SHMÚ vydal meteorologické výstrahy na VietorPoľadovica Zobraziť výstrahy

Slovník vybraných meteorologických pojmov a výrazov

  

Advekcia - prenos tepla alebo vlhkosti prúdením vzduchu - prílev teplého, studeného, vlhkého či suchého vzduchu. Advekcia môže byť v prízemnej vrstve alebo vo vyšších hladinách atmosféry (výšková).

Amplitúda - rozdiel medzi najvyššou a najnižšou hodnotou daného meteorologického prvku v dennom alebo ročnom chode. Pokiaľ ide asi o najzaujímavejší prvok - teplotu vzduchu, najväčšia denná ampitúda je pri jasnom počasí nad suchým povrchom bez vegetácie. Na púšťach dosahuje až 30 stupňov, nad oceánmi je to aj pri slnečnom počasí len niekoľko stupňov.

Anticyklóna, tlaková výš - oblasť, v ktorej je vyšší tlak vzduchu (viac vzduchu) ako v okolí. Vzduch sa v spodnej časti tlakovej výše musí roztekať do strán, následkom čoho vyššie položené vrstvy pomaly klesajú k povrchu. Pri klesavom pohybe sa vzduch (adiabaticky) zohrieva, čím sa zmenšuje jeho relatívna vlhkosť. V oblasti tlakovej výše teda prevláda málooblačné počasie. V zimnom období je však táto skutočnosť príčinou vzniku hmiel a nízkej inverznej oblačnosti.

Aprílové počasie - pomenovanie veľmi premenlivého, „náladového" počasia. Často sa striedajú studené dažďové alebo snehové prehánky so slnečným a teplým počasím. V apríli je dlhodobo najnižší tlak vzduchu v roku. Živé cirkulačné podmienky sú podmienené veľkým rozdielom medzi teplotou oceánu a pevniny. Zatiaľ čo oceán je ešte veľmi studený, pevnina sa už rýchlo zohrieva. Spomínané prehánkové počasie sa vyskytuje najmä pri vpádoch studeného morského vzduchu arktického pôvodu. Charakteristická premenlivosť aprílového počasia je vyjadrená vo viacerých ľudových pranostikách, určite najstručnejšia charakterizuje počasie v tomto mesiaci ako bláznivý apríl.

Arktický deň - deň s maximálnou teplotou vzduchu nižšou ako -10 °C. To znamená, že ak počas 24 hodín nevystúpi teplota nad -10 °C, hovoríme o arktickom dni. V nížinách sa arktické dni vyskytujú veľmi zriedkavo, zvyčajne to býva po preniknutí veľmi studeného vzduchu najmä z oblasti severného Uralu alebo severnej Škandinávie, kde je rodisko arktickej vzduchovej hmoty. Vo vyšších polohách a kotlinách severného Slovenska je výskyt arktických dní častejší, čo súvisí najmä s nízkymi rannými teplotami, keď slnko ani počas dňa nedokáže výraznejšie zohriať vzduch. Studený vzduch sa tu naviac môže vplyvom prirodzenej hradby okolitých hôr "usadiť" na niekoľko dní. Priemerný počet arktických dní počas celého zimného obdobia je v nížinách veľmi nízky, napríklad v Hurbanove je to iba jeden deň. Je veľa zím, keď sa arktické dni vôbec nevyskytnú. V nížinách sme mali naposledy arktické dni na konci decembra v roku 1996. Arktické dni sa môžu ľahko zameniť s dňami so silným mrazom.

Atmosférický front - úzke rozhranie medzi dvomi vzduchovými hmotami, z ktorých každá má iné charakteristické vlastnosti. ( Názvoslovie v meteorológii vznikalo po prvej svetovej vojne, preto takéto „bojové" pomenovanie.) Toto rozhranie je veľmi tenké, pri zemi má hrúbku len niekoľko sto metrov, ale dĺžka tohto rozhrania je stovky kilometrov. Atmosférické fronty súvisia s tlakovými nížami. Na prednej strane níže je teplý front, v zadnej strane níže je zase front studený.  Celý tento komplex nazývame tiež frontálnym systémom. Pri prechode frontu nad daným územím sa menia hodnoty meteorologických prvkov, mení sa druh a množstvo oblačnosti, teplota, vlhkosť vzduchu, mení sa druh zrážok, pozorujeme tiež zmenu hodnoty tlaku vzduchu.

Búrka - pod búrkou rozumieme súbor elektrických, optických a akustických javov vznikajúcich medzi oblakmi navzájom alebo medzi oblakmi a zemou. Často sa stretávame s neodborným prekladom slova storm z Angličtiny: Snow storm - nie snehová búrka ale fujavica, snehová víchrica, Wind storm - nie veterná búrka ale víchrica. Správne je: Thunderstorm - búrka. Môžeme si to zapamätať tak, že s búrkou sa vždy spájajú elektrické výboje - blesky (nemusí ju vždy sprevádzať silný vietor, dážď, krúpy a pod.)

Cirkulácia meridionálna - prevládajúce prúdenie pozdĺž poludníkov, pri ktorom studený vzduch preniká až do subtropického pásma a na iných miestach zasa teplý zo subtrópov pri južnom prúdení až vysokých zemepisných šírok.

Cirkuláca zonálna - pri veľkom tlakovom gradiente medzi vysokými a nízkymi zemepisnými šírkami silné prevažne západne prúdenie.

Cyklón - miestne pomenovanie pre tropické cyklóny, vyskytujúce sa v oblasti Indického oceánu, najmä v Bengálskom zálive.

Cyklóna, tlaková níž - oblasť, v ktorej je nižší tlak vzduchu, ako v jej okolí. Obyčajne vzniká na frontálnej vlne (frontálnej poruche). Výstupný pohyb - vytláčanie teplého vzduchu na frontálnych plochách a jeho roztekanie do strán v hornej časti troposféry vyvoláva úbytok vzduchu, teda pokles tlaku, vznik a prehlbovanie tlakovej níže v tomto priestore. Rýchlosť výstupných pohybov je len niekoľko cm/sek. Pri výstupnom pohybe sa vzduch (adiabaticky) ochladzuje, čím dochádza ku kondenzácii vodnej pary, vzniku oblakov a zrážok.

Cyklóna tropická - zvláštny druh cyklón, ktoré vznikajú nad tropickými oblasťami oceánov. Vyznačujú sa malými rozmermi (do niekoľko 100 km), ale veľkými tlakovými gradientami. Zatial čo v mimotropických cyklónach a anticyklónach je odchýlka tlaku vzduchu od normálu približne do 5 %, v tropických cyklónach klesá tlak vzduchu až 15 % pod normál. Tropické cyklóny sú sprevádzané prívalovými lejakmi (niekedy spadne aj vyše 2000 mm zrážok) a silným vetrom s ničivými účinkami (orkán), ktorý často dosahuje rýchlosť 200 - 300 km/h, v extrémnych prípadoch až 400 km/h. Tropické cyklóny môžu vzniknúť len v rovníkovom pásme, kde je veľkosť Coriolisovej sily zanedbatelný.

Denný chod meteorologických prvkov - zmena hodnoty (časový priebeh meteorologického prvku) počas 24 hodín. Výrazný (pravidelný) denný chod má napríklad teplota vzduchu alebo rýchlosť vetra. V trópoch alebo u nás v letnom období, kde prevládajú zrážky z konvektívnych oblakov (búrky), možno rozpoznať denný chod aj pri zrážkach s maximom v popoludňajších hodinách. Pravidelný denný chod je občas narušený nepravidelnými zmenami, napríklad prechodom atmosférického frontu, rozrušením prízemnej teplotnej inverzie a podobne.

Deň so silným mrazom - deň, keď minimálna teplota vzduchu v priebehu 24 hodín klesne pod -10 °C. Naopak maximálna teplota vzduchu môže v tento deň vystúpiť aj nad nulu.

Dusno - nepríjemný subjektívny pocit vyvolaný kombinovaným účinkom vysokej vlhkosti a teploty vzduchu pri slabom vetre. Nepríjemný pocit spôsobuje malý výpar potu, teda malé schladzovanie povrchu tela. Dusno sa vyskytuje najmä pred búrkou (lokálne "búrky z tepla"). Hranicou pre pocit dusna je pri relatívnej vlhkosti vzduchu 100 % už teplota 16,5 °C, pri relatívnej vlhkosti 50 % teplota 27,9 °C a pri vlhkosti 30 % až 36,9 °C.

Dušičkové počasie - nepríjemné, hmlisté, sychravé a chladné počasie. Absencia slnečného žiarenia pôsobí nepriaznivo na psychiku. Začiatkom novembra sa v tlakovej výši počas nocí už obyčajne vytvárajú hmly, ktoré slabé slnečné žiarenie počas krátkeho dňa (na rozdiel od babieho leta) už nestačí rozptýliť. V ďalších dňoch trvania tlakovej výše sa hmla transformuje na hustú nízku vrstevnatú oblačnosť (stratus), z ktorej občas aj mrholí.

Dymno - zhoršenie viditeľnosťi dôsledkom mikroskopických vodných kvapôčok alebo vlhkých hygroskopických čiastočiek vznášajúcich sa vo vrstve vzduchu pri zemi. O dymne hovoríme, ak je viditeľnosť 10 až 1 km.

Extrémy maximálnej dennej teploty - najnižšia resp. najvyššia maximálna denná teplota zaznamenaná za dlhoročné obdobie na meteorologickej stanici v daný deň (dátum), v danom mesiaci alebo sezóne. Júlové extrémy sú pre nížinné stanice Slovenska nad 36 °C. Napríklad v Bratislave bolo najvyššie maximum zaznamenané 8.VII.1957 a to 38,2 °C. Najnižšie maximum, teda najchladnejší júlový deň bol v Bratislave 1.VII. 1971 s maximom len 13,0 °C.

Frontálna zóna - pásmo zvýšeného horizontálneho gradientu (spádu) tlaku a teploty vzduchu medzi vyššími a nižšími zemepisnými šírkami. V zimnom polroku je výraznejšia a nachádza sa približne medzi 50. a 60. rovnobežkou. V pásme frontálnej zóny je silné zonálne (západné) výškové prúdenie (100 až 300 km/h). Hlboké tlakové níže s výraznými frontálnymi systémami, ktoré sa vytvárajú v tomto pásme nad Atlantickým oceánom postupujú rýchlo do vnútrozemia a niekedy spôsobujú v štátoch západnej Európy prírodné katastrofy (povodne, silný vietor s ničivými účinkami, vlnobitie a vzdutie hladiny mora).

Hmla - je atmosférický aerosól zložený z veľmi malých vodných kvapiek alebo ľadových kryštálikov, rozptýlených vo vzduchu. Znižuje viditeľnosť pod 1 km. Hmla sa často vyskytuje na svahoch, hrebeňoch a vrcholkoch hôr, keď ich pokryjú nízko ležiace oblaky. Vtedy hovoríme, že je daná lokalita v oblakoch (napr. Chopok). Pri hmle vzduch pôsobí sychravým dojmom, pri teplotách pod bodom mrazu môžu kvapky hmly namŕzať a tvoriť ľadovicu.

Holomráz - nastáva vtedy, keď teplota vzduchu klesne pod bod mrazu, pričom pôda nie je pokrytá snehovou pokrývkou. Holomráz je nebezpečný najmä pri dlhšom trvaní silných mrazov, ktoré môžu poškodiť oziminy.

Hranica sneženia - nadmorská výška, v ktorej sa padajúce tuhé zrážky menia na dážď. Významnejšie zrážky sa tvoria v oblačnej vrstve pri teplotách okolo -15 stupňov, aj v lete to býva vo forme snehu. Pri padaní pod hladinou s teplotou 0 °C sa sneh začína topiť. Pri zrážkach strednej intenzity býva hranica sneženia približne 200 až 300 m pod nulovou izotermou, pri intenzívnych zrážkach však aj omnoho nižšie. Markantné je to najmä pri búrkach, pri ktorých sú zrážky často spojené s klesajúcim prúdom studeného vzduchu ("prietrž mračien"). V Tatrách bývajú pri búrkach snehové zrážky aj uprostred leta.

Hydrológia - sa zaoberá štúdiom hydrosféry, hydrometeorológia je hraničný odbor medzi hydrológiou a meteorológiou - pracujú tam hydrológovia, prípadne meteorológovia, ale povolanie hydrometeorológ neexistuje.

Charakteristické dni letného obdobia sú letný deň - s teplotou 25 °C a viac, tropický deň - s teplotou 30 °C a viac a tropická noc - noc, počas ktorej teplota neklesla pod 20 °C. Charakteristické dni sú klimatologickými charakteristikami, slúžia na porovnávanie rôznych regiónov. V jednotlivých rokoch môže ich počet značne kolísať. Napríklad v Bratislave je priemerne 7,2 tropických dní v roku, v Poprade len 1,4 dňa. V roku 1955 boli v Bratislave len 2 tropické dni, v roku 1983 ich bolo až 45.

Inoväť - krehká ľadová usadenina v tvare jemných ihiel alebo šupiniek. Vzniká spravidla pri teplote nižšej ako -8 °C na konároch stromov, na drôtoch a pod. pri hmle alebo aj bez nej.

Intenzita zrážok - množstvo zrážok, ktoré spadne na zem za jednotku času. Vyjadruje sa obyčajne výškou vrstvy vody v mm za minútu alebo hodinu. Sneženie alebo trvalejší dážď z vrstevnatej oblačnosti býva u nás obyčajne len slabej (do 1 mm/h) alebo miernej (1,1 - 5,0 mm/h) intenzity. Väčšiu intenzitu majú zrážky z kopovitých - búrkových oblakov. U nás sa búrky už dosť často vyskytujú koncom mája, veľká intenzita zrážok však pri nich býva až v lete, keď sa tvoria vo veľmi teplom a vlhkom vzduchu pochádzajúcom zo subtrópov. Ďalšie stupne intenzity sú: silný dážď (5,1 - 10,0 mm/h), veľmi silný dážď (10,1 - 15,0 mm/h), lejak (15,1 - 23,0 mm/h), príval (23,1 - 58,0 mm/h) a prietrž mračien (približne nad 55 mm/h). S intenzívnymi zrážkami treba kalkulovať napríklad pri projekcii kanalizácie. Pri lokálnych intenzívnych zrážkach vznikajú povodne na malých tokoch. Podvečer 16. júla 1951 spadlo pri búrke v Bratislave na vtedajšom Centrálnom trhovisku (dnes Trnavské mýto) 49 mm vody. V poznámkach pozorovateľa je uvedené, že doprava bola prerušená, vzniklo veľa škôd a pri divadle bolo údajne až 30 cm vody. Najintenzívnejšie zrážky na Slovensku boli na zaznamenané v Salke pri Štúrove, kde 12. júla 1957 spadlo za 65 minút 228 mm vody.

Jar - v meteorológii kalendárne obdobie 1.marec až 31.máj, v astronómii obdobie od jarnej rovnodennosti po letný slnovrat. V klimatológii sa v Európe považuje za jar tiež obdobie s priemernými dennými teplotami od 5,1 do 15,0 °C. Podľa tohto kritéria začína na Slovensku jar najskôr v Podunajskej nížine okolo 18. marca, na Kysuciach, Orave, Liptove, Spiši a Horehroní až v prvej dekáde apríla.

Jarná rovnodennosť - čas, kedy sa Slnko pri svojom zdanlivom pohybe od juhu na sever práve nachádza nad rovníkom. V tomto čase je deň a noc na celej Zemi rovnako dlhá. Tohto roku bude Slnko presne nad rovníkom 21.marca o 2 h 46 min. V židovskom aj kresťanskom kalendári sa od rovnodennosti odvíja určenie Veľkej noci a tzv. pohyblivých sviatkov. V starovekých kultúrach rok začínal zväčša v jeseni, v určitých obdobiach však aj od mesiaca, v ktorom bola jarná rovnodennosť .

Jarné mrazy alebo mrazíky - mrazy vyskytujúce sa už vo vegetačnom období, spôsobujú škody najmä v ovocinárstve a zeleninárstve. Po vpáde studeného (obyčajne veľmi čistého - priezračného) vzduchu pri nočnom vyjasnení a utíšení vetra často klesá teplota vzduchu v prízemnej vrstve pod bod mrazu. Ak je mráz len vo veľmi tenkej prízemnej vrstve, hrubej len niekoľko decimetrov, hovoríme o mrazíkoch. Pri bezvetrí býva medzi teplotou v štandardnej výške merania (2 m) a teplotou tesne nad povrchom (5 cm) rozdiel aj 4 až 5 °C. Proti mrazíkom sa dajú rastliny chrániť rosením alebo zadymovaním.

Klimatológia - sa zaoberá štúdiom podnebia alebo klímy, sleduje dlhodobý charakter a celkové účinky meteorologických procesov prebiehajúcich na v rôznych a rôzne veľkých regiónoch a aj na celej Zemi. Ľudia, ktorí v tejto oblasti pracujú sú tiež meteorológovia alebo klimatológovia.

Ľadový deň - deň s maximálnou teplotou nižšou ako 0 °C. To znamená, že ak počas 24 hodín nevystúpi teplota nad nulu, hovoríme o ľadovom dni. O ľadových dňoch sa zvykne tiež hovoriť ako o dňoch s celodenným mrazom. Ich výskyt je na rozdiel od arktických dní častejší, pričom sa môžu vyskytnúť v nížinách od polovice novembra až do konca marca. V zimnom období pozorujeme výskyt ľadových dní takmer každoročne. Priemerný počet ľadových dní v roku je v Bratislave a Hurbanove 23, Piešťanoch 25, Košiciach 36, Liptovskom Hrádku 43 a Oravskej Lesnej 55.

Ľadovica - je súvislá priehľadná ľadová vrstva, ktorá sa tvorí zamrznutím prechladených kvapiek vody obvykle pri mrholení alebo mrznúcom daždi. Súvislý ľadový obal pokrýva celé predmety, vodorovné, zvislé či šikmé plochy, konáre stromov, drôty elektrického vedenia a pod. Pri dlhšie trvajúcom výskyte môže vytvoriť na predmetoch vrstvu aj niekoľko cm hrubú, pričom veľká hmotnosť ľadu potom spôsobuje rozsiahle škody na porastoch a elektrickom vedení.

Májové ochladenia - viac, či menej pravidelné ochladenia s následnými prízemnými mrazmi po vpáde studeného vzduchu arktického pôvodu. V máji sa pevnina už rýchlo zohrieva, ale oceán v zohrievaní zaostáva. Zväčšujúci sa teplotný rozdiel sa prejaví aj v rozložení tlaku vzduchu. Táto nerovnováha sa občas vyrovnáva vpádom studeného morského vzduchu do vnútrozemia. Najznámejšie májové ochladenie sa spája s tzv. „zmrznutými svätými" (12. až 15. mája). Nemecký meteorológ G. Hellmann ukázal, že ochladenia v týchto dňoch sa pred rokom 1860 vyskytovali s pravdepodobnosťou vyššou ako 50%. Po tomto roku však dochádza k „rozdvojeniu" maximálnej početnosti ochladení na prvé, okolo 8. - 9., a druhé 20. - 21 mája. Ich pravdepodobnosť výskytu však nedosahuje ani 40%.

Marcová zima - prechodný návrat zimy - zastavenie, prerušenie vzostupu teplôt (ktoré je v marci už dosť výrazné) približne v druhej a piatej pentáde mesiaca vplyvom vpádov studeného vzduchu od severu. Často ide o vlhký morský vzduch prinášajúci za veterného počasia nepríjemné silné snehové prehánky. Pravdepodobnosť ochladenia okolo 10.marca ("na Štyridsiatich mučeníkov") je až 38 %.

Meteorológia - sa zaoberá štúdiom zemskej atmosféry, dejmi a procesmi, ktoré v nej prebiehajú - je to fyzika atmosféry. Synoptická meteorológia, „synoptika" - je odbor meteorológie, ktorý študuje atmosférické procesy veľkej mierky, ktoré sú pozorované na zvolenom území, ktorej cieľom je predpoveď počasia. Predpoveďou počasia sa zaoberajú meteorológovia.

Mrazový deň - deň s minimálnou teplotou nižšou ako 0 °C. To znamená, že ak v priebehu 24 hodín čo len na okamih klesne teplota pod nulu (vyskytne sa mráz), hovoríme už o mrazovom dni. V nížinách sa mrazový deň môže vyskytnúť od septembra až do mája, v horských oblastiach, najmä kotlinových polohách, je to po celý rok. Mrazové dni sú najnebezpečnejšie na jar, kedy môžu spôsobiť veľké škody na vegetácii. Priemerný počet mrazových dní (dní s mrazom) v roku je v Bratislave 88, Hurbanove 94, Piešťanoch 102, Košiciach 115, Liptovskom Hrádku 153 a Oravskej Lesnej 179.

Odmäk - náhle, aspoň dva dni trvajúce oteplenie nad 0 °C, ktoré sa vyskytlo po súvislom, viac dní trvajúcom období mrazov a snehovej pokrývke. Odmäk je spojený so zmenou kvality a topením snehu, čo môže vyvolať povodne a lavíny.

Oklúzia alebo oklúzny front - pretože studený front postupuje rýchlejšie ako front teplý, stáva sa, že studený front dostihne teplý front pred ním postupujúci. Pri tomto procese sú prejavy počasia slabšie než pri jednotlivých frontoch a pozorujeme oblačné počasie so zrážkami, či už trvalými alebo prehánkovými.  Počasie na jednotlivých frontoch však nezávisí len na ich druhu. Je závislé aj na teplotnom a vlhkostnom kontraste medzi jednotlivými vzduchovými hmotami, na rýchlosti akou postupujú, na orografii terénu a na tom v ktorej dennej dobe cez územie prechádzajú. Nie je tiež pravda, že pri prechode teplého frontu sa vždy oteplí a pri prechode studeného frontu sa vždy ochladí. Ak chcete vedieť o tejto problematike viac, spýtajte sa vašu konkrétnu otázku meteorológa na našich kontaktných adresách. 

"Pekné počasie" - zaužívané označenie pre slnečné (málooblačné), suché a teplé počasie so slabým vetrom. Takéto počasie sa vyskytuje v letných mesiacoch v oblasti tlakovej výše alebo v oblasti hrebeňa vyššieho tlaku vzduchu. Pri splnení uvedených podmienok však nemôžeme o peknom počasí hovoriť vtedy, ak je veľmi horúco, vysoká vlhkosť vzduchu (dusno), alebo silný zákal (silné znečistenie prízemnej vrstvy atmosféry). Výraz nie je odborným meteorologickým termínom.

Poľadovica - je ľadová vrstva, ktorá vzniká ak dažďové kvapky alebo kvapky mrholenia zamrznú na zemi, voda z topiaceho sa snehu na zemi opäť zamrzne, zamrzne čiastočne roztopený sneh na ceste

Psie dni - z latinského dies caniculares, slovensky kanikuly - obdobie najväčších horúčav v roku. Tieto dni teda nemajú nič spoločného so "psím počasím". Pomenovanie súvisí s jasnou hviezdou Sírius, ktorá sa tiež nazýva "Psia hviezda". Výraz sa k nám dostal prostredníctvom klasickej literatúry z oblasti Stredozemného mora. Keďže školské prázdniny boli u nás od dávna v lete, výraz sa zaužíval pre ich pomenovanie - v ruštine aj v spisovnom jazyku.

Prízemný mráz - mráz vo vrstve hrubej len niekoľko cm až niekoľko desiatok cm - vzniká radiačným ochladením. V prechodných ročných obdobiach spôsobuje škody v poľnohospodárstve (kvety, zelenina). Rozdiel medzi teplotou vzduchu meranou v štandartnej výške (2 metre nad povrchom) a teplotou pri povrchu býva 2 až 4 stupne.

Radiácia - v súvislosti s procesmi v prízemnej vrstve atmosféry ide o dlhovlnné žiarenie (vyžarovanie) povrchu zeme, ktoré spôsobuje v nočných hodinách pokles teploty povrchu a následne aj priľahlej vrstvy vzduchu.

Radiačné ochladenie - ochladenie vzduchu v prízemnej vrstve od studeného povrchu zeme, ktorý počas bezoblačnej noci a pri slabom vetre stráca teplo vyžarovaním. Radiačným ochladením vzniká pri dostatočnej vlhkosti rosa (pri zápornej teplote inoväť), neskôr hmla, príadne nízka vrstevnatá oblačnosť. Po vzniku hmly alebo oblačnosti sa pokles teploty zastaví.

Ročný chod - podobne ako denný chod, časový priebeh meteorologického prvku počas roka. Zreteľný ročný chod majú aj ďalšie meteorologické prvky, napríklad množstvo zrážok, smer prevládajúceho vetra alebo tlak vzduchu.

Ročné obdobia - vo verejnosti je zaužívané považovať za hranice ročných období dni slnovratov a rovnodennosti, teda astronomické kritéria. Podľa toho napríklad jar začína 21. marca. V súvislosti s počasím je vhodnejšie používať tieto kritéria: klimatologické: jar je v období mesiacov marec, apríl a máj; meteorologické: obdobie, kedy je dlhodobo priemerná denná teplota v medziach od 5,1 do 15,9°C, podľa tohto teda jar nezačína a nekončí všade rovnako; fenologické: na základe životných prejavov rastlín a živočíchov, podľa tohto jar začína v konkrétnej lokalite kvitnutím stromov čerešne a višne.

Rosa - usadenina vodných kvapiek na povrchu alebo na predmetoch pri povrchu, vznikajúca kondenzáciou vodnej pary zo vzduchu pri poklese teploty povrchu pod teplotu rosného bodu radiačným ochladzovaním za bezoblačnej a bezveternej noci.

Slapové javy - periodické pohyby zemskej atmosféry vyvolané gravitačným účinkom Mesiaca a Slnka, podobne ako slapy (príliv a odliv) na mori. Takto vznikajúce vlny majú pomerne malú amplitúdu a vzhľadom na malú hustotu atmosféry sa prejavujú len nevýznamným kolísaním tlaku vzduchu.

Snehová búrka - búrka (s elektrickymi výbojmi a hrmením), ale zrážkami vo forme snehu. Pri preklade agentúrnych správ z češtiny, angličtiny aj nemčiny sa niekedy nesprávne za snehové búrky označujú snehové fujavice. Nesprávny preklad vzniká podobnosťou slov (bouře, bouřka; storm, thunderstorm).

Srieň, osuheľ - (nesprávne označenie: „sivý, či šedý mráz") - usadené zrážky, ktoré vznikajú analogicky ako rosa, avšak sublimáciou vodnej pary na povrchu so zápornou teplotou. Má jemnú kryštalickú štruktúru, tvorí sa na steblách trávy, na vodorovných plochách, strechách, nie však na drôtoch a stromoch.

Stratus (vrstva) - nízky, sivý, beztvarý, vrstevnatý oblak pozostávajúci z vodných kvapôčok, v zime niekedy aj z ľadových kryštálikov. Základňa stratov býva do výšky niekoľkých stoviek metrov nad povrchom, podobne aj ich hrúbka býva od niekoľko desiatok do málo stoviek metrov.

Studený front - je v zadnej, v tylovej časti, tlakovej níže. Je to rozhranie, veľmi tenké, medzi teplým a studeným vzduchom. Studený vzduch sa pohybuje smerom k teplému vzduchu, inými slovami povedané, teplý vzduch ustupuje pred prenikajúcim studeným vzduchom.  Studený front sa pohybuje rýchlejšie ako front teplý, jeho rýchlosť je asi 50 km/h. Pozorujeme na ňom kopovitú oblačnosť s prehánkami, v lete sú deje na ňom búrlivejšie, často sa pozorujú aj búrky. Viditeľným prejavom jeho prechodu v zime je napríklad prechod dažďových  prehánok do prehánok snehových a pokles teploty. Pri jeho prechode sa nielen zmení smer vetra, ale vietor aj zosilnie. Na synoptických mapách sa znázorňuje farbou modrou s trojuholníčkami v smere postupu tohto frontu.

„Studený máj, v stodole raj" - známa májová pranostika, ktorá však nemá nič spoločné so spomínanými májovými ochladeniami. Pranostika vyjadruje skutočnosť, že keď v tomto mesiaci prevláda oblačné počasie so zrážkami (čo je súčasne aj chladnejšie počasie), má to dobrý vplyv na následnú úrodu.

Súvislá snehová pokrývka - vrstva snehu v celkovej výške aspoň 0,5 cm. Ak nedosahuje túto výšku, hovoríme o snehovom poprašku. V prípade, že snehová pokrývka pokrýva menej ako polovicu pozorovanej plochy v okolí meteorologickej stanice, hovoríme o nesúvislej snehovej pokrývke. V nížinách sa snehová pokrývka môže vyskytnúť od novembra až do apríla, vo vysokých horských polohách Vysokých a Nízkych Tatier po celý rok. Priemerný počet dní so snehovou pokrývkou je v Bratislave 38, Žiline 73, Oravskej Lesnej 129, Štrbskom Plese 154 a na Chopku 201. Snehová pokrývka je dôležitá ako zásobáreň vlahy a tvorí tiež izolačnú vrstvu, ktorá chráni oziminy pred silnými mrazmi. V zimnom období sa v nížinách snehová pokrývka objavuje nepravidelne a niekedy absentuje i počas dlhšej periódy. So snehovou pokrývkou sa v posledných rokoch stretávame čoraz zriedkavejšie, pričom aj na horách býva menej snehu ako v minulosti. Počas vlaňajšej zimy sa na niektorých miestach juhozápadného Slovenska snehová pokrývka vôbec nevyskytla.

"Škaredé počasie" - označenie pre počasie s trvalými alebo občasnými zrážkami, často spojené s výskytom útržkovitých oblakov v malej výške a vetrom. V lete sa v nížinách vyskytuje zriedkavo, v horských oblastiach častejšie.

Teplota minimálna a maximálna - najvyššia a najnižšia teplota zaznamenaná na meteorologickej stanici v meteorologickej búdke v štandartnej výške 2 m nad zemou za 24 hodín. Minimum teploty je obyčajne pred východom Slnka, maximum približne 2 hodiny po kulminácii. Meria sa pomocou špeciálnych teplomerov, na ktorých sa extrém teploty "zaznamená". V predpovediach počasia sa udáva očakávaná minimálna a maximálna teplota, obyčajne sa označuje ako "nočná" a "najvyššia denná".

Teplota minimálna prízemná - minimálna teplota meraná vo výške 5 cm nad povrchom. Dôležitý údaj pri výskyte prízemných mrazíkov pre poľnohospodárstvo.

Teplota rosného bodu - teplota, pri ktorej sa ochladzujúci vzduch stane nasýtený vodnou parou - jeho relatívna vlhkosť vzrastie na 100 %.

Teplota vzduchu - meria sa vo výške 2 m nad povrchom. Aby sme zmerali skutočnú teplotu vzduchu, teplomer nesmie byť vystavený priamemu žiareniu (Slnka) - meriame teda v „chládku", v meteorológii sa používa špeciálna meteorologická búdka. V tejto súvislosti sa niekedy hovorí, že na slnku môže byť aj teplejšie. Ak na teplomer priamo dopadajú slnečné lúče, ukazuje veľmi skreslené hodnoty. Áno, na slnku je teplejšie, ale to je už náš subjektívny pocit, ktorý závisí na tom, či máme čierny alebo biely odev, či je naša pokožka suchá alebo mokrá atď. Teplota je (jedna) fyzikálna veličina, ktorá má na rôznych miestach a v rôznom čase rozličné hodnoty. V predpovediach uvádzame vždy najnižšiu a najvyššiu očakávanú teplotu pre daný deň. Správne je teda hovoriť (v jednotnom čísle): „teplota klesne na 2 až -2 stupne", „zajtra bude (denná, najvyššia denná, maximálna) teplota 26 až 30 stupňov", „teplota je (teraz na Slovensku) v rozpätí od 5 do 10 stupňov". Teplota sa teda nepohybuje, ale je v rozpätí od ... do..., bude, stúpne, dosiahne ... atď.

Teplý front - úzke rozhranie medzi ustupujúcim studeným vzduchom a nastupujúcim vzduchom teplým. Na teplom fronte pozorujeme systém mohutnej vrstevnatej oblačnosti a zrážky ako mrholenie, dážď, sneženie. Zrážky sú trvalého charakteru a šírka zrážkového pásu je cca 300 km.  Po prechode frontu zrážky postupne prestávajú, oblačnosť sa  pretŕha. V zime napríklad prechod teplého frontu zaregistrujeme tak, že sa sneženie zmení na dážď. Teplý front sa na synoptických mapách znázorňuje farbou červenou s polkruhmi v smere postupu tohto frontu.

Tlaková níž - alebo tiež cyklóna, je jedným z tlakových útvarov, ktoré môžeme pozorovať v atmosfére našej Zeme. Na synoptickej mape je vyjadrená aspoň jednou uzavretou izobarou ako oblasť s nižším tlakom vzduchu, najnižší tlak je v strede tlakovej níže. Priemer tlakovej níže môže byť od niekoľko sto kilometrov po niekoľko tisíc kilometrov. Stred níže sa presúva rýchlosťou okolo 40 km/h. Prúdenie vzduchu je do stredu níže, nie je však priame, ale vplyvom rotácie Zeme sa na severnej pologuli stáča proti smeru otáčania hodinových ručičiek. Vzduch sa pri zemi zbieha zo všetkých strán do stredu tlakovej níže, kde vystupuje hore a tvorí sa oblačnosť. V tlakových nížach pozorujeme preto oblačné počasie so zrážkami, aj trvalejšími a pomerne silný vietor.
Niekedy sa v správach o počasí môžeme stretnúť aj s výrazom „výšková tlaková níž". V tomto prípade ide tiež o tlakovú níž, ktorá sa však na prízemných poveternostných mapách nedá nájsť. Prvá uzavretá izobara sa dá objaviť až na výškových poveternostných mapách. Takáto výšková níž je tiež jednou z príčin, prečo sa aj pri relatívne vyššom tlaku na zemskom povrchu môže objaviť oblačná až zamračená obloha a zrážky.

Tlaková výš - alebo tiež anticyklóna, je ďalší tlakový útvar, ktorý môžeme nájsť na zemskom povrchu. Rovnako je vyjadrený aspoň jednou uzavretou izobarou na prízemnej poveternostnej mape ako oblasť s vyšším tlakom vzduchu. Najvyšší tlak vzduchu pozorujeme v strede tlakového útvaru. Tlakové výše sa rozprestierajú na väčšej oblasti ako tlakové níže, sú oveľa menej pohyblivé a zostávajú na jednom mieste aj niekoľko dní, niekedy aj viac ako 10 dní.
Prúdenie vzduchu smeruje od stredu ku krajom tlakového útvaru, ale nie je priamočiare, ale stáča sa na našej pologuli v smere otáčania hodinových ručičiek. Za toto stáčanie môže tiež vplyv zemskej rotácie. Toto prúdenie má za následok, že v tlakovej výši, najmä v jej strede, pozorujeme jasnú, alebo len málo oblačnú oblohu, bez zrážok a so slabým prúdením.

Tlakový gradient - tlakový spád - rozdiel tlaku vzduchu na jednotku horizontálnej vzdialenosti medzi miestom s vyšším a nižším tlakom vzduchu. Tlakový gradient spôsobuje pohyb vzduchu - vietor. Veľký gradient a teda aj silný vietor býva v blízkosti stredu hlbokých tlakových níží. Mimoriadne hlboká tlaková níž so silným tlakovým gradientom vyvolala koncom decembra vo Francúzku vietor o rýchlosti až 200 km/h, ktorý mal katastrofálne následky.

Tropická noc - noc, počas ktorej neklesne minimálna (nočná) teplota pod 20,0 °C. Minimum teploty nastáva obyčajne krátko pre východom slnka. 23.VII. 1992 bola na letisku v Bratislave najnižšia nočná teplota 22,2 °C. V zastavanom priestore miest býva minimálna nočná teplota vyššia, ako v prírodnom prostredí z dôvodu pomalého ubúdania akumulovaného tepla v stavbách a komunikáciach. V takýchto prípadoch býva aj v noci pocit dusna.

Vianočné oteplenie, vianočný odmäk či "obleva" - prechodné zastavenie poklesu teploty v druhej polovici decembra pozorované na dlhodobej teplotnej krivke. Oteplenie, zachytené aj v ľudových pranostikách, nastáva často okolo Vianoc účinkom zosilneného prílevu teplého morského vzduchu. Na prelome rokov pokles teploty obyčajne pokračuje až do vrcholu zimy, ktorý býva v dlhodobom priemere v polovici januára.

Vietor - je pohyb vzduchu, ktorý charakterizujeme smerom odkiaľ vanie (severný vietor vanie zo severu, južný z juhu a pod.) a rýchlosťou, ktorú môžeme vyjadriť v jednotkách (rýchlosti) m/s alebo km/h. V tejto súvislosti je teda správne hovoriť o rýchlosti vetra a nesprávne je hovoriť o sile vetra. V dávnejších časoch keď ani na meteorologických staniciach neboli bežne dostupné prístroje na meranie rýchlosti vetra sa rýchlosť odhadovala podľa silových účinkov na predmety v prírode. Na to slúžila Beaufortova (bofortova) stupnica sily vetra (bola adaptovaná z námorníctva na pevninské podmienky). Posledný stupeň tejto stupnice má pomenovanie orkán (uragán, hurikán) podľa rovnomenného meteorologického javu (tiež tajfún, cyklón - odborne tropická cyklóna), ktorý je známy práve tým, že sa prejavuje aj mimoriadne silným vetrom.

Vzduch arktický morský - typ vzduchovej hmoty, ktorá sa vytvára v oblasti medzi Grónskom a Špicbergami. Do strednej Európy prúdi spravidla cez Nórske more, kde sa čiastočne zohrieva a priberá na vlhkosti. Často prináša prehánkové počasie. V jarnom období sú po vpáde arktického vzduchu nebezpečné mrazy, ktoré spôsobujú škody na vegetácii. 

Vzduch polárny - typ vzduchovej hmoty, ktorá sa vytvára prevažne v miernych zemepisných šírkach a nie v oblasti blízko pólov. Názov vznikol v dobe, keď sa ešte nevedelo o existencii arktického frontu a vzduch, ktorý pochádzal z oblasti na severe od hlavného polárneho frontu sa nazýval polárny. V súčasnosti sa pre tento typ vzduchovej hmoty dáva prednosť názvu „vzduch miernych šírok".

Vrchol leta - obdobie ustáleného a horúceho počasia, ktoré sa najčastejšie vyskytuje koncom júla alebo začiatkom augusta. Hoci krivka ročného chodu teploty zostavená na základe dlhodobých pozorovaní vrcholí v tretej júlovej dekáde a mesiac júl je ako celok teplejší ako august, predsa takto definovaný vrchol leta býva často až v auguste, najmä preto, že v auguste už býva menej zrážok (búrok) a počasie býva ustálenejšie. Vo vysokých polohách Tatier sa vrchol leta jednoznačne posúva až na druhú polovicu augusta, takže tento mesiac je najvhodnejší pre vysokohorskú turistiku a horolezectvo.

Zákal - atmosferický aerosól pozostávajúci z tuhých mikroskopických častíc pochádzajúcich z povrchu zeme (prachu, jemný piesok, priemyselné exhaláty a pod), ktoré sa dostávajú do atmosféry účinkom vetra a konvektívnymi výstupnými prúdmi teplého vzduchu. Zákal spôsobuje rozptyl svetla, ktorý sa prejavuje zhoršením viditeľnosti, belavou farbou oblohy a zmenou sfarbenia predmetov (napríklad červené zore). Pri ustálenom horúcom počasí v auguste býva zákal silný.

skok na menu ↑


skok na začiatok stránky ↑