Aktuality SHMU

Dni s charakteristickou maximálnou a minimálnou teplotou vzduchu na Slovensku v roku 2016

31.1.2017 | KLIMATOLÓGIA | ANALÝZA | LÍVIA LABUDOVÁ, PAVEL ŠŤASTNÝ, PAVEL FAŠKO, OLIVER BOCHNÍČEK
Dni s charakteristickou maximálnou a minimálnou teplotou vzduchu na Slovensku v roku 2016

Prinášame Vám poslednú časť z klimatologického zhodnotenia roku 2016 na Slovensku, v ktorej sme sa zamerali na dni s charakteristickou maximálnou, alebo minimálnou teplotou vzduchu. Ešte raz sme sa krátko vrátili aj k mrazom na konci apríla 2016.

V roku 2016 sme zaznamenali takmer na celom Slovensku, s výnimkou horských oblastí, viac letných dní než v novšom referenčnom období 1981 – 2010 (Obr. 1). Nárast ich počtu bol pritom najzreteľnejší prevažne v nižších polohách stredného Slovenska, v oblasti Spišu, Zamaguria a časti Východoslovenskej nížiny. Pre viacerých sa môže zdať prekvapivým fakt, že v roku 2016 bolo viac letných dní aj v porovnaní s mimoriadne teplým rokom 2015. Menej takýchto dní bolo len na Orave, Liptove a v tatranskej oblasti. Na druhej strane sme však v roku 2016 zaznamenali výrazne menej tropických dní než v predchádzajúcom roku. O viac ako 20 tropických dní bolo menej najmä na strednom Slovensku. Ak si však rok 2016 porovnáme s obdobím 1981 – 2010, tak rozdiely v počte takýchto dní sú len veľmi malé. Výnimkou bola len Východoslovenská nížina, ktorá v tomto roku mala viac dní s Tmax nad 25 °C ako juhozápad Slovenska, a tým sa zvýšil aj kladný rozdiel oproti obdobiu 1981 – 2010. Zaznamenané boli aj dve vlny horúčav podľa metodiky odporúčanej expertným tímom pre detekciu klimatickej zmeny a indexy (ETCCDI). Vlna horúčav je podľa nich definovaná ako minimálne 6 za sebou nasledujúcich dní s Tmax > 90-tý percentil maximálnej dennej teploty vzduchu počítaný pre 5-denné pohyblivé okno. Prvá z horúčav sa vyskytla od 21.6. do 26.6. na východnom Slovensku. Naopak, druhá vlna zasiahla stredné a západné Slovensko v dňoch od 7.9. do 16.9.2016.

Najvyššia maximálna denná teplota vzduchu, 36,2 °C, za rok 2016 bola nameraná v Holíči 24. júna. Opačné prvenstvo, teda najnižšiu minimálnu teplotu vzduchu, -24,2 °C, sme zaznamenali v Oravskej Lesnej 23. januára. Zmeny teplotných podmienok v chladnom polroku sa odrážajú aj na počte ľadových dní (Tmax ≤ 0 °C). Ich počet bol v porovnaní s obdobím 1981 – 2010 výrazne nižší (o 15 a viac dní) v podhorí Tatier, ale aj na Zamagurí (Obr. 2 vľavo). Arktické dni (Tmax ≤ -10 °C) sa vyskytli len v najvyšších oblastiach Tatier, ale ojedinele aj v regióne Liptova, alebo okolí Telgártu a Lomu nad Rimavicou. Ešte výraznejší rozdiel sme zaznamenali pri mrazových dňoch (Tmin < 0 °C). V priemere o 25 dní klesol ich počet v dolinových a kotlinových polohách stredného a východného Slovenska (Obr. 2 vpravo). Na nížinách bol priemerný rozdiel medzi rokom 2016 a referenčným obdobím 14 dní. Aj keď bolo mrazových dní menej než v minulosti, problémy spôsobilo obdobie ich výskytu na jar.

Nástup silne nadnormálnych teplôt vzduchu koncom marca 2016 posunul celkový vývoj vegetácie ako aj začiatok kvitnutia ovocných stromov, viniča a drobného ovocia do skoršieho obdobia. Z uvedených dôvodov boli produkčné oblasti Slovenska na začiatku poslednej dekády apríla 2016 veľmi zraniteľné na výskyt mrazov, najmä vzhľadom na suchú vrchnú vrstvu pôdy a stav vegetácie.

Vpád chladného, pôvodom arktického vzduchu do našej oblasti začal dňa 17.4.2016. Po ustálení prúdenia vzduchu a pri vyjasnení v nočných hodinách nastali priaznivé podmienky pre výskyt mrazov. V predmetnom období, v závislosti na regionálnych podmienkach sa vyskytlo 1 až 5 dní s mrazom vo výške 2 m nad povrchom zeme (ďalej v texte mráz; Obr. 3), pričom na krajnom východe Slovenska sa na niektorých miestach mráz nezaznamenal. Zároveň sa vyskytlo  väčšinou 3 až 8  dní s prízemným mrazom vo výške 5 cm nad povrchom zeme (ďalej v texte prízemný mráz). Napríklad, dňa 21.4. sa prízemný mráz sa vyskytol na celom území. Najsilnejší, od -4 do -6°C, bol na dolnom Považí, na Pohroní, Spiši, Liptove, Orave a Kysuciach ako aj na juhu Podunajskej nížiny. Dôležitou skutočnosťou pre vplyv záporných teplôt vzduchu na vegetáciu bolo aj to, že mráz sa v jednotlivých prípadoch nesústreďoval iba do obdobia okolo východu Slnka, ale trval už aj niekoľko hodín pred ním. Negatívnu úlohu zohral aj utišujúci sa vietor, ktorý v niektorých nociach a ránach, nepodporoval premiešavanie prízemných vrstiev vzduchu, čo intenzitu mrazu ešte zvýraznilo.

Obr. 1 Počet letných dní (Tmax ≥ 25 °C) na vybraných staniciach Slovenska v roku 2016 a v normálovom období 1981 – 2010

Obr. 2 Počet ľadových dní (Tmax ≤ 0 °C; vľavo) a počet mrazových dní (Tmin < 0 °C; vpravo) na vybraných staniciach Slovenska v roku 2016 a v normálovom období 1981 - 2010

Obr. 3 Mapa najnižšej minimálnej teploty vzduchu za obdobie 20. – 30.04.2016