Otázky, odpovede ...

ČASTO KLADENÉ OTÁZKY:

 

 
 

OTÁZKA: "Ako to je s posielaním emailov na mobilné telefóny formou SMS?"

ODPOVEĎ: Na Slovensku existujú momentálne traja prevádzkovatelia mobilnej telefónnej siete a služby ktoré poskytujú v rámci presmerovania emailu na mobilný telefón vo forme SMS-správy sú rôzne.  Ak ste napríklad zákazníkom Orange, stačí Vám aktivovať si službu Môj Asistent (50.-SK/mes), v rámci ktorej môžete potom prijímať emaily priamo do mobilného telefónu formou presmerovania cez SMS (max. 160 znakov). Bude Vám pridelená "mobilná email-adresa" v tvare napr. mailto:+421905xxxxxx@orangemaill.sk na ktorú si môžete nechat posielať Vaše emaily (len prvých 160 znakov). Textové predpovede z modelu ALADIN sú formátované na 160 znakov, takže pri ich presmerovaní na mobil formou SMS vždy dostanete kompletné znenie predpovede. Pre bližšie informácie a možnosti nastavenia služby presmerovania (resp. email notifikácie) je potrebné kontaktovať priamo Vášho prevádzkovateľa mobilnej siete. Keď už budete mať svoju mobilnú adresu aktivovanú, stačí ju zaregistrovať na našich stránkach a možete predpovede prijímať na svoj mobil.

OTÁZKA: "Chcel by som sa Vás opýtať či je veľký tech.problém posielať priamo SMS na mobil. U Vás to funguje tak že človek musí mať na svojom mobile AKTIVOVANÚ SLUŽBU EMAIL NA MOBIL. Nie je možné posielať SMS priamo cez nejakú SMS bránu?"

ODPOVEĎ: Problém je v tom, že takzvané "FREE SMS brány" sú väčšinou interaktívne a počet správ, ktoré možno odoslať na jedno telefónne číslo, je obmedzený na 3-10 SMS/deň. Čas medzi odoslaním a prijatím správy môže byť pri tom aj niekoľko hodín. Na druhej strane, po aktivovaní Email-notifikácie u prevádzkovateľa mobilnej siete, za rýchle a spoľahlivé doručenie mailu na mobil ručí on (a keďže za to platíte - funguje to spoľahlivo, resp. aspoň by malo :-). Ak nechcete za presmerovanie EMAIL-SMS platiť, môžete sa pokúsiť urobiť si vlastný forward cez nejakú "FREE SMS bránu", alebo môžete využiť iné modernejšie metódy ako sa k daným predpovediam dostať - dnes už hojne rozšírená možnosť pripojenia na internet (resp. do Vašej emailovej schránky) priamo z mobilu pomocou GPRS alebo EDGE technológie.

OTÁZKA: "Nedalo by sa nejako technicky zariadiť, aby čisté družicové snímky strednej Európy boli k dispozícii napr. každých 15 a 30 min. prípadne on-line?"

ODPOVEĎ: SHMÚ je viazané medzinárodnými dohodami v rámci medzinárodnej organizácie EUMETSAT. Podľa pravidiel WMO platných od 1.7.2010 sú všeobecne voľne dostupné snímky z geostacionárnej družice Meteosat s frekvenciou 3 hodiny. Naviac, ak SHMÚ spracuje snímky tak, že sú zostavené ako kompozícia minimálne dvoch spektrálnych kanálov a zo snímky sa nedajú odvodiť družicové údaje v pôvodnej kvalite, môžeme ich zverejňovať s frekvenciou 1 hodina. Niektoré produkty zverejňuje aj EUMETSAT priamo na jeho webovej stránke (www.eumetsat.int) s frekvenciou 15 minút. Tieto produkty môže preberať SHMÚ a v rovnakej časovej frekvencii ich môže zverejňovať na svojej webovej stránke (napr. produkt Intenzita zrážok podľa MPE).
SHMÚ má prístup zdarma ku všetkým družicovým údajom a produktom EUMETSAT-u v reálnom čase a v maximálnej dostupnej časovej frekvencii. Využíva ich pri všetkých odborných činnostiach, najmä pri analýze a predpovedi počasia. Akékoľvek komerčné využitie týchto údajov (napr. vysielanie v TV) podlieha poplatkom, ktoré stanovuje EUMETSAT.

OTÁZKA: "Čo je to ten UTC čas, ktorý je používaný pri väčšine produktov na SHMÚ webstránke?"

ODPOVEĎ: UTC (Coordinated Universal Time) je celosvetovo používaný koordinovaný čas na nultom poludníku v Greenwich (Anglicko). Jedná sa o medzinárodný časový štandard, predtým tiež označovaný ako GMT (Greenwich Mean Time). Nevzťahuje sa na neho ani nám dobre známy časový posun (tzv. letný čas). Je výhodné ho teda použiť všade tam, kde je nutné porovnávať údaje z rôznych zdrojov vzťahujúce sa k rôznym zemepisným dĺžkam platné v jednotnom čase. V meteorológii (a hlavne v modelových - numerických predpovediach) je preto užitočné namiesto lokálneho času, použiť pre porovnateľnosť jednotlivých predpovedí čas UTC. Aby sme sa dostali nazad k nášmu stredoeurópskemu času, musíme k UTC pripočítať v zime jednu hodinu a v lete (keď platí u nás letný čas) - treba pripočítať hodiny dve.

OTÁZKA: "Aké bude počasie na budúci mesiac? Akú môžeme očakávať zimu? Od dnešného dňa presne o 3 týždne sa vydávam. Budem potrebovať dáždnik alebo bude svietiť slnko?"

ODPOVEĎ: Predpoveď počasia je veľmi žiadaný produkt našej meteorologickej služby. Počasie dokáže zmeniť naše plány a mnohé naše zámery do budúcnosti sú závislé práve na počasí. Pri predpovedi počasia vychádzame z podrobnej analýzy termobarického a vlhkostného poľa atmosféry. Berieme do úvahy aj fyzikálny stav zemského povrchu. Všetky procesy v atmosfére, ktoré sa prejavia nad konkrétnym miestom zemského povrchu v podobe oblačnosti, zrážok a pod. sú veľmi dynamické, rýchle. Aj napriek tomu, že máme k dispozícií veľmi rýchle a výkonné počítače, na ktorých dokážeme vďaka sofistikovaným numerickým modelom nasimulovať procesy v atmosfére na niekoľko dní dopredu, nedokážeme práve pre veľkú premenlivosť atmosférických podmienok uspokojivo predpovedať počasie na dlhšiu dobu ako je 7 dní dopredu.

OTÁZKA: "Predpovede pre Bratislavu, ktoré som pozeral na rôznych stránkach sa dosť líšia. Ako je to možné? Ako mám potom vedieť, že ktorá je tá správna?"

ODPOVEĎ: Treba si uvedomiť, že každá predpoveď Vám len povie s určitou pravdepodobnosťou aké by malo byť nad daným miestom zemského povrchu, v našom prípade v Bratislave, počasie. Rôzne stránky s počasím vychádzajú pri svojich predpovediach z rôznych predpovedných meteorologických modelov (niektoré stránky zverejňované predpovede len preberajú a nikedy dokonca bez udania zdroja). Každý meteorologický model funguje s určitým priestorovým krokom definujúcim pravidelnú sieť bodov, pre ktoré počíta predpoveď počasia. Čím je tento priestorový krok väčší (sieť je redšia), tým je predpoveď všeobecnejšia a menej presná. Predpovede SHMÚ vychádzajú z numerického predpovedného modelu ALADIN, ktorý má priestorový krok pre naše územie 9 km. Predpovede modelov, ktoré sú voľne dostupné na internete pracujú pre naše územie s krokom často väčším než 60 km. Hustota výpočtovej siete modelu spolu s použitými fyzikálnymi parametrizáciami sú príčinou rozdielnosti predpovedí napr. aj pre Bratislavu na rôznych www stránkach. Veľa urobí pri predpovedi počasia aj skúsenosť a prax meteorológa, poznanie napr. orografie miesta, pre ktoré sa pripravuje predpoveď. Náš ústav je zodpovedný len za predpovede uverejňované na našej internetovej stránke. Pracovníci Odboru predpovedí a výstrah SHMÚ pripravujú predpovede pre Bratislavu s priemernou úspešnosťou okolo 94 %. Je to však len a len Vaša voľba, na ktorú predpoveď počasia sa spoľahnete.

OTÁZKA: " Ako sa predpovedá počasie?"

ODPOVEĎ: Poslaním odboru Predpovede a výstrahy je zabezpečenie plnenia jednej z hlavných prevádzkových úloh SHMÚ - vydávania predpovedí počasia. Predpoveď počasia je slovné alebo grafické vyjadrenie budúceho stavu poveternostných podmienok, pričom predpovede rozdeľujeme podľa dĺžky predpovedaného obdobia na nowcasting (0 - 2 h), veľmi krátkodobé (2 - 6 h), krátkodobé (6 - 72 h), strednodobé (72 - 240 h) a dlhodobé (viac ako 240 h). Podľa adresáta predpovede - koncového užívateľa, závisí výrazne typ a obsah predpovede. Rozlišujeme tu všeobecné predpovede počasia pre verejnosť, médiá, predpovede pre zabezpečenie leteckej prevádzky, pre hydrológov a ďalšie zložky SHMÚ, predpovede pre rôznych ďalších špeciálnych užívateľov (civilná ochrana, pozemná doprava, jadrové elektrárne, energetici, stavbári, filmári a pod.). Do kategórie nowcasting zahŕňame aj veľmi dôležitú súčasť našej činnosti - výstražnú a varovnú službu na nebezpečné poveternostné javy (napr. silné búrky , víchricu, výdatné zrážky, tvorenie závejov, poľadovice), ktoré znamenajú ohrozenie majetku, leteckej prevádzky, či ľudských životov. Na základe viacerých štúdií a praktických skúseností môžeme povedať, že správne vydané predpovede počasia, včasné a presné varovania a výstrahy môžu priniesť značný ekonomický, materiálny a sociálny efekt a v neposlednom rade aj výrazne vytvárať dobré meno inštitúcie, ktorá ich vydala - SHMÚ. Považujeme preto túto činnosť za jednu z najdôležitejších činností SHMÚ. Našim cieľom je poskytovať čo najkvalitnejšie predpovede počasia pre všetky oblasti.

Pre predpoveď počasia je v prvom rade potrebné poznať čo najpresnejšie jeho aktuálny stav. Počasie nepozná hranice a pre predpoveď v Európe je potrebné sledovať stav a vývoj počasia v oblasti siahajúcej od východného pobrežia Kanady až po Ural a od severných brehov Afriky až na sever, ďaleko za polárny kruh. Pre túto úlohu slúži viacero pozorovacích systémov a sietí meteorologických staníc. Základným typom údajov sú merania a pozorovania z pozemných meteorologických staníc (aj staníc na lodiach a bójach), ktoré poskytujú hodnoty väčšiny tzv. meteorologických prvkov, ako teplota a vlhkosť vzduchu, tlak vzduchu, oblačnosť, zrážky, vietor, atď. Na Slovensku máme k dispozícii 34 automatických meracích staníc, ktoré automaticky odosielajú údaje do telekomunikačného centra, meteorológ má k dispozícii tieto údaje aktualizované každých 10 minút. Na 22 meteorologických staniciach je okrem automatického merania aj človek - pozorovateľ, pretože mnohé cenné informácie, ako množstvo a druh oblačnosti, typ zrážok, dohľadnosť, atď. nemožno namerať automaticky. Okrem spomínaných staníc, získavame z ďalších 20 lokalít správy jedenkrát denne, obsahujúce informácie najmä o minimálnej a maximálnej teplote, množstve zrážok, výške snehovej pokrývky atď. Uvedené informácie o stave atmosféry tesne nad zemským povrchom by však nestačili pre získanie dokonalého obrazu o počasí, ďalšie údaje poskytujú tzv. dištančné merania. SHMÚ prevádzkuje dva meteorologické rádiolokátory, ktoré umožňujú merať rôzne charakteristiky oblačnosti a najmä v prípade búrkových oblakov sú nenahraditeľným pomocníkom. Z nameraných údajov sa totiž dá určiť intenzita a množstvo zrážok, predpokladaný presun búrky, možnosť krupobitia, výška oblakov a iné. Oblačnosť z ešte väčšej výšky snímajú meteorologické satelity. Ako pridružený člen organizácie EUMETSAT (Európska organizácia pre využitie meteorologických družíc) prijímame údaje z geostacionárnej družice Meteosat Second Generation. Z výšky 36 tis. km nad zemou, nad priesečníkom rovníka a nultého poludníka, sníma družica každých 15 minút oblačnosť a zemský povrch s rozlíšením až 1 km. Informácie o vyšších vrstvách atmosféry dopĺňa aj sieť aerologických staníc, na ktorých sa vypúšťajú balóny s meteorologickými rádiosondami. Tieto zariadenia merajú teplotu, tlak a vlhkosť vzduchu až do výšky 35 km nad zemou. U nás sa takáto stanica nachádza neďaleko Popradu. Množinu údajov o aktuálnom počasí dopĺňa ešte výstup zo systému detekcie bleskov, ktorý dokáže určiť polohu výbojov v atmosfére spojených s búrkovou činnosťou. Aby si meteorológ urobil dokonalý prehľad o momentálnom stave počasia, musí spracovať čo najväčšie množstvo dostupných informácií, nielen z územia Slovenska.

Ďalšou skupinou materiálov potrebných pre predpoveď počasia sú údaje, ktoré nehovoria o tom, aké je počasie v tomto okamžiku alebo v nedávnej minulosti, ale ukazujú, ako by sa malo vyvíjať v nasledujúcich hodinách. Ide o výstupy z numerických predpovedných modelov, ktoré sú prevádzkované na vysokovýkonných počítačoch. Stručne by sme mohli povedať, že pomocou obrovského množstva nameraných údajov, zložitých matematických vzťahov a fyzikálnych zákonitostí, numerický model vypočíta, aká teplota, oblačnosť, zrážky atď. by mali byť vo zvolenej lokalite o niekoľko hodín. V našej predpovednej praxi sa používajú výstupy z viacerých takýchto predpovedných modelov, modely nemeckej, francúzskej, britskej a americkej meteorologickej služby a najmä model ALADIN - základný materiál pre predpoveď počasia na 6-72 h, ktorý je počítaný priamo na superpočítači v SHMÚ.

Meteorológ na základe všetkých dostupných údajov o aktuálnom stave počasia, výstupov z predpovedných modelov, vlastných skúseností a meteorologických znalostí, zostaví predpoveď počasia. Aby sa obmedzil subjektívny prístup meteorológa jednotlivca, ktorý by mohol skresliť výsledné predpovede, koná sa raz denne tzv. hlavná konzultácia o ďalšom vývoji počasia, ktorej sa zúčastňujú všetci prítomní meteorológovia.

Okrem bežných predpovedí počasia, ktoré každý pozná z rozhlasu či televízie sa tvoria aj rôzne špeciálne predpovede podľa požiadaviek konkrétnych užívateľov, napr. elektrárne, doprava, poľnohospodári a iné. Dôležitú súčasť našej práce tvorí aj nepretržitá varovná služba, ktorá produkuje výstrahy a upozornenia na nebezpečné javy spojené s počasím.

OTÁZKA: "Na aké dlhé obdobie robíte predpovede počasia?"

ODPOVEĎ: Podľa dĺžky obdobia, na ktoré platí predpoveď, môžeme predpovede rozdeliť na nowcasting a veľmi krátkodobé (0 až 12 h), krátkodobé (12 až 72 h), strednodobé (72 až 240 h) a dlhodobé (viac ako 240 h).

Typ predpovede Hlavné zdroje

Príklady produktov

Možnosti zlepšenia v blízkej budúcnosti

Nowcasting a veľmi krátkodobá predpoveď

(0 až 12 h)

Meteorologické rádiolokátory, geostacionárne a polárne družice, meteorologické stanice, systém detekcie bleskov

Predpoveď nebezpečných javov, konvekcie, búrok, ich pohybu, prívalových dažďov, výstrahy na nebezpečné javy, odhady množstva zrážok, predpoveď krupobitia, atď.

Zabezpečenie ďalšieho radaru na Kubínskej holi, vývoj alebo zakúpenie nowcastingového systému, ďalší vývoj numerických predpovedných modelov

Krátkodobá predpoveď

(12 až 72 h)

Výstupy z numerických predpovedných modelov - najmä model ALADIN ale aj modely iných meterologických služieb: ARPEGE, DWD model, UK model atď., pozorovania pozemných a aerologických meteorologických staníc, družicové a radarové údaje

Predpovede počasia rôzneho typu (verejnosť aj špeciálni užívatelia), predpoveď úhrnu zrážok pre povodia, predpoveď teploty, zrážok, vetra a ďalších prvkov vo zvolenej oblasti, predpovede pre údržbu ciest, filmárov, poľnohospodárov, stavbárov atď.

Výskum a vývoj v medzinárodnej spolupráci, vstup podrobných nameraných údajov (radar, satelit) do predpovedného modelu, zväčšenie rozlíšenia predpovedného modelu atď.

Strednodobá predpoveď

(72 až 240 h)

Numerické predpovedné modely (ARPEGE - Francúzsko - len na 96 h, DWD - Nemecko - len na 168 h, GME - USA - na 240 h) Predpovede počasia pre Slovensko na týždeň, predpovede zrážok, rôzne ďalšie všeobecnejšie ale aj tak pomerne presné predpovede

Výrazným zlepšením v tejto oblasti bude vstup Slovenska do ECMWF (European Centre for Medium Range Weather Forecasts), čo prinesie zabezpečenie potrebných predpovedných materiálov a poznatkov. ECMWF je vedúca inštitúcia v oblasti strednodobých predpovedí počasia, produkuje predpovedné materiály a predpovede na 1 až 10 dní, výsledky preberajú služby celého sveta.

Dlhodobá predpoveď

(viac ako 240 h)

Väčšinou ide o odborný odhad, či hodnoty daného prvku (teplota, zrážky) budú vyššie alebo nižšie ako dlhodobý priemer    

OTÁZKA: "V akom predstihu dokážete varovať napr. pred búrkami a silným dažďom?"

ODPOVEĎ: Predpoveď zrážok je najzložitejším procesom. Treba rozlišovať silný dážď, ktorý je spojený s rozsiahlymi útvarmi, ako tlakové níže, kde prší na rozsiahlom území. Takýto typ zrážok sa dá pomerne úspešne predpovedať na viacero dní vopred. Horšie je to ale s prívalovými lejakmi z búrkových oblakov, ktoré vznikajú a zase zanikajú veľmi rýchlo, a väčšinou zaberajú veľmi malé územie. Pritom môžu spôsobiť prívalové povodne, spolu s vetrom a krúpami, sprevádzané rozsiahlymi škodami. Základným nástrojom pre detekciu takýchto javov je meteorologický radar a v priemere sa dá ich výskyt predpovedať iba s hodinovým predstihom.

OTÁZKA: "Prečo by sme mali odoberať informácie o počasí práve od vás?"

ODPOVEĎ: Slovenský hydrometeorologický ústav je primárnym zdrojom informácií o počasí, či už aktuálnom alebo očakávanom. Je tiež jedinou inštitúciou, ktorá realizuje výstražnú službu pred nebezpečnými poveternostnými javmi. Záleží nám na tom, aby boli informácie o počasí, predkladané verejnosti, správne, neskreslené a dostatočne podrobné. Kvalitu zaručujú aj nasledujúce skutočnosti, ktoré nás odlišujú od viacerých súkromných spoločností, zaoberajúcimi sa prevažne len distribúciou a prezentáciou údajov o počasí:

  • Prevádzkujeme sieť meteorologických staníc, ktoré predstavujú priamy zdroj údajov o počasí
  • Prevádzkujeme meteorologické rádiolokátory - hlavný nástroj na detekciu nebezpečných búrok a silných lejakov a vydávanie výstrah a varovaní na tieto nebezpečné javy
  • Pravidelne počítame predpovedný meteorologický model ALADIN na vlastnom vysoko výkonnom počítači
  • Sme súčasťou medzinárodnej výmeny údajov o počasí v rámci Svetovej meteorologickej organizácie - máme priamy prístup k údajom o počasí z celého sveta
  • Sme zapojení do medzinárodného výskumu v spolupráci s meteorologickými službami ďalších krajín, čo zaručuje vývoj a udržanie kvality našich produktov
  • Poskytujeme možnosť vytvoriť špeciálne predpovede podľa požiadaviek užívateľa
  • Na príprave predpovedí sa podieľa tím zanietených odborníkov s mnohoročnou praxou

OTÁZKA: "Akým spôsobom sa dá dostať k vašim informáciám o počasí?"

ODPOVEĎ: Meteorologické informácie poskytujeme verejnosti a zmluvným partnerom všetkými dostupnými prostriedkami. Množstvo informácií je možné nájsť na našej internetovej stránke www.shmu.sk, zmluvní partneri môžu získavať objednané predpovedné produkty aj zo špeciálnej www stránky, z telekomunikačného centra, mailom, faxom, telefonicky a pod.

OTÁZKA:"Aký je rozdiel medzi tornádom a hurikánom?"

ODPOVEĎ: Hurikán, tajfún a cyklón sú rôzne miestne názvy pre jeden typ atmosférického javu, ktorý označujeme názvom tropická cyklóna. Je to mohutný oblačný vír s priemerom niekoľko sto km, ktorý vzniká nad tropickými oceánmi. Nad oceánom sa tropická cyklóna môže udržať niekedy až 2 - 3 týždne. Veľké tropické cyklóny majú dokonca svoje mená a ich dráha sa podrobne sleduje a predpovedá. Ak totiž zamieria nad pevninu, spôsobujú tu rozsiahle škody svojím ničivým vetrom a extrémne intenzívnymi zrážkami. Tornádo je tiež veterný vír s vertikálnou osou otáčania avšak podstatne menších horizontálnych rozmerov (desiatky až stovky metrov) a výrazne kratšej doby existencie (desiatky sekúnd až desiatky minút). Je spojený s búrkovými oblakmi, vzniká pod mohutnou búrkovou oblačnosťou, spúšťa sa z nej nadol v podobe lievika. Tornáda sa najčastejšie vyskytujú v USA, v rozsiahlej oblasti nížin medzi Skalistými a Apalačskými horami. Tropické cyklóny je možné v súčasnosti už pomerne dobre monitorovať a predpovedať ich ďalší postup s niekoľkodňovým predstihom, tornáda sa vyvíjajú takmer neočakávane a výstraha pred nimi býva možná len niekoľko minút - výnimočne viac ako 10-20 min vopred.

OTÁZKA:"Kto pre nás pripravuje predpovede počasia alebo kto sa skrýva za značkami?"

ODPOVEĎ: Všetky všeobecné textové predpovede, tiež špeciálne predpovede počasia na objednávku a aj výstrahy pred nebezpečnými poveternostnými javmi sa pripravujú iba na Odbore Meteorologické predpovede a výstrahy (OMPaV). Jeho vedúcim je Mgr. Pavol Zaujec (PZ). 

Pracovníci na Odbore Numerické predpovedné modely a metódy (ONPMaM) zabezpečujú prevádzku a vývoj meteorologických modelov, ktorých výstupy patria k základným podkladom na vypracovávanie predpovedí a výstrah. Jednými zo surových (meteorológmi nekorigovaných) výstupov numerických predpovedných modelov sú aj tzv. meteogramy. Vedúcim ONPMaM je Mgr. Jozef Vivoda.  

Oba spomínané odbory (OMPaV i ONPMaM) patria pod Centrum predpovedí a výstrah (CPV), ktorého riaditeľom je Mgr. Jozef Csaplár (JC).

 

Textové predpovede počasia a výstrahy pre verejnosť a zmluvných partnerov vydávajú v nepretržitej prevádzke OMPaV títo synoptickí meteorológovia:

Mgr. Pavol Beránek (PB), na SHMÚ od roku 1990

Mgr. Jana Čerbová (JA), na SHMÚ od roku 1988

Mgr. Štefan Dlhoš (SD), na SHMÚ od roku 2015

Mgr. Miriam Janušková (MJ), na SHMÚ od roku 2017

Mgr. Marcel Macko (MM), na SHMÚ od roku 2008

RNDr. Norbert Polčák, PhD. (NP), na SHMÚ od roku 2008

Mgr. Jana Potanková (JP), na SHMÚ od roku 2014

Mgr. Martina Sadloňová (MA), na SHMÚ od roku 2010

Mgr. Cyril Siman (CS), na SHMÚ od roku 2016

Mgr. Lucia Sokolová (LU), na SHMÚ od roku 2004

Mgr. Miroslav Šinger (MS), na SHMÚ od roku 2013

RNDr. Paulína Valová (PV), na SHMÚ od roku 1990

Mgr. Pavol Zaujec (PZ), na SHMÚ od roku 1992

OTÁZKA: "Aký je smer a aká je rýchlosť vetra na predpovedných mapách modelu ALADIN?"

ODPOVEĎ: Zatiaľ čo nárazy vetra - krátkodobé zvýšenia rýchlosti vetra, poryvy vetra, sú znázornené farebnou škálou (pri hodnotách nad 10 m/s), predpovedaná priemerná rýchlosť vetra a jeho smer je znázornená "operenou" úsečkou, pričom úsečka smeruje odtiaľ, odkiaľ veje vietor, tiež operenie je na strane ODKIAĽ vietor veje. Rýchlosť vetra sa udáva pomocou operenia úsečky tak, že jedna dlhá čiarka predstavuje rýchlosť 5 m/s, dve 10 m/s, atď., hodnota 25 m/s je znázornená pravouhlým trojuholníkom.

vietor.png

OTÁZKA: "Čo je KKH, VKH a TK v grafoch TEMP a pseudoTEMP?"

ODPOVEĎ: KKH - konvektívna kondenzačná hladina: výška, dosiahnutá vystupujúcou časticou vzduchu pri termickej konvekcii (v prípade, že sa vzduch pri zemskom povrchu zohreje na teplotu konvekcie (tk), dochádza k samovoľnému výstupu vzduchovej častice nahor, pričom sa suchoadiabaticky ochladzuje až dosiahne KKH, kde dochádza ku kondenzácii vodnej pary a vzniku oblačnosti. Obvykle ide o spodnú základňu kopovitých oblakov.)

VKH - výstupná kondenzačná hladina: výška, kde dochádza pri výstupe vzduchu ku kondenzácii vodnej pary. Od tohto miesta sa vystupujúca častica vzduchu ochladzuje vlhkoadiabaticky. Výstup častice nahor môže byť vynútený napr. horskou prekážkou, výstupnými pohybmi v oblasti nízkeho tlaku vzduchu, výstupom na teplom fronte atď.

TK - teplota, na ktorú sa musí zohriať vzduch pri zemskom povrchu aby mohol vystupovať až na konvektívnu kondenzačnú hladinu. Pri dosiahnutí tejto teploty v prízemnej vrstve vzduchu v dennom chode, nastávajú podmienky pre tvorbu konvektívnej oblačnosti. Hodnota v modrom rámčeku v pravom dolnom rohu grafu odpovedá výške nulovej izotermy.

OTÁZKA: "Aká je interpretácia časových os v Epsgrame a Meteograme?"

ODPOVEĎ: Frekvencia zobrazovaných údajov na grafoch z modelu ECMWF je 6 hodín. Ak sa jedná o atmosférické zrážky (kumulovaná veličina), tak je to teda úhrn za 6 hodín - napr. o 12 UTC (na x-osi) histogram predstavuje úhrn zrážok od 6 do 12 hodín UTC (t.j. počet milimetrov za predchádzajúcich 6 hodín) atd. Keď sa jedna o okamžité hodnoty meteorologických prvkov ako sú teplota, oblačnosť, tlak, vietor, tak je to hodnota platná vždy presne v danom termíne. Teda o 12 UTC (na x-osi) je zobrazená teplota o 12 UTC, oblačnosť o 12 UTC, tlak o 12 UTC atd. (Pre grafy z modelu ALADIN je to presne to iste, akurát že časový krok zobrazovaných údajov je 1 hodina a nie 6 hodín - a teda aj zrážkové úhrny sú samozrejme počet milimetrov za predchádzajúcu hodinu.)

OTÁZKA: "Ako sa prepočítava vietor v m/s na km/hod.?"

 

Rýchlosť vetra

Rýchlosť vetra zaokrúhlená

Beaufortova stupnica sily vetra

m/s

na 5 km/h

na 1 km/h

km/h

 

B

1

5

3

1

Bezvetrie

0

1 - 5

Vánok

1

2

5

7

6 - 11

Slabý vietor

2

3

10

11

4

15

14

12 - 19

Mierny vietor

3

5

20

18

6

20

22

20 - 28

Dosť čerstvý vietor

4

7

25

25

8

30

29

29 - 38

Čerstvý vietor

5

9

30

32

10

35

36

11

40

40

39 - 49

Silný vietor

6

12

45

43

13

45

47

14

50

50

50 - 61

Prudký vietor

7

15

55

54

16

60

58

17

60

61

62 - 74

Búrlivý vietor

8

18

65

65

19

70

68

20

70

72

21

75

76

75 - 88

Víchrica

9

22

80

79

23

85

83

24

85

86

25

90

90

89 - 102

Silná víchrica

10

26

95

94

27

95

97

28

100

101

`29

105

104

103 - 117

Mohutná víchrica

11

30

110

108

31

110

112

32

115

115

33

120

119

nad 118

Orkán

12

34

120

122

 

OTÁZKA: "Aká je úspešnosť vašich predpovedí?"

ODPOVEĎ: Ako príklad uvádzame priemernú mesačnú úspešnosť predpovedí počasia v % za rok 2008 a rok 2009. Predpoveď na prvý deň znamená predpoveď na zajtra, predpoveď na druhý deň je predpoveď na pozajtra atď.

Uspesnost predpovedi 2008
Uspesnost predpovedi 2009

OTÁZKA: "Ako je možné že včera ste mali predpoveď na zajtra ako slnečné počasie a dnes už predpovedáte celkom iné. Ako je to možné, že v minulosti boli predpovede o mnoho spoľahlivejšie ako dnes?"

ODPOVEĎ: Napriek technickému vývoju sa nekonzistentnosť (relatívna nestálosť) predpovedných materiálov z meteorologických modelov vyskytuje stále a jej dôsledkom sú aj zmeny v našich predpovediach. Inými slovami, relatívne často sa prognózne materiály z meteorologických modelov líšia už pri porovnaní zo dňa na deň. Samotný stav atmosféry je v niektorých prípadoch taký nestabilný, že stačí malá chyba v pozorovaniach, alebo jednoducho nedostupnosť pozorovania a rovnice popisujúce atmosféru poskytnú výrazne rozdielne výsledky. Tiež nemôžeme povedať, že rovnice popisujú na 100% všetky deje v atmosfére. Preto nekonzistentné materiály spôsobujú meteorológom problémy a verejnosť potom neprijíma zmeny v predpovediach s pochopením.

Nesúhlasím s Vami, že v minulosti boli predpovede oveľa spoľahlivejšie ako dnes. Záznamy a vyhodnocovanie nám potvrdzujú trend zlepšovania spoľahlivosti (úspešnosti) predpovedí. Myslím, že Vaše hodnotenie vychádza zo subjektívneho pocitu. Nakoľko v súčasnosti sú naše predpovede dostupné okamžite po ich aktualizácii na webovej stránke pre širokú verejnosť, zmeny v nich sú vnímané negatívne. V minulosti boli naše predpovede dostupné len cez rozhlas, televíziu pripadne tlač kde boli podstatne menej často aktualizované a preto verejnosť zmeny v predpovediach zaregistrovala a vnímala podstatne menej.
Nik na svete nevie aké počasie naozaj bude, preto meteorológovia musia reagovať na tieto zmeny v podkladových materiáloch a zobrať do úvahy ich premenlivosť pri príprave predpovede i jej formulácii. Naše formulácie predpovedí sú deterministické, t.j. vyjadrujeme sa jednoznačne, aké bude počasie, napriek tomu, že vieme, že pravdepodobnosť uvádzaného scenára počasia na celom území Slovenska takmer nikdy nie je na 100 %. V niektorých prípadoch je pravdepodobnosť spomenutého scenára len cca 50 %. Ale verejnosť by asi ťažko uvítala formuláciu predpovede, ktorá by popisovala rozdielne scenáre počasia s uvedením, že pravdepodobnosť prvého scenára je 55% a druhého 30% a tretieho 15%.

OTÁZKA: "Prečo sú meteogramy z polnoci na vašej stránke aktualizované až nadránom?"

ODPOVEĎ: Meteogramy, ale aj ďalšie produkty generované z numerického modelu ALADIN sú na našej internetovej stránke zverejňované ihneď ako sú k dispozícii. Čas (00,06,12,18 UTC) označuje čas, ku ktorému sú zozbierané namerané údaje a je začatý výpočet globálneho numerického modelu ARPEGE vo Francúzsku. Následne sa údaje z tohto modelu prenášajú k nám, kde je na ich základe počítaný model ALADIN už na SHMÚ pre územie Slovenska a strednej Európy. Z vypočítaných polí je generované množstvo produktov a medzi nimi aj obrázky, uverejňované na internetovej stránke. Hneď ako celý tento proces prebehne (čo je v prípade "polnočného behu" obvykle pred 05 UTC, čiže pred 06 h stredoeurópskeho času, alebo 07 h letného stredoeurópskeho času), výsledné produkty sú umiestnené na webstránke.

OTÁZKA: "Všimla som si, že v predpovediach uvádzaných v rôznych médiách a aj na vašej stránke sa niekedy uvedie vietor napríklad termínom "severných smerov". Ide o vietor, ktorý vanie smerom zo severu alebo smerom na sever?"

ODPOVEĎ: Podľa Meteorologického slovníka z roku 1993 je vietor jeden zo základných meteorologických prvkov. Je to vektor popisujúci pohyb zvolenej častice vzduchu v určitom mieste atmosféry v danom časovom úseku. V meteor. praxi sa sleduje oddelene smer a veľkosť vektora vetra ako smer pohybu a rýchlosť vetra. V predpovediach používame označenie napr. severný vietor, južný vietor, severovýchodný vietor....kvôli tomu, aby sme popísali z ktorého smeru k nám vietor vanie. V prípade, že očakávame na Slovensku v ten istý deň severovýchodný, severný a aj severozápadný vietor, kvôli zostručneniu predpovede používame komplexný výraz:  vietor severných smerov, čo je zaužívané aj v medzinárodnej výmene predpovedí počasia.

OTÁZKA: "Zaujíma ma, prečo dnes, 1.12.2010 o 14:05, model ALADIN uvádza predpoveď z 00:00hod. Stáva sa to často, že produkt NIE JE aktualizovaný 4x denne. Alebo je, ale s veľkým oneskorením."

ODPOVEĎ: Predpoveď modelu ALADIN sa skutočne aktualizuje 4x denne. Ale časy 00, 06, 12 a 18 UTC nie sú časy (hodiny) kedy sa majú predpovede aktualizovať na našej WWW stránke, ale sú to termíny ku ktorým sa vzťahuje začiatok výpočtu modelu.

Produkty sú časovo dostupné v zime v nasledovných časoch
00UTC o 6:00 SEČ,
06UTC o 12:30 SEČ
12UTC o 17:30 SEČ
18UTC o 0:40 SEČ.

Tento časový posun je spôsobený tým že zber pozorovaní, ich spracovanie, výpočet modelovej predpovede a presun produktov po Internete trvajú približne 5 hodín. Čas ku ktorému sa vzťahuje začiatok výpočtu sa označuje v UTC, protože v tomto termíne sa uskutočňujú pozorovania počasia a je nutné aby sa všade na svete uskutočňovali v tom istom čase. UTC je čas ktorý majú na hodinkách ľudia v Anglicku. SEČ je čas ktorý máme na hodinkách my na Slovensku v zime. V zime je posun medzi UTC a SEČ jedna hodina (u nás je o hodinu viac) a v lete je posun dve hodiny (u nás je o 2 hodiny viac).

OTÁZKA: "Môžete mi prosím napísať do akej výšky siaha nízka a do akej stredná oblačnosť?"

ODPOVEĎ: Z meteorologického hľadiska (neberieme do úvahy nastavenia modelov a ich a výpočty) sa základňa nízkej oblačnosti vyskytuje vo výškach do 2 km nad povrchom (napríklad oblaky typu stratus, stratocumulus majú základňu i svoju hornú hranicu v tejto vrstve, ale oblaky typu  cumulus  majú síce základňu v tejto vrstve, ale hornou hranicou zasahujú môžu zasahovať do oveľa vyšších vrstiev ovzdušia).
Stredná oblačnosť má spodnú základňu vo výškach od 2 km do 7 km v lete v našich zemepisných šírkach, v trópoch do 8 km, ale v zimnom období považujeme za strednú oblačnosť oblaky, ktoré majú základňu do výšky 5 km. Medzi typické oblaky patriace do strednej oblačnosti patria oblaky typu altocumulus, altostratus. Tiež však platí, že napríklad altostratus môže svojou hornou hranicou zasahovať aj do výšok nad 7 km.
Vysoká oblačnosť teda má svoju základňu vo výškach nad 7 km v lete v našich zemepisných šírkach, v zime zhruba nad 5 km. Oblaky typu cirrrus, cirrostratus, cirrocumulus  patria práve do kategórie vysokej oblačnosti.
Existujú však oblaky, ktoré majú veľký vertikálny rozmer (výšku), ktorých základňa môže začínať vo výškach do 2 km a horná hranica môže siahať nad 7 alebo 8 km. Typickými predstaviteľmi oblakov s takouto výškou (hrúbkou) sú oblaky typu cumulonimbus alebo nimbostratus.

 

skok na menu ↑


skok na začiatok stránky ↑