Aktuality SHMU

Analýza búrkovej situácie 19.04.2014

Najvýraznejšou črtou situácie bol dlhotrvajúci búrkový systém na juhovýchode Slovenska, ktorý lokálne vyprodukoval väčšie množstvo malých krúp a krúpok, ktoré vytvorili súvislú pokývku na povrchu.

Slovensko sa v daný deň nachádzalo na rozhraní dvoch tlakových útvarov – tlakovej výše nad severnou Európou a tlakovej níže so stredom nad maďarsko – rumunským pohraničím (obr. 1 - biele izočiary). Medzi nimi k nám cez deň od východu prešlo nevýrazné frontálne rozhranie. Zároveň vo vyšších hladinách troposféry postupovala z Rumunska nad Maďarsko tlaková níž (obr. 1 - farebná škála), ktorá ovplyvnila dianie v počasí aj u nás. Kombinácia relatívne teplého a vlhkého vzduchu v nižších hladinách, spolu s klesajúcou teplotou v stredných hladinách troposféry za frontálnym rozhraním, prispela ku vzniku vhodných podmienok na vývoj hlbokej konvekcie. Model ALADIN nasimuloval najvýraznejšiu labilitu ovzdušia (najvyššie hodnoty CAPE) nad juhovýchod územia.

Obr. 1 - Analýza modelu ALADIN prízemného tlakového poľa (biele izočiary) a geopotenciálu hladiny 500 hPa (farebná škála) 19.4.2014 12:00 UTC.

V popoludňajších hodinách sa začal vývoj dvoch búrkových systémov – prvý sa vyvinul nad juhozápadným Slovenskom s postupom buniek smerom na juhozápad. Druhý vznikol nad severovýchodným Maďarskom a postupoval smerom na sever až severozápad. Príčina rozdielneho pohybu tkvela v odlišnej relatívnej pozícii systémov voči výškovej tlakovej níži a teda v rozdielnom smere prevládajúceho prúdenia. Oba systémy sa vytvárali na tzv. čiare konvergencie, teda v miestach, kde sa zbieha prúdenie z rôznych strán (obr. 2).

Obr. 2a - SYNOP 19.4.2014 13:00 UTC a čiara konvergencie (v tomto prípade frontu).              Obr. 2b - SYNOP 19.4.2014 14:00 UTC a čiara konvergencie.

Systém nad severovýchodom Maďarska sa začal vyvíjať v oblasti s vyššou labilitou. Pri povrchu nad juhovýchodom Slovenska fúkal (smerom do tlakovej níže) severný vietor a systém sa pohyboval proti tomuto prúdeniu, čo viedlo k zvýšeniu vtoku vzduchu do búrky (výraznejšie relatívne prúdenie). V konečnom dôsledku nabral väčšiu intenzitu ako systém nad juhozápadom Slovenska. Jeho väčšia intenzita sa prejavila jednak na dlhšom trvaní a vyššej odrazivosti z pohľadu radaru, tak ako aj vo vyššej frekvencii bleskov (detekcia bleskov LINET 11:00 - 20:00 UTC).

Prechod búrkového systému cez východ Slovenska bol zaujímavý z viacerých pohľadov:

A/ Pri jeho prechode sa stočil vietor na južný a zoslabol. Tento efekt sme pozorovali na niekoľkých staniciach, vrátane Košíc a Trebišova. V Košiciach sa vietor stočil zo severného na južný až juhozápadný a výrazne zoslabol.

B/ V niektorých lokalitách takmer výlučne padali malé krúpy a krúpky. Súviselo to s tým, že vzhľadom na nízko položenú nulovú izotermu sa zrážky vo výstupnom prúde búrky tvorili v prostredí s teplotou pod 0°C. Utvorilo sa veľké množstvo krúp/krúpok, ktoré sa následne pri páde smerom k zemi v zostupnom prúde búrky nestihli roztápať. Vrstva krúp/krúpok v oblaku siahala do výšky 4-5 km (viď vertikálny rez oblaku nad Košicami na obr. 3), pričom nulová izoterma bola vo výške cca 2 km (čierna čiara na obr. 3). Ako vidieť na obr. 3, značná časť vysokých hodnôt odrazivosti siahala nad nulovú izotermu, kde sa krúpy a krúpky mohli vyvíjať. Šípky naznačujú približnú polohu výstupného (červená šípka) a zostupného prúdu (modrá šípka).

Obr. 3 - Vertikálny rez oblaku nad Košicami, vľavo hore je naznačená orentiácia rezu na podklade odrazivosti v hladine 2 km (CAPPI 2 km).

C/ Dlhou životnosťou samotného systému – od jeho doby vzniku nad Maďarskom až po zánik nad severom Slovenska uplynulo cca 8 hodín (viď animácia rádiolokačných dát z Kojšovskej hole - CAPPI 2 km). Tento faktor bol podporený najmä výrazným vtokom labilného vzduchu do búrky od severu.

D/ Napriek vysokým hodnotám odrazivosti z pohľadu radaru (v maxime až ku 55 dBz) sme nezaznamenali vysoké úhrny zrážok. Väčšinou spadlo do 10 mm, len ojedinele aj viac (viď obr. 4).

Obr. 4 - Úhrny zrážok do 19.4.2014 20:00 UTC za uplynulých 12 hodín.

Vzhľadom na to, že jedno z jadier búrky priamo zasiahlo Košice a aj ďalšie mestá, vyvolal jej prechod značnú odozvu aj v rámci verejnosti. SHMÚ následne dostal množstvo fotiek, za čo ďakujeme. Tu je niekoľko z nich:

Foto 1 - Panoráma prichádzajúceho búrkového systému z Košíc, Martin Žec.

Foto 2 - Vrstva napadaných malých krúp/krúpok v Šarišskom hrade, Matúš Kusnír.

Foto 3 - Mammatus v Markovciach, Jozef Matuch.