Aktuality SHMU

Európska noc vedy je najväčším vedeckým festivalom na Slovensku, ktorý inšpiratívnym a jedinečným spôsobom prináša novinky a informácie zo sveta výskumu a inovácií. Festival sa už tradične koná v posledný septembrový piatok v Bratislave, Košiciach, Banskej Bystrici, Žiline a v Poprade. Celodenný program ponúka sériu vedeckých prednášok, diskusií, workshopov, či možnosť pristaviť sa pri mnohých vedeckých stánkoch. Témou tohtoročného, 20. ročníka je sila vedy: ako môžeme formovať našu budúcnosť.

V povrchových vodách bol august 2026 vyhodnotený ako extrémne suchý mesiac vo väčšine povodí Slovenska a ako suchý v povodí Dunaja, Slanej, Hornádu a Váhu v oblasti Liptova a v povodí horného Hrona. Na toku Dunaja bol podkročený historicky najnižší letný denný prietok zaznamenaný v júli 2026. Počas augusta na väčšine tokoch prevažovala ustálenosť vodných hladín pri nízkych vodných stavoch. Aj napriek výskytu zrážkových udalostí v priebehu mesiaca bol na väčšine územia Slovenska pozorovaný pokles hladiny podzemnej vody a výdatnosti prameňov. Mesiac august bol v podzemnej vode vyhodnotený ako podpriemerný. Obrázok. Nízka hladina Dunaja pri vodomernej stanici Devín (foto z 17.8.2026).

SHMÚ monitoruje sucho už od roku 2015. Od jeho spustenia sme priniesli niekoľko noviniek. Našou snahou je stále pracovať na zlepšovaní našich služieb pre verejnosť, preto potrebujeme poznať Váš názor na aktuálnu formu monitoring sucha. Radi by sme poznali Vaše preferencie, aby si všetky informácie rýchlo a ľahko našli cestu k širokej škále koncových užívateľov, a teda boli reálne využívané. Prosím, venujte nám 5 minút času a pomôžte nám tak zlepšiť monitoring sucha na Slovensku. Dotazník nájdete po otvorení článku

V posledných rokoch zaznamenávame rekordné úrovne hodnoty CO2 v atmosfére. To spôsobuje zvyšovanie teploty vzduchu a v konečnom dôsledku aj zmenu cirkulácie vzduchu v atmosfére. Práve prevládajúcí vplyv tlakových výši na charakter počasia v rozsiahlich oblastiach Európy spôsobil, že v lete v roku 2026, podobne ako v predchádzajúcich dvoch ročných obdobiach, pokračoval nedostatok atmosférických zrážok. Tento vplyv sa prejavil aj v charakteristikách iných meteorologických prvkov, napríklad v množstve oblačnosti od konca februára 2026, alebo aj v trvaní slnečného svitu a v konečnom dôsledku aj v charakteristikách teploty vzduchu.

Ponúkame vám prezentáciu slajdov, ktoré sme dnes predniesli na brífingu pre médiá pod názvom Zhodnotenie leta 2026

Témou Medzinárodného dňa ochrany ozónovej vrstvy 2026 sú „Globálne opatrenia pre chladnejšiu planétu“, ktoré upriamujú pozornosť na 10. výročie prijatia dodatku z Kigali k Montrealskému protokolu. Vedecký výskum v druhej polovici 20. storočia ukázal, že viaceré človekom vyrábané chemické látky, najmä chlórofluórované uhľovodíky (CFC), halóny, tetrachlórmetán a metylbromid, poškodzujú stratosférickú ozónovú vrstvu, ktorá chráni život na Zemi pred škodlivým ultrafialovým žiarením. Tieto látky obsahujú najmä chlór alebo bróm, ktoré sa po preniknutí do stratosféry podieľajú na chemickom rozklade ozónu, pričom zlúčeniny brómu majú spravidla ešte vyšší potenciál poškodzovať ozónovú vrstvu než zlúčeniny chlóru.

Keď teplota vzduchu dosiahne na začiatku jesene 35 °C a viac, je to v klimatických podmienkach Slovenska výnimočná udalosť. V databáze SHMÚ, v ktorej sú aj údaje z konca 19. storočia, sú prvé záznamy o takýchto vysokých teplotách na začiatku septembra z roku 2015, kedy sa to stalo hneď prvý deň tohto úvodného jesenného mesiaca. Po 9 rokoch, v roku 2024, sa táto situácia opakovala, ale podobne vysoké hodnoty sa vtedy vyskytli 1., 2., 3. a 4. septembra.

Po takmer dvoch rokoch úsilia o navrátenie historickej povodňovej značky z októbrovej povodne na Hrone (22. 10. 1974) je naspäť na novopostavenom moste v centre Banskej Bystrice na Štefánikovom nábreží. Povodňová značka je v blízkosti frekventovanej zastávky mestskej hromadnej dopravy na hlavnej línii mestskej dopravy a na prístupovej trase k železničnej zastávke Banská Bystrica – mesto, kde ide zároveň o prezentovanie historickej pamäte na najväčšiu povodeň na Hrone v novodobej histórii mesta i rieky. Ďalšie identické značky z októbrovej povodne 1974 v meste sú menej viditeľné a málo známe pre obyvateľov či návštevníkov Banskej Bystrice.

August 2026 sa skončil na Slovensku po teplotnej stránke ako nadnormálny (teplý) až mimoriadne nadnormálny (mimoriadne teplý). Najvyššia odchýlka priemernej mesačnej teploty vzduchu od normálu 1991 – 2020 bola 4,2 °C na meteorologickej stanici Hurbanovo. Naopak najnižšia 1,2 °C na stanici Podolínec. Najvyššiu priemernú mesačnú teplotu vzduchu 25,6 °C sme zaznamenali v Hurbanove. Najnižšia priemerná mesačná teplota vzduchu bola 16,2 °C v obci Vyšná Boca. Absolútne najnižšiu teplotu vzduchu na staniciach do 1000 m n. m. sme zaznamenali 24.8. v obci Mlynky 1,6 °C (na Lomnickom štíte to bolo -1,3 °C, 18.8.). Absolútne najvyššia teplota vzduchu bola v Dolných Plachtinciach 42,2 °C (6.8.2026).

Júl 2026 sme podľa operatívnych údajov vyhodnotili z teplotného hľadiska ako normálny na väčšine územia Slovenska a na západe Slovenska ako silne nadnormálny. Z hľadiska zrážok bol júl 2026 podnormálny na väčšine územia, s výnimkou južného Slovenska, kde bol vyhodnotený ako silne až mimoriadne podnormálny (1). V povrchových vodách sme júl vyhodnotili ako suchý mesiac vo väčšine povodí Slovenska a ako extrémne suchý v povodí Ipľa, Bodvy a Bodrogu. Počas júla na tokoch pretrvávala ustálenosť vodných hladín zväčša pri nízkych vodných stavoch; prechodné vzostupy vodných hladín boli zaznamenané v povodí Váhu, kde boli dosiahnuté 1. stupne povodňovej aktivity. Tento mesiac v podzemnej vode celkovo hodnotíme ako podpriemerný. Obr. Vodomerná stanica Moldava nad Bodvou, tok Bodva (foto: júl 2026).