Dusno
Dusno je nepríjemný subjektívny pocit, ktorý vzniká pri kombinácii teploty a vlhkosti vzduchu (najmä pri slabom vetre). V takýchto podmienkach sa pot z pokožky horšie odparuje, telo sa ochladzuje menej účinne a človek má pocit „ťažkého“, lepkavého vzduchu.
Často sa vyskytuje najmä v teplom polroku a býva typické aj pred búrkovou činnosťou. Dusno vzniká vtedy, keď parciálny tlak vodnej pary prekročí hodnotu e > 18,7 hPa (Scharlau, 1943). Prakticky to znamená, že pri 100 % relatívnej vlhkosti je „hranica dusna“ už okolo 16,5 °C, pri nižšej vlhkosti je potrebná vyššia teplota.
Podľa Scharlaua (1943) (v domácej literatúre prevzaté a používané aj v práci Kvetáka, 1986) možno dusno kategorizovať na tri stupne podľa hodnoty tlaku vodnej pary:
- slabé dusno: 18,8 ≤ e < 24,0 hPa
- silné dusno: 24,0 ≤ e ≤ 30,5 hPa
- vyčerpávajúce dusno: e > 30,5 hPa
Dusno vyjadruje vlhkostnú záťaž a „ťažkosť“ ovzdušia, nie priamo pocitovú teplotu ako Heat Index. Kritérium je založené na vodnej pare v ovzduší (cez e) a nezohľadňuje napr. vietor či priame slnečné žiarenie, ktoré môžu pocitové vnímanie zhoršiť alebo zlepšiť.
Zdroj:
Kveták, Š., 1986. Výsušné a dusné počasie v Hurbanovo. Geografický časopis, roč. 38, č. 1, s. 24–42.
Scharlau, K., 1943. Die Schwüle als meßbare Größe. Bioklimatische Beiblätter (Meteorologische Zeitschrift), 10, s. 19–23.
Slovenský hydrometeorologický ústav. Dusno a microburst. https://www.shmu.sk/sk/?id=734&page=2049
Steadman, R. G. (1979). The assessment of sultriness. Part I: A temperature-humidity index based on human physiology and clothing science. Journal of Applied Meteorology, 18(7), 861–873.
Szaboóvá, Kristína, 2021. Zvyšuje sa v Hurbanove počet dusných dní? Meteorologický časopis, roč. 24, č. 2, s. 75–83 [online].