Aktuality SHMU

Klimatologické a hydrologické zhodnotenie leta 2026

V posledných rokoch zaznamenávame rekordné úrovne hodnoty CO2 v atmosfére. To spôsobuje zvyšovanie teploty vzduchu a v konečnom dôsledku aj zmenu cirkulácie vzduchu v atmosfére. Práve prevládajúcí vplyv tlakových výši na charakter počasia v rozsiahlich oblastiach Európy spôsobil, že v lete v roku 2026, podobne ako v predchádzajúcich dvoch ročných obdobiach, pokračoval nedostatok atmosférických zrážok. Tento vplyv sa prejavil aj v charakteristikách iných meteorologických prvkov, napríklad v množstve oblačnosti od konca februára 2026, alebo aj v trvaní slnečného svitu a v konečnom dôsledku aj v charakteristikách teploty vzduchu.

Teplota vzduchu v lete 2026

Leto 2026 (jún až august) bolo najteplejším letom na svete spolu s letom 2024. V Európe to bolo tretie najteplejšie leto v histórii meraní pre celý kontinent a najteplejšie pre západnú Európu. Priemerná globálna teplota za leto (jún až august 2026) (Obr. 1) bola najvyššia v histórii meraní, o 0,69 °C vyššia ako priemer z rokov 1991 – 2020, čím sa vyrovnala predchádzajúcemu rekordu z roku 2024. Nezvyčajné teplo sa spájalo s vlnami horúčav v niektorých častiach Európy. Nezvyčajne vysoké teploty morskej hladiny (SST) (Obr. 2) vo veľkej časti rovníkového Pacifiku boli evidentné aj v oblasti Niño 3.4, ktorá sa používa na monitorovanie javu El Niño. To odrážalo prítomnosť javu El Niño, ktorý sa podľa Svetovej meteorologickej organizácie v nasledujúcich mesiacoch a v roku 2027 pravdepodobne zintenzívni do veľmi silného javu El Niño. Rekordne vysoké teploty vody (SST) v auguste boli pozorované aj v európskych moriach, najmä pozdĺž atlantického pobrežia a Stredozemnom mori. https://climate.copernicus.eu/surface-air-temperature-august-2026

Obr. 1: Priemerná globálna teplota za leto (jún až august 2026) Zdroj: https://climate.copernicus.eu/surface-air-temperature

Obr. 2: Teplota morskej hladiny (SST)  Zdroj: https://climate.copernicus.eu/surface-air-temperature

Jún 2026 bol druhým najteplejším júnom na svete. Priemerná globálna teplota v júni 2026 bola 16,54 °C, čo je o 0,56 °C viac ako priemer za jún z rokov 1991 – 2020 a o 1,39 °C viac ako odhadovaný predindustriálny priemer za daný mesiac z rokov 1850 – 1900. Jún 2026 bol druhým najteplejším júnom v histórii celosvetových meraní , o niečo teplejším (+0,03 °C) ako tretí najteplejší jún v roku 2023 a o 0,12 °C chladnejším ako najteplejší jún v roku 2024. Jún 2026 bol druhým najteplejším júnom v Európe podľa súboru údajov ERA5, o niečo chladnejším ako najteplejší jún 2019 (19,23 °C, 1,87 °C nad priemerom). Osem z deviatich najteplejších júnov v Európe sa vyskytlo od roku 2019. Mesačné teploty v júni 2026 boli vo väčšine Európy nadpriemerné. Vlna horúčav, ktorá zasiahla veľkú časť Európy v druhej polovici júna, prispela k tomu, že jún 2026 bol najteplejším júnom v histórii meraní v západnej Európe , regióne, ktorý bol touto udalosťou najviac postihnutý. Priemerná teplota morskej hladiny (SST) v júni 2026 bola najvyššia v histórii meraní za daný mesiac , a to 20,86 °C, no len o niečo vyššia ako predchádzajúci júnový rekord z júna 2024 (20,85 °C).

Júl 2026 bol druhým najteplejším júlom na svete, rovnako ako júl 2024. Priemerná globálna teplota v júli 2026 bola 16,90 °C, čo je o 0,67 °C viac ako priemer za júl v rokoch 1991 – 2020 a o 1,47 °C viac ako odhadovaný predindustriálny priemer za daný mesiac v rokoch 1850 – 1900. Júl 2026 bol len o niečo chladnejší ako júl 2024, a to o 0,01 °C. Vzhľadom na tento malý rozdiel sa tieto dva mesiace považujú za druhý najteplejší júl v histórii meraní, hneď za rekordom z júla 2023 (16,95 °C, čo je o 0,72 °C viac ako priemer). Keďže júl je zvyčajne najteplejším mesiacom v roku, júl 2026 bol zároveň druhým najteplejším mesiacom, aký bol kedy nameraný na celom svete. V júli 2026 bol v Európe zaznamenaný jasný kontrast v teplotných anomáliách medzi západom a východom , pričom teploty boli na západe výrazne nadpriemerné a na väčšine východu a v Škandinávii podpriemerné. Regionálny kontrast v teplotných anomáliách v júli súvisel s oblasťou vysokého tlaku severozápadne od Spojeného kráľovstva a Írska. Teplý vzduch zo severnej Afriky sa pohyboval na sever po jej západnej strane, zatiaľ čo chladnejší polárny vzduch prúdil na juh po jej východnej strane. Podľa údajov ERA5 boli teploty v júni a júli najvyššie od roku 1979 (48 rokov) na väčšine územia Francúzska, Španielska, Belgicka, Švajčiarska, Anglicka a Walesu. Rekordné teploty sa vyskytli aj v častiach západného Nemecka, severného Talianska, Holandska, Írska a Portugalska. Rekordne vysoké teploty v júni a júli sa vyskytli prevažne v oblastiach postihnutých suchom. To ilustruje dôležitú klimatickú spätnú väzbu , ktorá prispela k podmienkam pozorovaným toto leto: vysoké teploty zvyšujú stratu vody z pôdy a vegetácie prostredníctvom evapotranspirácie. S vyčerpávaním pôdnej vlhkosti a vysychaním vegetácie sa znižuje odparovacie ochladzovanie, čo umožňuje ďalší nárast teplôt. Suchšia vegetácia tiež zvyšuje riziko lesných požiarov. Priemerná teplota morskej hladiny (SST) bola v júli 2026 20,96 °C, čo je najvyššia zaznamenaná hodnota za daný mesiac . Táto hodnota prekonala predchádzajúci júlový rekord 20,89 °C z roku 2023.

August 2026 bol najteplejším augustom v histórii meraní na celom svete, čím sa vyrovnal júlu 2023 ako najteplejšiemu mesiacu v histórii meraní. August 2026 bol najteplejším augustom na svete s priemernou teplotou vzduchu pri povrchu 16,96 °C, čo je o 0,85 °C viac ako priemer za daný mesiac z rokov 1991 – 2020, čím prekonal predchádzajúce spoločné rekordy z augusta 2023 a augusta 2024. V oboch mesiacoch bola priemerná teplota 16,82 °C, čo je o 0,71 °C viac ako priemer. August 2026 bol zároveň najteplejším mesiacom, aký bol kedy nameraný na celom svete spomedzi všetkých kalendárnych mesiacov, porovnateľný s júlom 2023 (16,95 °C). Bol o 0,06 °C teplejší ako júl 2026. To je nezvyčajné, pretože júl je zvyčajne najteplejším kalendárnym mesiacom roka na celom svete. August 2026 bol o 1,65 °C nad predindustriálnym priemerom za daný mesiac z rokov 1850 – 1900, čo bol prvý mesiac s teplotou nad 1,5 °C od novembra 2025. August 2026 sa skončil rekordným letom pre väčšinu západnej Európy, pričom nezvyčajne teplé počasie pokračovalo až do začiatku septembra. Priemerná teplota vzduchu v západoeurópskom regióne bola najvyššia v histórii meraní pre danú sezónu a dosiahla 21,69 °C, čo je o 2,54 °C viac ako priemer z rokov 1991 – 2020. Podľa údajov ERA5 boli priemerné letné teploty najvyššie minimálne od roku 1979 prakticky v celom Anglicku, Walese a Belgicku, ako aj vo väčšine Francúzska, Španielska, Talianska, Švajčiarska a Rakúska. Priemerná teplota morskej hladiny (SST) bola v auguste 2026 21,07 °C, čo je najvyššia zaznamenaná hodnota za daný mesiac. Táto hodnota prekonala predchádzajúci augustový rekord 20,98 °C z roku 2023.

Priestorová priemerná teplota vzduchu v lete 2026 dosiahla na území Slovenska hodnotu 20,2 °C. Tohtoročné leto sa tak stalo 3. najteplejším letom od roku 1931 na Slovensku (Obr.1). V porovnaní s normálovým obdobím 1991 - 2020 dosiahla priestorová priemerná teplota vzduchu v lete 2026 kladnú odchýlku, a to až 1,8 °C.

Priestorová priemerná mesačná teplota vzduchu v júni 2026 dosiahla na území Slovenska hodnotu 19,8 °C, a jún sa tak zaradil ako 4. najteplejší od roku 1931 na Slovensku. V júli 2026 dosiahla priestorová priemerná mesačná teplota vzduchu na území Slovenska hodnotu 19,5 °C. Júl sa tak zaradil ako 20. najteplejší júl od roku 1931 na Slovensku. Priestorová priemerná mesačná teplota vzduchu v auguste 2026 dosiahla na území Slovenska hodnotu 21,5 °C. August sa tak stal 2. najteplejším augustom od roku 1931 na Slovensku.

Obr. 3. Priestorová priemerná teplota vzduchu v lete na území Slovenska od roku 1931

Najvyššiu maximálnu teplotu vzduchu sme zaznamenali  6. 8.2026 v D. Plachtinciach 42,2 °C.

Obr. 4. Maximálna teplota vzduchu na Slovensku

Minimálna teplota vzduchu tohto leta bola zaznamenaná  15.6.2026 na Lomnickom štíte -4,1 °C v polohách do 1000 m n.m. to bolo v obci Mlynky 1,2 °C 15.6.2026.

Najvyšší počet letných dní (tmax >=25°C) až 87 sme namerali na met. stanici Mužla, a najvyšší počet tropických dní (tmax >=30°C)   až 56 bolo v tohtoročnom lete v Hurbanove.

Počet letných dní viac ako 40 mali viaceré meteorologické stanice Slovenska napr. R. Sobota (82), Gabčíkovo (83), Š. Pleso (17), Košice (68), Milhostov (80), Bardejov (47), Poprad (41),Topoľčany (79).

Počet tropických dní  bol nyjvyšší v Hurbanove (56), BA-Koliba (49), Gabčíkovo (53), Dudince (52), B. Štiavnica (28), Lom n/Rimavicou (7), Štrbské Pleso (2).

Pozoruhodné bolo, že tropická noc sa vyskytla aj v nadmorskej výške nad 1000 m n. m. a to v Lome nad Rimavicou až 9 krát čo je rekord pre túto stanicu aj pre celé Slovensko.

Zaznamenali sme rekordný počet tropických nocí v júni Obr.5 (viac https://www.shmu.sk/sk/?page=2049&id=1765 a https://www.shmu.sk/sk/?page=2049&id=1756), kedy minimálna teplota vzduchu neklesla pod 20 °C, Bratislava Koliba mala až 12 tropických nocí, na letisku v Bratislave, na Malom Javorníku ich bolo 7, v Modre-Piesku, v Senici a Mochovciach 5, v Piešťanoch, Žikave a Hurbanove 4.

Obr. 5. Počet tropických nocí v júni 2026

Piateho augusta 2026 sme v Skalici zaznamenali minimum teploty 28,4 °C čo je nový rekord minimálnej teploty vzduchu pre celé naše územie. Doteraz platným rekordom bola hodnota 27,3 °C z Piešťan z 29.7.2013.

Prebiehajúce vlny horúčav sa nevyznačovali iba neobyčajne dlhým obdobím trvania, ale aj opakujúcim sa výskytom mimoriadnych až extrémne vysokých hodnôt teploty vzduchu. Najdlhšia vlna horúčav trvala od 26.7.- 16.8.2026 a to 22 dní v Hurbanove a vyrovnala sa dĺžke vlny horúčav na východnom Slovensku na staniciach Orechová, Michalovce, Vysoká nad Uhom, Milhostov a Kamenica nad Cirochou, (všetky v roku 1994). Na strednom Slovensku to bolo najviac 19 dní v Dolných Plachtinciach (roky 2018 a 2026) a v Rimavskej Sobote (1994). V roku 2026 bol vyrovnaný alebo prekonaný rekord dĺžky vlny horúčav na 8 staniciach. Avšak na väčšine staníc nebola prekonaná rekordná dĺžka vlny horúčav, ktorá sa vyskytla zväčša v roku 1994. Táto vlna horúčav sa nevyznačovala iba dĺžkou trvania ale aj intenzitou a rekordnými maximálnymi teplotami vzduchu (viac https://www.shmu.sk/sk/?page=2049&id=1774). Jedným z dôležitých faktorov je aj intenzita vlny horúčav (sumy denných maximálnych teplôt vzduchu nad 30 °C počas trvania vlny horúčav). Podľa tejto charakteristiky bola vlna horúčav v roku 2026 najvýraznejšia so sumou teplôt 120,6 °C v Dolných Plachtinciach. Hodnota tohto parametru vyššia ako 100 °C sa vyskytla aj na staniciach Hurbanovo (117,4 °C), Dudince (113,4 °C) a Žiar nad Hornom (100,3 °C). Všetky tri prípady sa vyskytli v roku 2026. Na východnom Slovensku to bolo najviac 89,2 °C v Milhostove v roku 1994. V predchádzajúcej histórii meteorologických meraní boli na Slovensku zaznamenané hodnoty teploty teploty vzduchu 40 °C a viac len 3 dni: 20. júla 2007, 8. augusta 2013, 21. júla 2022. Počas tohto leta bolo takýchto dní až 6 (29. júna 2026, 30. júna 2026, 1.augusta 2026, 4. augusta 2026, 5. augusta 2026 a 6. augusta 2026)

Obr. 6. Priemerná mesačná teplota vzduchu v auguste na met. stanici Hurbanovo

Toto leto dosahovalo rekordy aj v priemerných teplotách vzduchu za leto (jún až august) na viacerých met. staniciach na západe a juhu Slovenska a južnej časti Východoslovenskej nížiny. Najvyššie priemerné teploty vzduchu za leto 2026 dosiahli met. stanice Holíč, Senica, Bratislava, Gabčíkovo, J. Bohunice, M.S. Ján, Topoľčany, Nitra, Hurbanovo, Somotor. V Kuchyni Nový Dvor dosiahla odchýlka teploty vzduchu od normálu 1991-2020 +2,9 °C, v Nitre +2,8°C, v Hurbanove +3,2°C, v Bratislave na letisku +2,8°C a v Somotore +2,0°C.

Atmosférické zrážky v lete 2026

Priestorová hodnota atmosférických zrážok pre celé územie Slovenska bola v lete, podľa metódy dvojitého váženého priemeru, 6. najnižšia od roku 1881. Vážnosť situácie zdôrazňuje to, že v posledných 6 mesiacoch dosiahla uvádzaná charakteristika zrážok, na Slovensku už extrémne nízku hodnotu v 146 ročnom súbore údajov a v posledných 9 mesiacoch je výsledok rovnaký (Obr. 7). Všimnúť si treba, že iba pred 4 rokmi, a to v roku 2022, zaznamenali druhý najnižší 9-mesačný úhrn zrážok v súbore údajov od roku 1881.

Obr. 7

                                                             ň

Obr. 8. Priestorová suma atmosférických zrážok v lete na území Slovenska od roku 1881

Vo všetkých troch letných mesiacoch bolo v rozložení mesačných úhrnov zrážok na Slovensku príznačné ich ubúdanie od juhu na sever. Tomuto zodpovedajú aj najnižšie hodnoty letných úhrnov zrážok, ktoré zaznamenali napríklad v Hurbanove 32,9 mm, Mužle 55,3 mm, Pezinku-Grinave 58,7 mm, Gabčíkove 64,7 mm, Dudinciach 67,3 mm, Veľkých Loviach 68,2 mm, Želiezovciach 72,7 mm, Žihárci 73,5 mm, Somotore 83,1 mm, Kamanovej 84,2 mm,  Trebišove 87,9 mm, Piešťanoch 88,2 mm, Topoľčanoch 88,5 mm. Naopak najvyššie hodnoty letných úhrnov zrážok boli v severných oblastiach Slovenska. Napríklad na Skalnatom Plese 465,2 mm, v Tatranskej Javorine 340,3 mm, na Štrbskom Plese 298,2 mm, v Podolínci 285,3 mm.

Obr. 9. Úhrn atmosférických zrážok na Slovensku v lete 2026

V tých najkritickejších oblastiach Slovenska, predovšetkým v júžnej polovici územia Slovenska, spadla za celé tohtoročné leto menej ako polovica obvyklého množstva zrážok pre toto ročné obdobie (Obr. 9, 10).

Obr. 10. % normálu 1991-2020 atmosférických zrážok v lete 2026

Podobný stav v množstve zrážok, ako v lete 2026, sa prejavil aj v období 9 mesiacov od 1.12.2025 do 31.8.2026 (Obr. 11).

Obr. 11. Priestorová analýza percenta úhrnu zrážok na Slovensku v období 1.12.2025 – 31.8.2026 v porovnaní s normálom 1991-2020

Letné úhrny zrážok v roku 2026 vyjadrené priestorovým úhrnom zrážok vypočítaným metódou dvojitého váženého priemeru pre celé územie Slovenska, boli 6. najnižšie od roku 1881, ale prispeli k tomu búrkove lejaky, ktoré boli v tohtoročnom lete prevládajúcim zdrojom zrážok. Naopak už od konca zimy 2025/2026 takmer úplne chýbali velkopriestorové zrážky trvalejšieho charakteru. Na nasledujúcom obrázku (Obr. 12.), predovšetkým 1.7.2026 a 20.8.2026 je vidieť aké vysoké hodnoty dosiahli lokálne pri búrkach denné úhrny zrážok.

Pôdne sucho v lete 2026

Dlhodobý deficit atmosférických zrážok analyzovaný v predošlej časti sa prejavil v postupne sa prehĺbujúcom pôdnom suchu na územi Slovenska v lete 2026. Vrchol epizódy sucha sme zaznamenali v druhej dekáde augusta (začínajúce až extrémne sucho prakticky na celom území Slovenska, výrazné až extrémne sucho na 90 % územia Slovenska) (Obr. 13). Situácia s vývojom pôdneho sucha bola negatívna aj v hlbších pôdnych profiloch. Deficit vody v pôde pri vrchole epizódy sucha bol na väčšine územia od 40 do 80 mm, v oblasti Oravy do 100 mm (Obr. 14).

Obr. 13. Vývoj kategórií sucha v lete 2026 (S1 – začínajúce sucho, S2 – mierne sucho, S3 – výrazné sucho, S4 – výnimočné sucho, S5 – extrémne sucho)

Obr. 14. Intenzita sucha v druhej dekáde augusta 2026 na Slovensku

Ak sa pozrieme na vývoj pôdneho sucha od 1.1.2026 a porovnáme ho s vývojom v roku 2022, tak je vidieť, že najmä intenzitou je epizóda sucha v roku 2026 horšia v porovnaní s rokom 2022. Práve epizóda sucha v roku 2022 bola považovaná za najhoršiu za posledné desaťročia (Obr. 15).

Obr. 15. Porovnanie vývoja pôdneho sucha v roku 2026 a 2022 na Slovensku

Fenologický monitoring v lete 2026

Nadnormálne teplý charakater počasia v priebehu mája v spojení s výraznou epizódou sucha zapríčinilo nútené dozrievanie klasov obilnín a tým aj veľmi skorý zber poľnohospodárskych plodín. Zber pšenice ozimnej začal v tretej dekáde júna. V porovnaní s fenologickým normálom 1991 – 2020 začal v priemere skôr o 9 dní (FS Veľký Meder 7.7.2026) až 28 dní (FS Bzovík 2.7.2026). Lokálne boli prekonané najskoršie výskyty zberu ozimných obilnín najmä v oblasti Podunajskej nížiny, Považia, Spiša, Hontu. Zber jarných plodín napríklad jačmeňa siateho, nastal skôr v priemere o 5 dní (FS Spišké Vlachy 24.7.2026) až 19 dní (FS Jakubovany 16.7.2026). Tak dlhá a intenzívna epizóda pôdneho sucha sa negatívne prejavila na nižších predpokladaných výnosoch (10-40%) prakticky pri všetkých poľnohospodárskych plodinách. Negatívne dopady sucha boli pozorované najmä na zaostávajúcom a nevyrovnanom raste poľnohospodárskych plodín. V čase zberu obilnín takmer na celom území Slovenska dosahovali porasty jarných obilnín podpriemerné výšky pod 70 cm, ozimné obilniny dosahovali aspoň spodnú hranicu optimálnych výšok t. j. 70 cm. Neskôr v priebehu leta bol zaznamenaný nevyrovnaný rast porastov aj kukuríc či slnečníc. Nízke výšky porastov zaznamenali aj pri prvých kosbách lúk a to v priemere okolo 50 cm. Druhé kosby vplyvom naďalej trvajúceho sucha na viacerých lokalitách ani nenastali z dôvodu zastaveného rastu takýchto porastov. V lokalitách s výskytom búrkových lejakov sme zaznamenali priemerné výšky porastov krmovín do 15 cm pri druhých kosbách. Takéto nízke výšky porastov krmovín pri kosbách môžu spôsobiť nedostatok krmiva pre dobytok najmä v zimných mesiacoch.

Podobný vplyv klimatických podmienok v priebehu jari a začiatku leta sme zaznamenali aj pri ovocných druhoch ako marhuľa obyčajná, slivka domáca. Marhule začali na  juhu Slovenska dozrievať už v prvej dekáde júna. V porovnaní s fenologickým normálom 1991-2020 dozrievali skôr v priemere o 3 dni (FS Šamorín 7.6.2026) až 21 dní (FS Gemerská Poloma 29.6.2026). Slivka domáca začala na juhu Slovenska dozrievať už v druhej dekáde júla. V porovnaní s fenologickým normálom to bolo skôr od 1 dňa (FS Tisovec 30.8.2026) do 32 dní (FS Kravany nad Dunajom 19.7.2026). V dôsledku mimoriadne až extrémne suchého počasia bolo počas mesiaca pozorované letné žltnutie a opadávanie listov ovocných stromov a krov, ako aj predčasné opadávanie nezrelých plodov jabloní, hrušiek a sliviek. Podľa pozorovaní všeobecných pozorovateľov fenologickej siete boli na väčšine územia úrody marhúľ, sliviek, či letných odrôd jabloní aspoň priemerné (Obr. 16).

Obr. 16. Percentuálne rozdelenie úrod marhúľ, sliviek, letných odrôd jabloní podľa fenologických pozorovateľov všeobecnej fenologickej siete SHMÚ v roku 2026

Pri lesných drevinách sme zaznamenali negatívny prejav sucha prostredníctvom letného žltnutia listov už na začiatku júla. Ojedinele sme takéto prejavy zaznamenali na agáte, breze. Plošné letné žltnutie listov nastalo najmä v závere júla a začiatku augusta vo viacerých pohoriach Slovenska najmä na drevine buk, lipa, javor. Výnimočnosť epizódy sucha v roku 2026, vyzdvihuje aj letné žltnutie a opad listov drevín s hlbokým koreňovým systémom, ako je drevina dub. Na duboch sme letné žltnutie listov napríklad v roku 2022 nezaznamenali a to len zdôrazňuje, že epizóda sucha 2026 je najhoršia za posledné desaťročia. Ďalej pod vplyvom mimoriadne vysokých teplôt vzduchu a extrémneho nedostatku zrážok niektoré lesné plody dozrievali predčasne, resp. sa nevyvinuli vôbec na druhoch ako slivka trnková, drieň obyčajný, ruža šípová, duby. Sucho sa negatívne prejavilo aj na lesných výsadbách, kde z viacerých okresov hlásili zlyhanie jarných výsadieb (Obr.17).

Obr. 17. Odhadované dopady sucha na výnos poľnohospodárskych plodín a odhadované dopady sucha na lesné porasty v lete 2026 podľa reportérov monitoringu dopadov sucha na portáli Intersucho.sk

Sucho v roku 2026 zachytili aj fenologický pozorovatelia a reportéri národnej reportvacej siete monitoringu dopadov sucha na portáli Intersucho

Obr. 18. Prejavy sucha v lete 2026 zaznamenané pozorovateľmi a reportérmi národnej reportovacej siete

Teplota pôdy v lete 2026

Počas leta 2026 bola priemerná teplota pôdy na meteorologickej stanici v Hurbanove vo všetkých troch letných mesiacoch výrazne vyššia ako dlhodobý priemer za obdobie 1991 – 2020. Už jún bol z pohľadu teploty pôdy výrazne nadnormálny. Priemerná teplota dosiahla 25,1 °C v hĺbke 5 cm a 23,5 °C v hĺbke 20 cm, pričom odchýlky od normálu predstavovali +4,0 °C a +3,7 °C. V júli priemerná teplota pôdy vzrástla na 27,4 °C v 5 cm a 25,9 °C v 20 cm, čo predstavovalo odchýlky +4,6 °C a +4,3 °C. Výrazne nadnormálne podmienky pokračovali aj v auguste. Priemerná teplota pôdy dosiahla 27,4 °C v hĺbke 5 cm a 26,4 °C v hĺbke 20 cm. V porovnaní s normálom boli tieto hodnoty vyššie o 5,1 °C a 4,9 °C, čo boli zároveň najvyššie mesačné kladné odchýlky počas leta. Výrazné prehrievanie sa prejavovalo predovšetkým v najvrchnejších vrstvách pôdy v popoludňajších hodinách. Najvyššia hodnota počas leta bola nameraná 29. júna o 14:00 v hĺbke 2 cm, a to 48,8 °C. V rovnakom termíne dosiahla teplota pôdy v hĺbke 5 cm 40,8 °C. Mimoriadne vysoké hodnoty pokračovali aj na prelome júna a júla, napríklad 1. júla bolo v hĺbke 2 cm o 14:00 nameraných 48,6 °C. Teplota pôdy v hĺbke 2 cm dosiahla počas leta pri meraní o 14:00 hodnotu 40 °C alebo viac v 29 dňoch. Najdlhšie súvislé obdobie s popoludňajšou teplotou minimálne 40 °C trvalo deväť dní, od 29. júla do 6. augusta. V hĺbke 5 cm bola hranica 40 °C dosiahnutá alebo prekročená v troch dňoch, od 29. júna do 1. júla.

Obr. 19. Teplota pôdy v hĺbke 5 a 20 cm v lete 2026 na meteorologickej stanici Hurbanovo

Hodnotenie hydrologickej situácie v lete 2026 v povrchových vodách

Z hľadiska priemerných mesačných prietokov bol na základe operatívnych údajov jún 2026 vyhodnotený ako výrazne podnormálny mesiac. V niektorých vodomerných staniciach (VS) v povodí Moravy, Váhu, Ipľa, Hornádu a Bodrogu bol vyhodnotený ako extrémne suchý, s výnimkou vysokohorských častí povodí Váhu, Hrona, Hornádu a Popradu s Dunajcom, kde bol vo VS vyhodnotený ako podnormálny až výrazne podnormálny (Obr. 1). V porovnaní s júnom 2025, ktorý bol vyhodnotený ako najsuchší mesiac kalendárneho roka 2025, sa hydrologické sucho v roku 2026 prejavilo výraznejšie na tokoch Malých a Bielych Karpát, v povodí Slanej, Bodvy a Bodrogu.

Obr.  1 Hodnotenie priemerných mesačných prietokov (Q_m-VI/2026/Q_{ma-VI/1961-2000} (%)) – jún 2026.

Júl 2026 bol vyhodnotený ako suchý mesiac vo väčšine povodí Slovenska. V povodí Ipľa, Bodvy a Bodrogu bol vyhodnotený ako extrémne suchý mesiac, s výnimkou vysokohorských častí povodí Váhu, Hrona a Popradu s Dunajcom, kde bol vo VS vyhodnotený ako podnormálny až výrazne podnormálny mesiac. Výraznejšie sucho sme zaznamenali v povodí Moravy, Dunaja, dolného Hrona, Ipľa, Bodrogu a na prítokoch Váhu v oblasti Trenčína (Obr. 2). Júl 2026 bol suchší ako minuloročný júl 2025 v povodí Moravy, Dunaja, Váhu, Ipľa, Slanej a Bodvy. Ku koncu mesiaca sme v povodí Hrona (Jabloňovka), Ipľa (Budínsky potok, Veľký potok) a Slanej (Gortva) zaznamenali vodomerné stanice, kde sa už v minulosti vyskytol nulový prietok alebo bol prietok do 0,001 m³/s. V povodí Bodvy (Bodva) a v povodí Bodrogu (Chlmec) sme zaznamenali nulové prietoky, t. j. vyschnutý tok.

Obr.  2 Hodnotenie priemerných mesačných prietokov (Q_m-VII/2026/Q_{ma-VII/1961-2000} (%)) – júl 2026.

August 2026 bol na základe operatívnych údajov priemerných mesačných prietokov vyhodnotený ako výrazne podnormálny v horských častiach povodia Popradu s Dunajcom, Hornádu, Váhu v oblasti Liptova a v povodí horného Hrona; ako suchý v povodí Dunaja, Slanej, dolného Hrona a Hornádu; a ako extrémne suchý v povodí Moravy, na prítokoch Váhu, v povodí Ipľa, Bodvy a Bodrogu (Obr. 3). V porovnaní s augustom 2025 sa hydrologické sucho prejavilo vo všetkých povodiach Slovenska. Najvýraznejší rozdiel bol v povodí Dunaja, kde bol minuloročný august vyhodnotený ako normálny, a v povodí Slanej, kde bol vyhodnotený ako výrazne podnormálny.

V auguste 2026 pretrvávali nízke až nulové prietoky na tokoch, kde boli zaznamenané už v júli. Zároveň pribudli ďalšie toky s nízkymi prietokmi, na ktorých boli podkročené dlhodobé hodnoty minimálnych denných prietokov, a to v povodí Hrona (Kocanský potok), Slanej (Turiec), Hornádu (Slavkovský potok), Dunaja (Vydrica), Váhu (Mošteník) a v subpovodí Nitry (Bebrava) a Malého Dunaja (Trnávka). Nulový prietok, teda vyschnutý tok, sme zaznamenali aj v povodí Váhu (Tovársky potok).

Obr.  3 Hodnotenie priemerných mesačných prietokov (Q_m-VIII/2026/Q_{ma-VIII/1961-2000} (%)) – august 2026.

Hydrologické sucho v lete 2026 sa prejavilo na menších tokoch, ale aj na toku Dunaja. Od marca 2026 zaznamenávame vo všetkých vodomerných staniciach na slovenskom úseku Dunaja nižšie hodnoty priemerných mesačných prietokov, než je dlhodobý priemerný mesačný normál reprezentatívneho obdobia. Vo vodomerných staniciach boli v prvej polovici júla zaznamenané prvé minimálne letné priemerné denné prietoky nižšie ako hraničná hodnota extrémneho hydrologického sucha, stanovená na základe dlhodobých hodnôt reprezentatívneho obdobia. Táto hraničná hodnota bola opätovne podkročená ešte v ten istý mesiac. Vo viacerých vodomerných staniciach na Dunaji s kratšou dobou pozorovania boli dosiahnuté historické minimálne prietoky. Vplyvom nedostatku zrážok a vysokých teplôt vzduchu boli tieto minimálne hodnoty opätovne podkročené hneď v nasledujúcom mesiaci – v auguste 2026 (Obr. 4).

V minulosti bol výskyt minimálnych denných prietokov typický pre zimné mesiace. Pokles pod hraničnú hodnotu extrémneho hydrologického sucha v letných mesiacoch bol po prvýkrát zaznamenaný práve v júli 2026. Za celé obdobie pozorovania vo vodomernej stanici Bratislava (dáta sú k dispozícii od 1.11.1900) bolo zaznamenaných 572 priemerných denných prietokov pod hraničnou hodnotou extrémneho hydrologického sucha. Z nich sa len 28 vyskytlo v letných mesiacoch – pričom všetkých 28 bolo nameraných práve toto leto, v júli (11) a v auguste 2026 (17).

Obr.  4 Priebeh priemerných denných prietokov vo vodomernej stanici Bratislava – Dunaj počas leta 2026

Záver

Počas leta 2026 (jún, júl, august) sme na merných objektoch (vodomerných staniciach) povrchových tokov zaznamenali pokles prietokov pod úroveň dlhodobých priemerných mesačných prietokov. Hodnoty priemerných denných prietokov sa v sledovaných vodomerných staniciach pohybovali na úrovni nízkych prietokov (na úrovni 355- a 364-dňového prietoku). Na viacerých tokoch naprieč Slovenskom došlo až k úplnému vyschnutiu tokov. Pri hodnotení jednotlivých letných mesiacov vo väčšine vodomerných staníc v povodiach Slovenska hodnotíme jún 2026 ako výrazne podnormálny, júl 2026 ako suchý a august 2026 ako extrémne suchý mesiac.

Zhodnotenie hydrologickej situácie v podzemnej vode na Slovensku v lete 2026

Pokles podzemnej vody v objektoch Štátnej hydrologickej siete (ŠHS) pozorujeme na Slovenku už od začiatku kalendárneho roka 2026 (obr. 1). V úvode roka bol zaznamenaný mierne nadpriemerný stav hladiny podzemnej vody a výdatnosti prameňov iba vo februári, kedy sa prejavili snehové a dažďové zrážky z poslednej januárovej dekády. Nasledujúce jarné mesiace s nedostatkom snehovej pokrývky a atmosférických zrážok v kombinácii s vysokými teplotami vzduchu spôsobili postupný výrazný pokles hladiny podzemnej vody a výdatnosti prameňov. Letné mesiace priniesli rekordne vysoké dlhotrvajúce teploty a minimum zrážok, čo spôsobilo výrazne nižšie úrovne hladiny podzemnej vody a výdatnosti prameňov ako ich dlhodobý priemer. Takýto stav bol pozorovaný vo všetkých povodiach.

Obr. 1: vývoj zásob podzemnej vody v mesačnom kroku v kalendárnom roku 2026. 

Situácia v podzemnej vode v júni 2026

Obr. 2: stav úrovne hladiny podzemnej vody a výdatnosti prameňov k začiatku a koncu mesiaca.

Na začiatku mesiaca jún 2026 bol na území Slovenska zaznamenaný v podzemných vodách stav mierneho sucha až sucha (t.j. hodnoty rovné a nižšie ako Q_{40 (1981 – 2010)} a Q_{10 (1981 – 2010)}) vo viac ako 70 % sledovaných monitorovacích objektov (obr. 2).

Ku koncu mesiaca bol zaznamenaný pokles hladiny podzemnej vody a výdatnosti prameňov u 84 % z celkového počtu monitorovaných objektov (106 objektov vyhodnotených v júni). K prechodnému zlepšeniu situácie došlo len lokálne v oblastiach stredného Slovenska, kde boli zaznamenané najvyššie úhrny zrážok, predovšetkým vo vyšších nadmorských výškach (horná časť povodia Váhu, Hrona a Hornádu). Nepriaznivá situácia pokračovala v povodí Bodvy, Bodrogu a Slanej kde namerané hodnoty hladiny podzemnej vody a výdatnosti prameňov na konci mesiaca boli na úrovni stavu mierneho sucha až sucha (obr. 2). Napríklad na objekte prameňa Slavec – Čierna vyvieračka (povodie Slanej), kde je dlhodobý priemer výdatnosti 76,09 l.s^-1, namerané hodnoty z konca mesiaca jún (24,2 l.s^-1) sa pomaly približujú hodnote dlhodobého minima 7,8 l.s^-1 čo je na úrovni stavu sucha (červená farba).

Najnepriaznivejšia situácia pretrvávala rovnako ako predošlé mesiace v povodí Bodrogu, kde sa vo viacerých pozorovacích objektoch hladina podzemnej vody približovala k hranici dlhodobého minima alebo dokonca klesla pod jeho úroveň. V sonde č. 1313 Dubinné v povodí Bodrogu, úroveň hladiny podzemnej vody v mesiaci jún (212,66 m n. m.) klesla pod hranicu dlhodobého minima (212,79 m n. m.). Podkročenie dlhodobého minima bolo zistené v takmer 11 % monitorovaných objektov.

V porovnaní s júnom 2025 sa hydrologické sucho v podzemných vodách prejavilo v roku 2026 prejavilo aj v povodí Moravy, Hornádu a subpovodí Malého Dunaja. Najkritickejšie sa pokles hladín podzemnej vody a výdatnosti prameňov prejavil v povodiach Ipľa, Slanej, Hornádu a Bodrogu.

Situácia v podzemnej vode v júli 2026

Obr. 3: stav úrovne hladiny podzemnej vody a výdatnosti prameňov k začiatku a koncu mesiaca.

Na začiatku mesiaca júl 2026 bol na území Slovenska zaznamenaný v podzemných vodách stav mierneho sucha až sucha (t.j. hodnoty rovné a nižšie ako Q_{40 (1981 – 2010)} a Q_{10 (1981 – 2010)}) vo viac ako 75 % sledovaných monitorovacích objektov (obr. 3).

Na konci mesiaca bol zaznamenaný pokles hladiny podzemnej vody a výdatnosti prameňov u 93 % z celkového počtu monitorovaných objektov (105 objektov vyhodnotených v júli). Oproti mesiacu jún sa situácia zhoršila v povodiach Dunajca a Popradu, Hornádu, Hrona, Ipľa a Váhu, kde ku koncu mesiaca dosahovali namerané hodnoty hladiny podzemnej vody a výdatnosti prameňov úroveň stavu mierneho sucha až sucha. Nepriaznivá situácia pokračovala v povodí Bodvy a Slanej kde sa namerané hodnoty výdatnosti prameňov približovali hodnotám dlhodobého minima referenčného obdobia. Napríklad na objekte prameňa Krásnohorská Dlhá Lúka v povodí Slanej, kde dlhodobý priemer výdatnosti je 50,31 l.s^-1, namerané hodnoty z konca mesiaca júl (10,3 l.s^-1) sa približujú hodnote dlhodobého minima 5,3 l.s^-1.

Najnepriaznivejšia situácia pretrvávala v povodí Bodrogu. Podkročenie dlhodobého minima bolo zistené v takmer 11 % monitorovaných objektov.

V porovnaní s júlom 2025 sa hydrologické sucho v roku 2026 prejavilo s výnimkou horských oblastí v povodí Váhu, Hrona a Dunajca s Popradom na väčšom území Slovenska. Najkritickejšie sa pokles hladín podzemnej vody a výdatnosti prameňov prejavil v povodiach Moravy, Slanej, Bodvy, Hornádu a Bodrogu.

Situácia v podzemnej vode v auguste 2026

Obr. 4: stav úrovne hladiny podzemnej vody a výdatnosti prameňov k začiatku a koncu mesiaca.

Na začiatku mesiaca august 2026 bol na území Slovenska zaznamenaný stav mierneho sucha až sucha (t.j. hodnoty rovné a nižšie ako Q_{40 (1981 – 2010)} a Q_{10 (1981 – 2010)}) v takmer 79 % sledovaných monitorovacích objektov (obr. 4).

Na konci mesiaca bol zaznamenaný pokles hladiny podzemnej vody a výdatnosti prameňov u 85 % z celkového počtu monitorovaných objektov (105 objektov vyhodnotených v auguste). V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom júl sa situácia výrazne nezmenila v povodiach Dunajca a Popradu, Hornádu, Hrona, Ipľa, Bodvy, Slanej a Váhu, kde ku koncu mesiaca dosahovali namerané hodnoty hladiny podzemnej vody a výdatnosti prameňov opäť úroveň stavu mierneho sucha až sucha. Mierne sa prejavili aj vyššie úhrny zrážok, najmä v severnej časti Slovenska, kde niektoré objekty v povodí Váhu dosahovali ku koncu mesiaca hodnoty hladiny podzemnej vody a výdatnosti prameňov na podpriemernej úrovni. Najnepriaznivejšia situácia opäť pretrvávala v povodí Bodrogu, kde sa vo viacerých pozorovacích objektoch hladina podzemnej vody približovala k hranici dlhodobého minima alebo dokonca klesla pod jeho úroveň. V sonde č. 1337 Tibava v povodí Bodrogu úroveň hladiny podzemnej vody v mesiaci august (118,79 m n. m.) klesla pod hranicu dlhodobého minima (118,96 m n. m.) referenčného obdobia. Podkročenie dlhodobého minima bolo zistené v takmer 14 % monitorovaných objektov.

V porovnaní s augustom 2025 sa hydrologické sucho v roku 2026 prejavilo na väčšom území Slovenska. Najkritickejšie sa pokles hladín podzemnej vody a výdatnosti prameňov prejavil v povodiach Moravy, Váhu, Hrona, Slanej, Bodvy a Bodrogu.

Prakticky na celom území Slovenska sme pozorovali pokles úrovní hladiny podzemnej vody voči dlhodobému priemeru (od začiatku pozorovania), pričom priemerný pokles hodnôt v rámci jednotlivých povodí bol v rozsahu 0,3 až 0,8 m. Najvýraznejšie poklesy hladiny podzemnej vody (od 0,75 do 1,5 m): dolná časť povodia Bodrogu, dolná časť povodia Dunaja (pod vodným dielom), dolná časť povodia Váhu a oblasť Kysúc a Javorníkov, stredná a dolná časť povodia Hrona, povodie Ipľa, povodie Slanej, povodie Dunajca a Popradu. Menšie poklesy (do 0,25 m) boli v okolí Vodného diela Gabčíkovo, hornej časti povodia Váhu (Liptov a Tatry) a povodia Hornádu.

Aktuálne údaje z objektov podzemných vôd Štátnej hydrologickej siete ukazujú, na  narastajúcu citlivosť na zmeny v dopĺňaní podzemných vôd. Reakcia podzemných vôd na zrážkovú činnosť je oneskorená; sucho v podzemných štruktúrach môže pretrvávať mesiace, kým prebehne infiltrácia cez pôdne horizonty a dôjde k vzostupu hladiny. V súčasnosti tento stav zapríčiňuje nielen deficit zrážok a vysoké teploty, ale paradoxne prívalový charakter zrážok, kedy voda z povrchu rýchlo odtečie bez možnosti infiltrácie.