SHMÚ vydal meteorologické výstrahy na Vietor na horách Zobraziť výstrahy

Aktuality SHMÚ

22 JÚL 2019

Aktuálny stav sucha na Slovensku v lete 2019

KLIMATOLÓGIA | 22.7.2019 | ANALÝZA | JOZEF PECHO, MAROŠ TURŇA, PAVEL FAŠKO, JÁN GAVURNÍK, GABRIELA IVAŇÁKOVÁ, IVANA KRČOVÁ

Na konci minulého týždňa monitorujeme extrémne pôdne sucho na viac ako 8 % plochy územia Slovenska. Na niektorých miestach je relatívne nasýtenie pôdy vodou nižšie ako 10 %. V nasledujúcej analýze sme sa zamerali na zhodnotenie aktuálneho sucha na Slovensku v priebehu teplého polroka 2019, a to aj v kontexte vývoja dlhodobého deficitu atmosférických zrážok na našom území za obdobie posledných desiatich rokov.

 

Od roku 2011, v priebehu druhej dekády 21. storočia, prevláda v jednotlivých rokoch negatívna bilancia atmosférických zrážok. [Príklad spracovania odchýlky mesačného úhrnu zrážok na MS Hurbanovo v rokoch (obr. v prílohe): 2011-2014, resp. 2015-2019.] Na hodnotených meteorologických staniciach sa tento stav prejavil až v dvoch tretinách rokov uvedeného desaťročia (na Obr. 1 - vľavo je zobrazený celkový ročný prebytok, resp. deficit atm. zrážok na meteorologických staniciach v Piešťanoch, Oravskej Lesnej, Rimavskej Sobote a Košiciach (letisko) v období rokov 2011-2019). Od roku 2017, už tretí rok po sebe, sa kumuluje deficit zrážok, ktorý sa stále viac prejavuje v negatívnych hydrologických bilanciách a praktickým dôsledkom sú dočasne vyschýnajúce korytá niektorých menších vodných tokov, pokles hladín podzemnej vody a pokles výdatnosti väčšiny prameňov až takmer ich prechodné vysychanie, a v regiónoch s prevládajúcim zásobovaním povrchovou vodou, ich klesajúce zásoby. V dôsledku opakujúcich sa dlhodobo suchých období dochádza k početnejšiemu prekonávaniu dlhodobých minimálnych hodnôt v podzemnej vode

Významný deficit atmosférických zrážok sa v priebehu prvých šiestich mesiacov objavil aj v tomto roku, a to predovšetkým na západnom, severozápadnom a severnom Slovensku (ale miestami aj na juhu stredného Slovenska). Na tento stav poukazujú aj odchýlky mesačného úhrnu atmosférických zrážok (v % normálu 1981-2010) v roku 2019 na vybraných meteorologických staniciach - napr. Bratislava-letisko, Piešťany, Oravská Lesná a Poprad (Obr. 2). Na Obr. 3 je ďalej zobrazený vývoj kumulatívnej ročnej sumy denného úhrnu RRk) atmosférických zrážok v období rokov 2011-2019 (priebežný stav v roku 2019 do 22. júla 2019) na meteorologických staniciach v Piešťanoch, Poprade, Rimavskej Sobote a Kamenici nad Cirochou (v Poprade a Kamenici n/Cr. je RRk priebežne medzi najnižšími hodnotami od roku 2011). Kumulatívne sumy mesačných úhrnov zrážok na vybraných staniciach do konca júna 2019 (žlté trojuholníky) sú zobrazené na priloženom obrázku v prílohe (modré body v grafe predstavujú dlhodobý priemer za obdobie 1981-2010).

Nedostatok zrážok a sucho je aktuálne poprednou témou, pretože ovplyvňuje, viac alebo menej,  prakticky takmer každý sektor hospodárstva. Problémy sa týkajú vodohospodárov, so stále väčšou intenzitou aj poľnohospodárov. Pretože, ak aj na niektorých miestach môžu využívať závlahy, treba zaplatiť ich prevádzku a toto podporuje rast cien poľnohospodárskych komodít a samozrejme aj samotní producenti začínajú uvažovať, čo sa im ešte oplatí pestovať. Dôsledky sucha sa môžu prejavovať aj v lesnom hospodárstve. Riziko vzniku požiarov je teraz veľmi akútne, nie iba v určitých oblastiach, ale horieť môže aj v polohách, kde v minulosti bývalo prevažne vlhko.

Obr. 1: Celkový ročný (vľavo) a dekádny (vpravo) prebytok (modrá), resp. deficit (červená [mm]) atmosférických zrážok na vybraných meteorologických staniciach na Slovensku v období 2011-2019 (stav k 17. júlu 2019), resp. 1951-2019 [Zdroj: SHMÚ]

Obr. 2: Odchýlka mesačného úhrnu atmosférických zrážok [%] na vybraných meteorologických staniciach na Slovensku v roku 2019 v % normálu 1981-2010; interval Q25-Q75 (oblasť s prerušovanou čiarou) označuje rozsah normálu 1981-2010 v jednotlivých mesiacoch [Zdroj: SHMÚ]

Z analýzy úhrnov zrážok vyplýva že, relatívne najnepriaznivejší vývoj s ich deficitom, je na krajnom západe Slovenska. Napríklad v Piešťanoch dosiahol deficit zrážok od začiatku roka 2017 do začiatku druhej polovice júla v roku 2019, 218 mm. V takomto dlhom časovom intervale by sa tam mali vystriedať obdobia s nedostatkom aj prebytkom zrážok a ich konečná bilancia by tam mala byť vyvážená. Teraz to tak nie je, a dlhodobo sa tam kumuluje deficit (nedostatok) zrážok, ktorý vznikol pretože, západné prúdenie vlhkých vzduchových hmôt už nie je také výrazné ako v minulosti, a zároveň v tomto regióne sa už neprejavuje dobre vplyv zrážok súvisiaci s tlakovými nížami z oblasti Stredozemného, resp. Jadranského mora. Tieto níže sú napríklad už podstatným prínosom v celkovej bilancii atmosférických zrážok v oblastiach, ktoré sú južnejšie od Piešťan. Pri analýze deficitov zrážok v jednotlivých desaťročiach od polovice 20. storočia sa ukázalo, že stav v Piešťanoch (Obr. 1) je teraz priebežne najhorší zo všetkých analyzovaných dekád od roku 1951. Nepomohol ani máj v tomto roku, ktorý bol mimoriadne bohatý na zrážky. V nasledujúcom období leta 2019 bude deficit zrážok ešte rásť, pretože sa neočakáva výskyt trvalejších veľkopriestorových zrážok. Zároveň treba pripomenúť, že nedostatok zrážok v druhej dekáde 21. storočia, sa vyskytuje v úplne iných teplotných podmienkach, aké tu boli napríklad v 80. rokoch minulého storočia, kedy bolo zrážok tiež menej. Preto sú aj aktuálne parametre sucha také alarmujúce.

Obr. 3: Ročná kumulatívna suma denných úhrnov atmosférických zrážok [mm] na vybraných meteorologických staniciach na Slovensku v období rokov 2010-2019 (rok 2019 je zvýraznený červenou farbou; stav k 22. júlu 2019) [Zdroj: SHMÚ]

Ako sme uviedli v predchádzajúcom článku o stave sucha, na jar 2019 bola najhoršia situácia na východnom Slovenku. Sucho bolo najviac rozšírené v druhej polovici apríla, keď k 21.4.2019 len 2 % územia boli bez rizika sucha. V máji sa vlahová bilancia v dôsledku nadpriemerne vysokých úhrnov zrážok zlepšila a sucho na konci mája sa vyskytovalo len lokálne. Jún 2019 však bol mimoriadne až extrémne teplý na celom území Slovenska, a na niektorých miestach bol aj výrazný nedostatok zrážok. Preto sa situácia so suchom opäť zhoršila a tento stav pokračuje až doteraz.

Na základe monitoringu meteorologického sucha sa sucho uplynulý týždeň vplyvom atmosférických zrážok lokálne zmiernilo, avšak extrémne sucho k 21. júlu 2019 je stále na štyroch meteorologických staniciach. Veľmi suché podmienky prevládajú najmä na západnom Slovensku a na severe stredného Slovenska. Nízke hodnoty indexu SPEI nám v posledných týždňoch naznačujú [vývoj indexu SPEI od 1. septembra 2018 na staniciach Piešťany, Oravská Lesná, Rimavská Sobota a Čaklov], že v porovnaní s dlhodobým priemerom nie sú nízke len úhrny zrážok, ale zvýšený je aj výpar, a to najmä v dôsledku nízkej relatívnej vlhkosti a vysokým hodnotám slnečnému svitu. Na meteorologické sucho nadväzuje aj pôdne sucho. Pôdna vlhkosť je na takmer celom území Slovenska nižšia ako dlhodobý priemer za obdobie 1961 – 2010. Deficit pôdnej vlahy je najvyšší na Orave a Kysuciach, kde jeho hodnoty dosahujú až do -100 mm (Obr. 4).

Obr. 4: Deficit pôdnej vlahy na Slovensku k 21. júlu 2019 na základe údajov intersucho.cz [Zdroj: intersucho.cz]

Obr. 5: Intenzita pôdneho sucha v pôdnom profile 0-100 cm na Slovensku k 21. júlu 2019 na základe údajov intersucho.cz [Zdroj: intersucho.cz]

V dôsledku nízkej pôdnej vlhkosti, pozorujeme najmä na severe stredného a západného Slovenska, a tiež na krajnom východe až extrémne sucho. Extrémne sucho je lokálne aj v Slovenskom Rudohorí, na Spiši a v Podtatranskej kotline. Suchom rôznej intenzity je zasiahnutých až 90 % územia Slovenska.

Toto mimoriadne sucho sa začína prejavovať aj na rastlinstve. Podľa hlásení reportérov zo siete, ktorí sledujú dopady sucha na rastlinách a lesných porastoch je situácia v jednotlivých regiónoch Slovenska nasledovná:

Zvolen: „V 28. týždni bola suma zrážok 10 mm. Počasie malo jesenný charakter, maximálne denné teploty sa pohybovali od 22,5 do 24°C. Najnižšia min. teplota v minulom týždni bola 6,5°C ( prízemná 2°C ). Za takýchto podmienok nebolo možné robiť žatvu, pretože byle u repky a slama u obilia dostatočne nevyschýnali. Celkovo tohtoročné teplotné a zrážkové výkyvy sú stresujúce pre všetky plodiny.“

Nové Mesto nad Váhom: „Zrážky okolo 2 mm, dochádza k vädnutiu listov cukrovej repy a stáčaniu listov kukurice v poludňajších hodinách.“

Sabinov: „V hodnotenom období spadlo 7,2 mm zrážok. Deficit zrážok sa výrazne prehlbuje . Súčet zrážok za posledné 3 mesiace v našich podmienkach nevykazuje tak výrazný deficit, ako je to v skutočnosti na poli. Vysoké zrážky v mesiaci máj odtokom prebytku vody nezabezpečili zásobu vlahy na dlhšie obdobie a mesiac jún a zatiaľ aj Júl sú zrážkové hlboko pod normál.“

Kežmarok: „Posledný týždeň zrážky boli skôr výnimočné a lokálne. Preto dôsledky nedostatku vlahy v pôde sú viditeľné na viacerých plodinách. Veľmi skoré odrody zemiakov predčasne fyziologicky dozrievajú. Sucho urýchľuje dozrievanie obilnín s negatívnym dôsledkom na veľkosť zŕn, úrodu.“

Nitra: „Ochladenie. Veterno. Pôda praská - na poliach v obilninách praskliny o šírke do 4 cm, hĺbka do 30 - 40 cm! Zrážky len 2,5 mm.“

Myjava: „Za uplynulý týždeň evidujeme 9,3 mm zrážok. Rastliny si vodu potiahli prostredníctvom koreňov, niektoré podrástli, ale na niektorých parcelách po dlhotrvajúcom suchu už nepomohlo plečkovanie ani spadnuté zrážky a rastliny ďalej nerastú.“

Veľký Krtíš: „V potokoch badať výrazné zníženie prietoku vody, sója trpí nedostatkom vzdušnej vlhkosti. 3. kosba lucerien je ohrozená, trávy po kosbe a spasení nedorastajú.“

Obr. 6: Hlásené dopady sucha na výnosy vybraných plodín na území Slovenska k 18. júlu 2019 [Zdroj: SHMÚ]

Podľa indexu požiarneho nebezpečenstva je najhoršia situácia na Záhorí, Strednom a Dolnom Považí  a Gemeri, kde je už 5. stupeň nebezpečenstva vzniku lesného požiaru.

Zdroje: SHMÚ, intersucho.cz



skok na menu ↑


skok na začiatok stránky ↑