Tepelný index (HI z angl. Heat Index)
Tepelný index, vyjadruje, ako horúco sa človek cíti, keď sa skombinuje teplota vzduchu a vlhkosť vzduchu. Nejde o skutočnú teplotu, ale o pocitovú teplotu, ktorá lepšie opisuje záťaž pre ľudský organizmus počas horúčav.
Tepelný index je založený na modeli zdravého dospelého človeka, ktorý:- je v dobrom zdravotnom stave,
- je primerane oblečený (ľahké letné oblečenie),
- nachádza sa v tieni,
- vykonáva ľahkú fyzickú aktivitu.
Index nepočíta s extrémnou fyzickou námahou, priamym slnečným žiarením ani s individuálnymi zdravotnými obmedzeniami.
Index sa vypočíta z teploty vzduchu a relatívnej vlhkosti vzduchu. Používa sa empirický vzorec (odvodený zo Steadmanovho modelu a často aproximovaný Rothfuszovou regresiou), ktorý vyjadruje, ako vyššia vlhkosť spomaľuje ochladzovanie tela potením. Pri vysokých hodnotách sa organizmus prehrieva, pretože nedokáže dostatočne odvádzať teplo. Čím je vzduch vlhkejší, tým menej účinne sa pot odparuje a tým vyšší je tepelný index. Vyjadruje tak mieru tepelného stresu pre ľudské telo. Tepelný index preto lepšie než samotná teplota upozorňuje na riziko zdravotných problémov počas horúčav. Výsledok je vyjadrený v stupňoch Celzia (°C). Index nezohľadňuje vietor ani priame slnečné žiarenie. Na priamom slnku môže byť pocitová teplota výrazne vyššia než hodnota HI.
Hodnoty tepelného indexu sa delia do 4 stupňov rizika:
- 27 – 33 °C – varovanie
- 33,1 – 40 °C – silné varovanie,
- 40,1 – 52 °C – nebezpečenstvo,
- nad 52 °C – extrémne nebezpečenstvo.
National Weather Service (NWS, NOAA): Heat Index.
Rothfusz, L.P. (1990): The Heat Index Equation. NOAA Technical Memorandum.
Steadman, R.G. (1979): The assessment of sultriness. Part I: A temperature-humidity index. Journal of Applied Meteorology.
World Meteorological Organization (WMO) (2015): Guidelines on Biometeorology and Heat Stress