Aktuality SHMU

Na svete je nová vedecká monografia o veterných pomeroch Slovenska

19.8.2010 | KLIMATOLÓGIA | OZNAM | JOZEF PECHO
Na svete je nová vedecká monografia o veterných pomeroch Slovenska

Význam vetra a prúdenia vzduchu v krajine je obrovský. Zabezpečuje presun vzduchových hmôt a tým aj presun vody a tepla v atmosfére, zvyšuje intenzitu výparu z povrchu pevnín a svetového oceánu, ovplyvňuje teplotu vzduchu a výskyt teplotných inverzií a tiež výskyt hmiel, výšku a rozloženie snehovej pokrývky, výskyt snehových závejov, je významným bioklimatologickým faktorom, vytvára a modeluje zemský povrch, prenáša pevné čiastočky na veľké vzdialenosti (napr. piesok z púští), spôsobuje eróziu pôd a hornín, presúva na veľké vzdialenosti peľ a baktérie, umožňuje rozptyl znečisťujúcich látok v ovzduší, ovplyvňuje lokalizáciu obytných zón, priemyselných podnikov, spaľovní a smetísk, pomáha alebo zťažuje presuny migrujúcim vtákom, ovplyvňuje leteckú, vodnú aj cestnú dopravu, a podobne.“ To je len krátky úryvok z najnovšieho knižného a odborného počinu dvojice slovenských klimatológov, Norberta Polčáka Pavla Šťastného, ktorí dokázali svoje dlhoročné skúsenosti s problematikou vetra a jeho klimatologickým hodnotením zhutniť do prehľadnej a ucelenej monografie. Obsahovo predstavuje štúdia (,,Vplyv reliéfu na veterné pomery Slovenskej republiky“) vyvážený mix klimatologického a geografického prístupu k spracovaniu a hodnoteniu veterných pomerov Slovenska. Publikácia by mala vyjsť už v najbližších dňoch.

Zatiaľ posledná monografia venovaná veterným pomerom Slovenskej republiky bola publikovaná ešte v roku 1964 (J. Otruba: Veterné pomery na Slovensku). Z tohto dôvodu je mimoriadne pozitívnym faktom skutočnosť, že autori nadviazali na túto monografiu a zhodnotili veterné pomery na území Slovenska z aktuálnych meraní zo staničnej siete SHMÚ. Vietor patrí medzi veľmi premenlivé meteorologické a klimatologické prvky v čase a v priestore. Modifikácia jeho rýchlosti a smeru vplyvom zemského povrchu je každodennou realitou, ktorá napomáha kauzálne vysvetliť jednotlivé zvláštnosti veterných pomerov na území Slovenska. Hlavným cieľom monografie nebola len analýza údajov z meteorologickej staničnej siete, ale aj skúmanie interakcií vplyvu reliéfu na veterné pomery v geograficky a geomorfologicky členitom území. Autori svoj zámer rozdelili do niekoľkých ďalších čiastkových úloh, medzi ktoré patria:

  • analýza doteraz riešenej problematiky v Slovenskej republike a v zahraničí,
  • teoreticko–metodologický rozbor problematiky,
  • analýza vplyvu všeobecnej cirkulácie atmosféry na veterné pomery v strednej Európe a na Slovensku,
  • charakteristika základných vlastností pohybu vzduchu v interakcii so zemským povrchom,
  • analýza výskytu a charakteristiky miestnych vetrov,
  • analýza výskytu silných vetrov,
  • analýza vplyvu základných územných povrchových celkov, rozdelených do troch základných skupín (nížiny, kotliny, pohoria) na veterné pomery na území Slovenskej republiky,
  • charakteristika veterných pomerov jednotlivých nížin a analýza vplyvu reliéfu na ich veterné pomery,
  • charakteristika veterných pomerov jednotlivých kotlín a analýza vplyv reliéfu na ich veterné pomery,
  • charakteristika veterných pomerov pohorí s prihliadnutím na ich osobitosti a špecifiká, analýza vplyvu reliéfu a miestnych vetrov na veterné pomery.
Práca je rozdelená na dve nosné časti, teoreticko–metodologickú a aplikačnú. Teoretická časť vychádza z fyzikálnych zákonitostí prúdenia vzduchu nad rôznymi typmi povrchov. Naopak, aplikačná časť charakterizuje veterné pomery v jednotlivých skupinách územných povrchových celkov (nížiny, kotliny, pohoria).
 
Obr. 1 Príklady spracovania smeru (vľavo) a priemernej rýchlosti vetra (vpravo) vo výške 10 m nad aktívnym povrchom zeme v modelovom území Lučenec - Boľkovce (letisko; Zdroj: Polčák & Šťasný, 2010)
 
 
Význam monografie spočíva v pochopení priestorových zvláštností veterných pomerov, ktoré je možné využiť pri lokalizácii a plánovaní výstavby veterných parkov, priemyselných podnikov, výstavby obytných zón, v doprave, poľnohospodárstve, v lesníctve a pod. Monografia môže slúžiť aj ako študijný materiál pre vysokoškolských študentov klimatológie, meteorológie, geografie, ekológie, biológie, atď. Poznatky o veterných pomeroch sú využívané okrem geografie a klimatológie aj v geológii, biológii, hydrológii, ekológii, v stavebnom inžinierstve, v poľnohospodárstve, ekonomike, energetike, cestnej, železničnej, vodnej a špeciálne v leteckej doprave a pod. V poslednom období stúpa význam využívania sily vetra ako alternatívneho zdroja energie, čo je v súčasnosti jeden z hlavných dôvodov štúdia jeho priestorových zákonitostí, v ktorých reliéf zohráva hlavnú úlohu.
 
 
Obr. 2 Slovenským autorom poslúžili pri spracovaní najmä údaje z profesionálnych klimatologických staníc (vľavo: Bratislava-letisko, vpravo: Trebišov-Milhostov; Zdroj: Polčák & Šťastný, 2010)
 
 
Publikácia bola recenzovaná renomovanými a špičkovými odborníkmi z klimatológie a geografie. Recenzenti: prof. RNDr. Milan Lapin, CSc., prof. Ing. Jaroslav Škvarenina, CSc., prof. RNDr. Michal Zaťko, CSc., RNDr. Pavol Nejedlík, CSc., Mgr. Pavel Matejovič, PhD.

Správu pripravil: Mgr. Jozef Pecho