We apologize for missing content. Content is available only in Slovak language.

Hydrologické zhodnotenie 2005

Zrážkový úhrn na území SR dosiahol v roku 2005 hodnotu 938 mm, čo predstavuje 123 % normálu. Zrážkové úhrny v jednotlivých mesiacoch kalendárneho roka 2005 dokumentuje tab. 2.1.

Tab. 2.1 Priemerné úhrny zrážok na území SR v roku 2005
Mesiac 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11. 12. rok
mm 69 69 23 87 83 73 112 157 65 16 51 133 938
% normálu 150 164 49 158 109 85 124 194 103 26 82 251 123
Nadbytok(+)/Deficit (-) 23 27 -24

32

7 -13 22 76 2 -45 -11 80 176
Charakter zrážkového obdobia V VV VS VV N N V MV N VS N MV VV

S - suchý, VS - veľmi suchý, MS - mimoriadne suchý, N - normálny, V - vlhký, VV - veľmi vlhký, MV - mimoriadne vlhký

 

Rok 2005 je hodnotený ako zrážkovo veľmi vlhký rok. Jednotlivé mesiace mali rozličný charakter. V januári a februári spadlo na územie SR 69 mm zrážok. V januári toto množstvo predstavuje 150 % normálu a klasifikujeme ho ako vlhký mesiac, február je klasifikovaný ako veľmi vlhký mesiac a množstvo spadnutých zrážok predstavuje 164 % zrážkového normálu. Marec s hodnotou 23 mm zrážok bol veľmi suchý mesiac, kým apríl patril znovu medzi veľmi vlhké mesiace (87 mm, t.j. 158 % normálu). Máj a jún boli na hodnote mesačného zrážkového normálu. Júl bol klasifikovaný ako vlhký a august s hodnotou 157 mm, zodpovedajúcich 194 % mesačného zrážkového normálu bol jedným z dvoch mimoriadne vlhkých mesiacov v roku. Mesiac september, kedy padlo 65 mm zrážok bol zrážkovo normálny. Október bol najsuchším mesiacom v roku (16 mm, t.j. 26 % normálu), november mal charakter zrážkovo normálneho mesiaca a december s hodnotou 133 mm zrážok predstavujúcich 251 % normálu bol najvlhším mesiacom roka. Pri celkovom hodnotení roka 2005 došlo k nadbytku zrážok, a to až o 176 mm.

 

Ročné zrážkové úhrny v jednotlivých povodiach SR dokumentuje Tab. 2.2. Najmenej zrážok spadlo v povodí Dunaja (628 mm), a v povodí Moravy, kde spadlo len o 10 % viac zrážok. Obe povodia mali normálny charakter zrážkového obdobia. V povodí Slaná zrážkový úhrn dosiahol 112 % normálu, čo predstavuje vlhký charakter zrážkového obdobia v danom povodí. Až v siedmych povodiach bol charakter zrážkového obdobia veľmi vlhký, a to v povodiach Váh, Nitra, Hron, Ipeľ, Bodva, Bodrog a Poprad a Dunajec. Ich zrážkové úhrny dosahovali 121 až 133 % príslušných zrážkových normálov. Najvyššia hodnota zrážkového úhrnu, a to väčšia ako 140 % príslušného normálu bola dosiahnutá v povodí Hornádu, čo klasifikovalo toto povodie ako zrážkovo mimoriadne vlhké.

 

Tab. 2.2 Priemerné výšky zrážok a odtoku v jednotlivých povodiach SR v roku 2005
Čiastkové povodie *Morava *Dunaj Váh Nitra Hron *Ipeľ Slaná Bodva Hornád *Bodrog *Poprad Dunajec SR
Plocha povodia [km2] 2282 1138 14268 4501 5465 3649 3217 858 4414 7272 1950 49014
Priemerný úhrn zrážok [mm] 751 628 1116 842 961 835 885 923 968 924 1119 938
% normálu 110 100 132 121 122 122 112 126 143 131 133 123
Char. zrážk. obdobia N N VV VV VV VV V VV MV VV VV VV
Ročný odtok [mm] 61 51 343 136 264 158 191 144 301 330 541 207
% normálu 52 142 96 86 83 101 91 68 133 140 146 79

S - suchý, VS - veľmi suchý, N - normálny, V - vlhký, VV - veľmi vlhký, MV - mimoriadne vlhký

* toky a im zodpovedajúce údaje len zo slovenskej časti povodia

 

 

Zrážkový úhrn v jednotlivých povodiach a jeho rozdelenie v roku sa prejavil v ročnom odtečenom množstve z hlavných povodí nasledovne: ročné odtečené množstvo z čiastkového povodia dosiahlo, resp. prekročilo 100 % dlhodobého priemeru v povodí Dunaja, Ipľa, Hornádu, Bodrogu a Popradu a Dunajca. V povodí Moravy ročné odtečené množstvo dosiahlo len 52 % dlhodobého priemeru a v ostatných povodiach ročné odtečené množstvo sa pohybovalo v rozpätí 68 až 96 % príslušných dlhodobých hodnôt.

Priemerné ročné prietoky sa pohybovali v rozpätí 20% až 180% Qa (dlhodobého priemerného prietoku). Najmenšie hodnoty priemerných ročných prietokov boli zaznamenané v povodí Moravy (23 až 79 % Qa) a Bodvy (41 až 86 % Qa). O niečo vyššie hodnoty sa vyskytli v povodiach Dunaja (42 až 103 % Qa), Nitry (55 až 109 % Qa), Hrona (62 až 100 % Qa), Slanej (63 až 133 % Qa), Ipľa (68 až 114 % Qa) a Váhu (69 až 136 % Qa). Priemerné ročné prietoky dosahovali najvyššie hodnoty v povodiach Hornádu (81 až 178 % Qa), Bodrogu (97 až 146 % Qa) a Popradu (118 až 126 % Qa).

Maximálne priemerné mesačné prietoky sa vo väčšine povodí vyskytli v apríli a dosahovali 75 až 225 % Qma-4/1931-80. Na Morave, Malom Dunaji a niektorých tokoch v povodí Váhu, Nitry, Hrona a Ipľa boli maximálne priemerné mesačné prietoky zaznamenané v mesiaci marec, s hodnotami 70 až 190 % Qma-3/1931-80. V povodí Bodvy sa maximálne priemerné mesačné prietoky vyskytli v máji (70 až 200 % Qma-5/1931-80) a v povodí Popradu v júni (145 až 165 % Qma-6./1931-80).

Najmenšie priemerné mesačné prietoky boli zaznamenané okrem jarných mesiacov prakticky počas celého roka. Najčastejšie sa vyskytli v novembri a dosahovali 15 až 75 % Qma-11/1931-80. Na hornom úseku Váhu, Hrona, Ipľa, v povodí Hornádu a Popradu, ďalej na Vydrici, Dobšinskom potoku, Hrdzavom potoku, Blhu, Štítniku, Kokavke a Turni boli zaznamenané v januári alebo vo februári s hodnotami 20 až 80 % Qma-1,2/1931-80. V povodí Malého Dunaja a na Rudave boli minimálne priemerné mesačné prietoky zaznamenané v júni (14 až 41 % Qma-6/1931-80), v dolnej časti Hrona, na strednom a dolnom toku Ipľa, na Okne a na Roňave v júli (35 až 60 % Qma-7/1931-80). Skoro v celom povodí Nitry, na strednom úseku Váhu na Chvojnici a Močiarke sa minimálne priemerné mesačné prietoky vyskytli v októbri (15 až 111 % Qma-10/1931-80). Na Belej bol obdobím výskytu minimálnych priemerných mesačných prietokov december (35% Qma-12/1931-80).

Maximálne kulminačné prietoky sa vo väčšine povodí (Dunaj, Malý Dunaj, Nitra, Váh, Bodva a Poprad) vyskytli v marci, menej často v júni a auguste. Ich hodnoty sa pohybovali na úrovni 1 až 5-ročného prietoku. V povodí Hrona, na niektorých prítokoch Hornádu aj na vlastnom toku a na Slavkovskom potoku v povodí Popradu hodnoty kulminačných prietokov dosiahli významnosť 5-ročného prietoku. Kulminačné prietoky s významnosťou 5 až 10-ročného prietoku boli zaznamenané v povodiach Moravy, Slanej, Hornádu, Bodrogu a niektorých tokoch v povodí Váhu, Ipľa a na Nitre v Nitrianskej Strede. Na Myjave v Jablonici, Polhoranke v Oravskej Polhore, Jelešni v Trstenej a na Toryse v Košických Olšanoch kulminácie dosahovali významnosť 10 až 20-ročného prietoku. Najvýznamnejšie kulminácie v roku 2005 boli dosiahnuté v Plášťovciach na Litave a na Sobraneckom potoku v Sobranciach, kde maximálne kulminačné prietoky dosiahli významnosť 20-ročného kulminačného prietoku.

Minimálne priemerné denné prietoky boli najčastejšie zaznamenané prevažne v júli, septembri, novembri, ale i v jarných mesiacoch január až marec a dosahovali hodnoty Q180d až Q364d. Najmenšie minimálne priemerné denné prietoky s hodnotou nižšou ako Q364d boli zaznamenané v povodí Moravy na Chvojnici, Maline a Močiarke, v povodí Malého Dunaja na Čiernej vode a v povodí Nitry na Nitrici a Radošinke. Hodnoty menšie ako Q364d sa vyskytli aj na Váhu a Hrone ako aj na niektorých ich prítokoch. V povodí Ipľa v stanici Divín - Budínsky potok bol minimálny priemerný denný prietok rovný dlhodobej hodnote Q364d, a v Pôtri na Starej rieke menší ako Q364d. V povodí Hornádu na Hnilci a v povodí Bodrogu na Uličke sa tiež vyskytol minimálny priemerný denný prietok menší ako Q364d.

 

 

Povodie Moravy

Priemerné ročné prietoky v povodí Moravy sa pohybovali v rozpätí 35 až 90 % dlhodobého priemeru Qa.

Maximálne priemerné mesačné prietoky boli zaznamenané na väčšine povodia v marci, na Maline v júni a na Močiarke v auguste a ich relatívne hodnoty sa pohybovali v rozpätí 80 až 195 %.

Minimálne priemerné mesačné prietoky sa vyskytli na Rudave v júni, na Teplici v septembri, na Chvojnici a Močiarke v októbri a na ostatných tokoch povodia v novembri. Relatívne hodnoty minimálnych priemerných mesačných prietokov sa pohybovali v rozpätí 5 až 40 % príslušných dlhodobých mesačných hodnôt.

Maximálne kulminačné prietoky sa v povodí Moravy vyskytli väčšinou v marci, na Močiarke v auguste. Najvýznamnejšie kulminácie na Myjave (v Jablonici) dosahovali významnosť 10 až 20-ročného prietoku. Na Chvojnici (v Lopašove), na Teplici (v Sobotišti) a na Morave (v Záhorskej Vsi) kulminačné prietoky dosahovali významnosť 5 až 10-ročného prietoku, na Rudave (v Studienke) dosiahli hodnotu 1-ročného prietoku. Na Myjave (Šaštín - Stráže), na Morave (Moravský Ján) a na Močiarke dosahovali kulminácie významnosť 2 až 5-ročného prietoku. Na Maline v Jakubove bola významnosť maximálneho kulminačného prietoku menšia ako 1-ročný prietok. Na ostatných tokoch povodia dosahovali kulminácie významnosť 1-ročného prietoku.

Minimálne priemerné denné prietoky sa vyskytovali v rôznych mesiacoch (jún, júl, august a november) a pohybovali sa v rozpätí Q330d až Q364d. Na Chvojnici, Maline a Močiarke boli hodnoty minimálnych priemerných denných prietokov menšie ako Q364d.

 

Povodie Dunaja

Priemerné ročné prietoky dosahovali na hlavnom toku Dunaja 95 až 110 % dlhodobého priemeru, na Vydrici 60 % Qa.

Maximálne priemerné mesačné prietoky sa vyskytli na Dunaji v apríli, kedy dosiahli hodnoty 120 až 130 % Qma-4/1931-80 a na Vydrici v marci, kedy maximálne priemerné mesačné prietoky dosahovali 70 % príslušných dlhodobých mesačných hodnôt .

Minimálne priemerné mesačné prietoky sa na hlavnom toku vyskytli v novembri a dosiahli hodnoty 65 až 70 % Qma-11/1931-80 a na Vydrici v januári 25 % Qma-1/1931-80.

Maximálne kulminačné prietoky sa vyskytli v marci a v júli a dosiahli hodnoty 2 až 5-ročného prietoku. Na Vydrici sa vyskytol maximálny kulminačný prietok s významnosťou menšou ako 1-ročný prietok.

Minimálne priemerné denné prietoky sa vyskytli na Vydrici v januári, na hlavnom toku Dunaj v novembri a v decembri a pohybovali sa v rozpätí Q180d až Q364d.

 

Povodie Váhu a Malého Dunaja

Hodnoty priemerných ročných prietokov v povodí Váhu sa pohybovali v rozpätí 65 až 140 % Qa, na hlavnom toku povodia dosahovali hodnoty od 85 až 100 % Qa.

Maximálne priemerné mesačné prietoky na hlavnom toku Váhu sa vyskytovali najčastejšie v apríli, ich relatívne hodnoty sa pohybovali v rozpätí 105 % až 205 % Qma-4/1931-80, na Jablonke a Vláre v marci, ich hodnoty dosiahli 160 až 190 % Qma-3/1931-80, na Belej, na Váhu v Strečne a v Žiline dosahovali v máji 70 až 140 % Qma-5/1931-80.

Minimálne priemerné mesačné prietoky sa vyskytovali v rôznych mesiacoch, na hornom úseku Váhu po Litovský Mikuláš sa vyskytovali v mesiacoch január a február, kedy ich hodnoty dosiahli 40 až 75 % Qma-1,2/1931-80, na Belej v decembri 35% Qma-12/1931-80. Od Liptovského Mikuláša a v strednej časti Váhu a jeho prítokov sa hodnoty minimálneho priemerného mesačného prietoku vyskytli v mesiaci október 15 až 50 % Qma-10/1931-80; na Boci, Orave a Turci a na dolnom úseku Váhu to bolo v novembri s hodnotami 20 až 75 % Qma-11/1931-80.

Maximálne kulminačné prietoky sa vyskytovali prevažne v marci, máji, júni a v auguste. Vo väčšine povodia Váhu hodnoty dosahovali významnosť menšiu ako 1-ročný prietok, alebo ho mierne prekročili. Na tokoch Demänovka, Jalovčianka, Kvačianka, Prosečianka, Biela Orava (v Lokci), Studenom potoku, Zázrivke, Petrovičke a Vláre dosahovali kulminačné prietoky významnosť 2 až 5-ročného prietoku. Toky Oravica v júni a Čiernik v marci dosahovali významnosť 5 až 10-ročného prietoku. Na Polhoranke (v Oravskej Polhore), Jelešni v Trstenej a Jablonke (v Čachticiach) dosahovali kulminácie významnosť 10 až 20-ročného prietoku.

Minimálne priemerné denné prietoky sa vyskytovali v rôznych mesiacoch a pohybovali sa v rozpätí Q270d až Q364d. Na prítokoch Čierny Váh, Ipoltica, Biely Váh, Suchý potok, Veselianka, Zázrivka, Necpalský potok, Čierňanka, Rajčianka (v Šuji), Mošteník, Biela Voda, Pružinka a Váh (v Liptovskom Hrádku a v Šali) boli hodnoty minimálnych priemerných denných prietokov menšie ako Q364d.

Povodie Malého Dunaja

Prirodzený odtok tejto oblasti tvorí hydrologický režim tokov s relatívne malou vodnosťou, stekajúcich z východných svahov Malých Karpát. Hodnoty priemerných ročných prietokov na týchto tokoch sa pohybovali v rozpätí 43 % až 67 % Qa.

Maximálne priemerné mesačné prietoky sa vyskytli na všetkých tokoch danej oblasti v marci v rozpätí 80 % až 110,5 % Qma-3/1931-80.

Minimálne priemerné mesačné prietoky sa vyskytli v povodí Malého Dunaja v júni a dosiahli hodnoty 14 až 41 % Qma-6/1931-80.

Maximálne kulminačné prietoky boli zaznamenané v mesiaci marec. Hodnoty maximálneho kulminačného prietoku dosahovali významnosť 1 až 2-ročného prietoku, na Čiernej vode nebol dosiahnutý ani 1-ročný prietok.

Minimálne priemerné denné prietoky boli zaznamenané v mesiacoch jún a júl a pohybovali sa v rozpätí Q330d až Q364d, na Čiernej Vode (Bernolákovo) bol zaznamenaný prietok menší ako Q364d.

 

Povodie Nitry

Priemerné ročné prietoky dosahovali hodnoty 54,8 % až 109,4 % príslušného dlhodobého priemeru.

Maximálne priemerné mesačné prietoky boli zaznamenané v mesiacoch marec a apríl. Ich hodnoty dosahovali 104,6 % na Tužine (Tužina - Tužina) až 169,5 % Qma-3,4/1931-80 na Žitave (Žitava - Vieska nad Žitavou).

Minimálne priemerné mesačné prietoky sa v povodí Nitry vyskytli hlavne v októbri a ich hodnoty sa pohybovali v rozpätí 26 až 111 % príslušného dlhodobého mesačného prietoku. Na Nitre (v Kľačne) bol minimálny priemerný mesačný prietok zaznamenaný vo februári (28,9 % Qma-2/1931-80) a na Radošinke v novembri (27 % Qma-11/1931-80).

Maximálne kulminačné prietoky sa vyskytli na väčšine tokov v marci, na Chvojnici v júli. Hodnota maximálneho kulminačného prietoku na Nitre (Nitrianska Streda) dosiahla takmer 10-ročný prietok, na Nitre (Nedožery), Radošinke (Čáb Sila) a Žitave (Vieska nad Žitavou) dosiahli hodnoty 2 až 5-ročného prietoku. Na Tužine (Tužina), Handlovke (Handlová), Nitrici (Liešťany) a Radiši (Bánovce nad Bebravou) dosahovali kulminačné prietoky hodnoty 1 až 2-ročného prietoku. Na Nitre (Kľačno), Chvojnici (Chvojnica) a Bebrave (Biskupice) nedosahovali hodnoty ani 1-ročného prietoku.

Minimálne priemerné denné prietoky sa vyskytovali v mesiacoch marec, jún až november a pohybovali sa zväčša v rozpätí Q270d až Q364d. Na hornej Chvojnici, Nitrici a Radošinke bol zaznamenaný priemerný denný prietok menší ako Q364d. Na Chvojnici bola podkročená doterajšia hodnota minimálneho prietoku 0,012 m3.s-1 z 31.8.1982 a nové absolútne minimum je 0,008 m3.s-1 zaznamenané 26.11.2005.

 

Povodie Hrona

Priemerné ročné prietoky dosahovali v pozorovacích staniciach v povodí 40 až 118 % dlhodobých hodnôt, pričom v prevažnej väčšine staníc sa pohybovali v rozmedzí 65 až 85 % týchto hodnôt.

Maximálne priemerné mesačné prietoky sa vyskytli na hlavnom toku a jeho prítokoch v apríli, s výnimkou Slatiny a prítokov v dolnom úseku, kde sa vyskytli už v marci. Aprílové hodnoty predstavovali 95 až 225 %, marcové 70 až 160 % svojich dlhodobých hodnôt.

Minimálne priemerné mesačné prietoky boli zaznamenané hlavne vo februári a novembri, na Slatine a prítokoch v dolnej časti Hrona to boli aj mesiace júl až október, výnimočne január. Pohybovali sa v rozpätí 7 až 74 % príslušných dlhodobých hodnôt.

Najvýznamnejšie prietokové vlny sa vyskytli v marci, kedy na hlavnom toku v Brehoch a v Kameníne kulminácia prekročila hodnotu 5-ročného maximálneho prietoku, v Žiari nad Hronom a na prítokoch Slatina a Podlužianka kulminácie prekročili hodnotu 2-ročného maximálneho prietoku. V ostatných staniciach boli maximálne kulminácie prietokov hlavne v apríli (kulminačné prietoky neboli väčšie ako 1-ročné maximálne prietoky) a v decembri (najvýznamnejšia kulminácia v stanici Hronská Breznica - Jasenica, kde bola prekročená hodnota 2-ročného maximálneho prietoku). Z letných dažďov sa vyskytli maximálne ročné kulminácie v júli na staniciach v povodí Čierneho Hrona, pri najvýznamnejšej v Osrblí na Osrblianke bol prekročený 2-ročný maximálny prietok.

Minimálne priemerné denné prietoky v prevažnej väčšine staníc boli v novembri, na niektorých staniciach v hornej a strednej časti povodia aj koncom januára, vo februári, resp. začiatkom marca, kedy sa vyskytovalo ďalšie obdobie nízkych prietokov, s hodnotami blízkymi jesennému minimu. Výskyt minimálnych prietokov bol aj v letnom období, hlavne v júli na prítokoch v dolnom úseku Hrona. Hodnoty miním sa pohybovali od 270-denného prietoku až po hodnoty menšie ako 364-denný prietok. Menšie hodnoty ako 364-denný prietok boli na niektorých prítokoch z Nízkych Tatier, Hutnej, Starohorskom potoku, v ústí Bystrice, Tajovskom potoku, v ústí Slatiny, Kľaku, na Jasenici a prítokoch dolného Hrona. Aj samotný hlavný tok mal od Dubovej až po Hronskú Breznicu minimálne prietoky menšie ako Q364d.

 

Povodie Ipľa

Priemerné ročné prietoky vo vodomerných staniciach dosahovali hodnotu 61 až 134 % Qa, s výnimkou staníc na sústave vodných diel Mýtna - Ružiná.

Maximálne priemerné mesačné prietoky sa vyskytli hlavne v apríli, na prítokoch Štiavnica, Búr a v stanici Krivánsky potok pod VN Mýtna už v marci. Ich hodnoty sa pohybovali bez staníc na hore uvedenej sústave od 152 do 274 % príslušných dlhodobých mesačných hodnôt.

Minimálne priemerné mesačné prietoky boli v hornej časti povodia v januári a februári, v ostatných staniciach v júli, výnimočne v auguste a novembri, s hodnotami v rozmedzí od 6 až 92 % príslušných dlhodobých mesačných hodnôt.

Maximálne kulminačné prietoky sa vyskytli v povodiach Krivánskeho potoka, horného Tisovníka a Búru v decembri, na dolnom úseku Ipľa a v povodí Krupinice v marci, v ostatných povodiach v tretej dekáde apríla. Najvýznamnejšie kulminácie boli dosiahnuté v Plášťovciach na Litave (20-ročný maximálny prietok), v Želovciach na Krtíši (10-ročný maximálny prietok), v Dudinciach na Štiavnici (5-ročný maximálny prietok), čo spôsobilo, že najvýznamnejšia kulminácia na hlavnom toku bola vo Vyškovciach (2-ročný maximálny prietok).

Minimálne denné prietoky sa vo väčšine staníc vyskytli v období malých prietokov od polovice júna do začiatku augusta a ich hodnoty sa najčastejšie pohybovali od Q270d do Q355d. V stanici Divín - Budínsky potok bol minimálny denný prietok rovný dlhodobej hodnote Q364d a v Pôtri na Starej rieke menší ako Q364d.

 

Povodie Slanej

Priemerné ročné prietoky dosahovali 63 až 90 % Qa okrem Slanej, ktorá je ovplyvnená prevodom vody z VN Palcmanská Maša.

Maximálne priemerné mesačné prietoky sa vyskytli na väčšine tokov v apríli, na Súľovskom potoku a Štítniku v máji a na Blhu v decembri. Na hlavnom toku Slanej dosiahli 147 až 181 %, na jej prítokoch 100 až 183 %, v povodí Rimavy 110 až 140 % príslušných dlhodobých mesačných hodnôt.

Minimálne priemerné mesačné prietoky sa väčšinou vyskytli v novembri, na Dobšinskom potoku, Hrdzavom potoku a Blhu v januári, na Štítniku a Kokávke vo februári, pričom dosiahli 19 až 52 % príslušných dlhodobých hodnôt.

Maximálne kulminačné prietoky sa v dolnej časti Slanej, Turci, na Hrdzavom potoku, v dolnej časti Rimavy, na Gortve a Blhu vyskytli v apríli, v horných častiach Slanej a Dobšinskom potoku v júni, na Rimave a ostatných prítokoch v decembri, ojedinele v marci. Aprílové kulminácie boli najvýznamnejšie, v Gemerskej Vsi na Turci bol dosiahnutý 10-ročný maximálny prietok, v Drienčanoch na Blhu 5 až 10-ročný maximálny prietok a ostatné maximálne ročné prietoky sa pohybovali v rozmedzí 2 až 5-ročných maximálnych prietokov.

Výskyt minimálnych denných prietokov bol časovo veľmi rozptýlený, v hornej časti Slanej v januári, v Štítniku v marci, na ostatných prítokoch Slanej v júli a v auguste, v Plešivci v septembri a na hlavnom toku Slanej väčšinou v novembri. Ich hodnoty sa pohybovali od Q270d až po hodnoty menšie ako Q364d. Výskyt minimálnych priemerných denných prietokov na hornej Rimave bol vo februári a marci, na prítokoch Rimavica a Gortva v júni až v auguste, na hlavnom toku Rimava v novembri, iba vo Vlkyni v septembri. Hodnoty sa pohybovali medzi Q270d - Q364.

 

Povodie Bodvy

Hodnoty priemerných ročných prietokov dosahovali rozpätie 40 až 85 % dlhodobého priemeru.

Maximálne priemerné mesačné prietoky sa vo všetkých vodomerných staniciach vyskytli v máji a ich relatívne hodnoty dosahovali 70 až 200 % príslušného dlhodobého mesačného prietoku.

Minimálne priemerné mesačné prietoky boli zaznamenané na Bodve a Ide v novembri, na Turni v januári s relatívnymi hodnotami 6 až 25 % Qma-1,11/1931-80.

Obdobím výskytu maximálnych kulminačných prietokov boli mesiace apríl až júl. Na Bodve a Ide kulminácie dosahovali hodnoty 1 až 2-ročných maximálnych prietokov. Na Turni hodnoty kulminácií nedosiahli významnosť ani 1-ročného prietoku.

Minimálne priemerné denné prietoky sa vyskytli na Bodve v auguste, na Ide v júli, na Turni vo januári. Minimálny priemerný denný prietok dosahoval hodnoty Q355d až Q364d.

 

Povodie Hornádu

Hodnoty priemerných ročných prietokov sa v povodí pohybovali v rozpätí 80 až 180 % Qa.

Maximálne priemerné mesačné prietoky sa vyskytli v apríli až auguste. Na hlavnom toku Hornáde dosiahli 135 až 190 %, na Toryse 310 až 425 %, na Hnilci 105 až 115% a na Olšave 325 % príslušného dlhodobého priemerného mesačného prietoku. Ich relatívne hodnoty sa pohybovali v rozpätí 105 % (Hnilec - Stratená) až 425 % (Torysa - Košické Olšany) príslušných dlhodobých hodnôt.

Minimálne priemerné mesačné prietoky boli zaznamenané v januári, februári a decembri. Ich relatívne hodnoty dosahovali 15 až 80 % príslušných dlhodobých mesačných hodnôt.

Výskyt maximálnych kulminačných prietokov bol zaznamenaný v marci, júni a auguste. Kulminačný prietok s významnosťou 5-ročného prietoku sa vyskytol na Hornáde (Hranovnica), na Svinke (Bzenov) a na Olšave (Bohdanovce). Na Toryse, Sekčove a Svinickom potoku bol dosiahnutý prietok s významnosťou 5 až 10-ročného prietoku. Na Toryse (Košické Olšany) bol dosiahnutý prietok s významnosťou 10 až 20-ročného prietoku.

Minimálne priemerné denné prietoky sa vyskytovali v rôznych mesiacoch (január, február, marec, august, november) s hodnotami prietokov od Q270d až Q364d. Na Hnilci (Stratená) sa vyskytol prietok menší ako Q364d.

 

Povodie Bodrogu

Priemerné ročné prietoky v povodí sa pohybovali v rozpätí 95 až 145 % Qa.

Maximálne priemerné mesačné prietoky boli zaznamenané v apríli a v máji. Pohybovali sa v rozpätí 115 až 425 % príslušného dlhodobého priemerného mesačného prietoku.

Minimálne priemerné mesačné prietoky sa vo väčšine vyskytli v novembri, na Okne a Roňave v júli. Relatívne hodnoty minimálnych priemerných mesačných prietokov sa pohybovali v rozpätí 15 až 65 % príslušných dlhodobých hodnôt.

Maximálne kulminačné prietoky sa vyskytovali v mesiacoch marec až máj a august. Na Laborci (Krásny Brod), Vydraňke (Medzilaborce), Starine (Cirocha n/VD) bol zaznamenaný v máji kulminačný prietok s významnosťou 5 až 10-ročného. Na Sobraneckom potoku (Sobrance) bol dosiahnutý dňa 19.05.2005 prietok 45,95 m3.s-1 s významnosťou 20-ročného kulminačného prietoku.

Minimálne priemerné denné prietoky boli zaznamenané v auguste, októbri a novembri s hodnotami Q1800d až Q364d. Na Uličke sa vyskytol prietok menší ako Q364d.

 

Povodie Popradu

Hodnoty priemerných ročných prietokov dosahovali 117% (Poprad) až 125% (Dunajec) Qa.

Maximálne priemerné mesačné prietoky boli zaznamenané v júni a dosahovali hodnoty 145 až 165 % Qma-6./1931-80.

Výskyt minimálnych priemerných mesačných prietokov bol zaznamenaný na Poprade vo februári, na Dunajci v novembri s relatívnymi hodnotami 50 až 70 % Qma-2.,11./1931-80.

Maximálne kulminačné prietoky boli zaznamenané v júni, dosiahli významnosť 1 až 5-ročného prietoku, na Slavkovskom potoku (Poprad) bol dosiahnutý 5-ročný prietok.

Minimálne priemerné denné prietoky dosahovali hodnoty Q330d na Dunajci v novembri, na Poprade Q330-355d vo februári.