok. Zhoršujúce faktory, akými sú chudoba a neprimerané využívanie pôdy, zvyšujú zraniteľnosť voči suchu.

Sucho má zásadný vplyv na potravinovú bezpečnosť, zdravie a presídľovanie obyvateľstva. Od nepamäti je sucho charakteristické pre prirodzenú variabilitu našej klímy. Očakáva sa však, že v dôsledku klimatických zmien sa jeho frekvencia, intenzita a trvanie v niektorých častiach sveta zvýši s bude sprevádzané rastúcimi ľudskými a ekonomickými obeťami.

Odhaduje sa, že suchá sú najnákladnejšou prírodnou katastrofou na svete. Každoročne si vyžiadajú stratu 6 - 8 miliárd dolárov a ovplyvňujú viac ľudí ako ktorákoľvek iná forma prírodnej katastrofy. Od roku 1900 zomrelo v dôsledku sucha viac ako 11 miliónov ľudí a zasiahlo 2 miliardy ľudí. Od sedemdesiatych rokov minulého storočia sa oblasť postihnutá suchom zdvojnásobila.

Napriek tomu vo väčšine častí sveta chýbajú účinné metódy riadenia sucha. Reakcia na sucho je skôr neucelená a krízová, než proaktívna.

Program integrovaného riadenia sucha (IDMP) je spoločnou iniciatívou medzi WMO a Global Water Partnership a spolupracuje so širokou škálou partnerov. Je založený na troch pilieroch:

  • Monitorovacie systémy a systémy včasného varovania: Je nevyhnutné monitorovať ukazovatele sucha ako sú zrážky, teplota, vlhkosť pôdy, vegetácia, prietok a podzemná voda. Systémy včasného varovania analyzujú tieto ukazovatele sucha a včas šíria predpovede sucha kľúčovým zúčastneným stranám.
  • Zraniteľnosť a hodnotenie vplyvu: Pri hodnotení zraniteľnosti a vplyvu sa pri určovaní náchylnosti komunity na nebezpečenstvo sucha posudzujú sociálne, ekonomické a environmentálne faktory. Napríklad zraniteľnými skupinami obyvateľstva môžu byť napríklad ženy, deti, pastieri, poľnohospodári a marginalizované komunity.
  • Zmiernenie a odozva: Zmiernenie sucha zahŕňa štrukturálne opatrenia (t. z. vhodné plodiny, priehrady a inžinierske projekty) a neštrukturálne opatrenia (t. z. politiky, povedomie verejnosti a právny rámec) potrebné na obmedzenie nepriaznivých účinkov sucha. Odozva na sucho sa vzťahuje na pomoc poskytovanú počas sucha alebo bezprostredne po ňom, aby sa zachránili životy a naplnili základné potreby postihnutej komunity.

 Povodne

Povodne sú najvražednejším prírodným nebezpečenstvom a každý rok zasiahnu na svete  početné regióny. V posledných desaťročiach povodňové škody exponenciálne narastajú. Je to dôsledok zvyšujúcej sa frekvencie silných zrážok, zmien vo využívaní krajiny v povodiach a neustále sa zvyšujúcej koncentrácie obyvateľstva a majetku v oblastiach ohrozených povodňami. Toto sa často zhoršuje neprimeranými postupmi povodňového plánovania a riadenia.

Zvýšenie hladiny morí zvýšilo riziko prívalových vĺn a s tým súvisiacich pobrežných záplav.

Bleskové povodne predstavujú približne 85% povodní a majú najvyššiu úmrtnosť (definovanú ako počet úmrtí na počet postihnutých ľudí). Patria k najsmrteľnejším katastrofám na svete, ktoré si ročne vyžiadajú viac ako 5 000 životov.

Povodňové oblasti sú často atraktívne pre ľudský rozvoj a veľká časť svetovej populácie závisí, či už priamo alebo nepriamo, od množstva kľúčových prírodných zdrojov, ktoré sú všeobecne zabezpečované záplavovými územiami.

Povodne sú neoddeliteľnou súčasťou prírodného režimu rieky. To znamená, že protipovodňové opatrenia zohrávajú dôležitú úlohu pri ochrane ľudí a majetku. Začlenenie povodňových rizík do riadenia vodných zdrojov je dôvodom na odklon od jednostranne  zameraného prístupu - napríklad protipovodňovej ochrany - k integrovanému prístupu k povodňového manažmentu.

Klimatická zmena a voda

Zmena klímy vyvolaná človekom, ako aj prirodzene sa vyskytujúce klimatické mechanizmy ako sú El Niño a La Niña, majú zásadný vplyv na vodu. Zmena podnebia spôsobuje zrýchlenie hydrologického cyklu tak ako zvyšujúce sa teploty zvyšujú rýchlosť odparovania. Viac odparovania spôsobuje v priemere viac zrážok. Vyššia miera odparovania a zrážok nie je rovnomerne rozložená po celom svete. V niektorých oblastiach sa môžu vyskytovať silnejšie ako bežné zrážky a iné oblasti sa môžu stať náchylnými na sucho, pretože tradičné polohy dažďových pásov a púští sa menia v reakcii na meniace sa podnebie.

Riziká súvisiace s vodou, ako sú sucho a povodne, sa tak stávajú vážnejšie.  Ročné zrážky nie sú rovnomerne rozložené, ale ich väčšia časť spadne v podobe extrémnych zrážkových udalostí. V mnohých častiach sveta sú modely sezónnych zrážok neodhadnuteľné, čo ovplyvňuje poľnohospodárstvo a potravinovú bezpečnosť miliónov ľudí, ktorí pracujú na pôde.

Podľa Medzivládneho panelu pre zmenu klímy sa očakáva, že vidiecke oblasti zažijú zásadné dopady na dostupnosť vody a zásobovanie vodou, potravinovú bezpečnosť, infraštruktúru a poľnohospodárske príjmy v dôsledku zmeny klímy.

V mestských oblastiach sa predpokladá, že zmena klímy zvýši riziká pre ľudí, majetok, ekonomiku a ekosystémy vrátane rizík spôsobených búrkami a extrémnymi zrážkami, záplavami vo vnútrozemských a pobrežných oblastiach, zosuvmi pôdy, suchom, nedostatkom vody, stúpaním hladiny mora a prudkými búrkami.

Údaje o klíme sú základom riadenia zásob povrchovej vody a znižovania rizika katastrof. To zahŕňa výpočty frekvencie a trvania silných zrážok, pravdepodobného maximálneho množstva zrážok a predpovede povodní. Takéto údaje o týždenných, sezónnych a ročných vodných stavoch sú na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni teraz nevyhnutnejšie ako kedykoľvek predtým.

WMO má preto vodu ako jednu zo svojich najvyšších priorít a snaží sa presadzovať Integrovaný manažment vodných zdrojov ako najlepší spôsob, ako dosiahnuť efektívne a trvalo udržateľné riadenie obmedzených svetových vodných zdrojov a ako zvládať protichodné požiadavky.

Každá kvapka sa počíta

V rámci úsilia o dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja bol zriadený Panel na vysokej úrovni pre vodu (High Level Panel on Water). V marci 2018 vydal správu s názvom „Aby sa každá kvapka počítala“ s odporúčaniami.

Spotreba vody sa od 80. rokov 20. storočia celosvetovo zvyšuje približne o 1% ročne. Rastúca populácia, spôsoby rastu, ktoré sú náročnejšie na vodu, zvyšujúca sa variabilita zrážok a znečistenie sa na mnohých miestach spájajú a vyvíjajú ešte väčší tlak na dostupnosť a kvalitu vody, čím ohrozujú trvalo udržateľný rozvoj, ekosystémy a biodiverzitu na celom svete.

Viac ako 2 miliardy ľudí žije v krajinách, ktoré sú vystavené vysokému tlaku nedostatku vody, a približne 4 miliardy ľudí trpia vážnym nedostatkom vody počas najmenej jedného mesiaca v roku.

Povodne a sucho, ako aj potenciálne konflikty pri využívaní vody, predstavujú jedny z najväčších výziev a hrozieb, ktorým svetová populácia čelí. Potreba starostlivého hospodárenia s vodou nikdy nebola väčšia. Posilnenie prevádzkových hydrologických služieb a zlepšenie monitorovania a predpovedania sú kľúčové pre riešenie problémov s príliš veľkou, príliš malou alebo príliš znečistenou vodou a podporu prevádzkového riadenia, plánovania a podpory rozhodovania.

V mnohých krajinách sú meteorologické a poveternostné služby oddelené od hydrologických a vodných služieb. Spolupráca medzi týmito službami a používateľmi je však kľúčom k poskytovaniu integrovaných a úplných informácií potrebných na podporu inteligentného vodohospodárskeho rozhodovania.

WMO sa zaviazala k ôsmim dlhodobým ambíciám týkajúcich sa vody:

  • Nikto nie je prekvapený povodňou.
  • Každý je pripravený na sucho.
  • Hydrologické, klimatické a meteorologické údaje podporujú program potravinovej bezpečnosti.
  • Veda poskytuje dobrý základ pre operatívnu hydrológiu.
  • Máme dôkladné vedomosti o vodných zdrojoch nášho sveta.
  • Trvalo udržateľný rozvoj je podporovaný informáciami pokrývajúcimi celý hydrologický cyklus.
  • Kvalita vody je známa.

Zdroj: WMO



skok na menu ↑


skok na začiatok stránky ↑