SHMÚ vydal meteorologické výstrahy na DážďVietor na horách Zobraziť výstrahy

SHMÚ vydal hydrologické výstrahy na   Povodeň z trvalého dažďa Zobraziť výstrahy

Aktuality SHMÚ

02 MÁJ 2012

Sucho, nedostatok atmosférických zrážok a extrémne teplo na konci apríla a začiatku mája 2012 na Slovensku

KLIMATOLÓGIA | 2.5.2012 | ANALÝZA | BOCHNÍČEK, O., FAŠKO, P., JANČOVIČOVÁ, Ľ.

Sucho predstavuje jav, ktorý sa vyskytuje v rôznych klimatických zónach, v rôznom čase a s rôznou dĺžkou trvania. Bez ohľadu na to, kto sucho hodnotí (klimatológ, hydrológ, poľnohospodár), vždy ide o nedostatok atmosférických zrážok dopadajúcich na zemský povrch alebo deficit využiteľnej pôdnej vlahy. Dlhšie trvajúce obdobie bez atmosférických zrážok (najmä však obdobie apríl-október) môže byť náchylné aj na vznik požiarov.

Zvláštne rozloženie snehovej pokrývky v zime 2011/2012, jej mimoriadny nedostatok na juhozápadnom Slovensku a prevažne len sporadický výskyt atmosférických zrážok od konca februára 2012, zapríčinili silné vysušenie prírodného prostredia. Najnižšie atmosférické zrážky v posledných 2 mesiacoch boli zaznamenané na dolnom a strednom Považí, napríklad v Piešťanoch to bolo 22 mm, čo predstavuje 32 % normálu a deficit 46 mm. Tento stav podporil pri prúdení teplého vzduchu do strednej Európy, na konci apríla a na začiatku mája 2012 (séria obrázkov I), silné prehrievanie zemského povrchu, od ktorého sa rýchlo prehrievali aj prízemné vrstvy vzduchu (obr. 2). Séria výskytu tropických dní na Slovensku (vplyvom rozloženia tlakových útvarov nad Európou, séria obrázkov II) trvá bez prerušenia od 28.4.2012, už piaty deň, čo je v tomto ročnom období u nás extrém. Vzostup maximálnej dennej teploty vzduchu bol teraz taký výrazný a všeobecný, že v histórii meteorologických meraní je ťažko hľadať k tejto situácii obdobu. V sobotu, 28.4.2012, zaznamenali tropickú teplotu vzduchu 3 meteorologické stanice z 53, v nedeľu, 29.4.2012, to bolo už 9 staníc, v pondelok, 30.4.2012, 21 staníc a v utorok, 1.5.2012, až 35 staníc. V sobotu 28.4.2012 bolo najteplejšie v Žihárci, 30,4 °C, v nedeľu 29.4.2012 v Bratislave, Mlynskej doline a v Žihárci, 30,5 °C, v pondelok 30.4.2012 v Žihárci, 31,6 °C, v utorok 1.5.2012 v Dudinciach, 32,4 °C. Tropická teplota vzduchu doteraz nebola na Slovensku 1. mája nikdy zaznamenaná.  Najteplejšie 1. máje od druhej polovice 20. storočia boli u nás v rokoch, 1955, Lučenec, 29,5 °C, ďalej 1969, Leles, 29,6 °C a 2000, Čaklov, 29,5 °C. Vysoká teplota vzduchu, veterné počasie a deficit atmosférických zrážok tiež vplývajú na procesy tvorby oblačnosti a atmosférických zrážok. Prejavilo sa to napríklad 1.5.2012, kedy sa ojedinele vyskytli búrky, ale úhrny zrážok zaregistrované pri nich, v sieti meteorologických staníc SHMÚ, boli minimálne, nemerateľné množstvo a 0,3 mm v Trenčíne.

Séria obrázkov I

 Výšková analýza (850 hPa), 28.4.-1.5.2012

Zdroj: ČHMÚ

 

Obr. 2

29.4.2012

Zdroj: ČHMÚ

 

Séria obrázkov II

Aktuálna synoptická situácia nad Európou, 28.4.-1.5.2012

 Zdroj: MetOffice

 

Zásoba pôdnej vody je meraná gravimetrickou metódou, na troch staniciach pod štandardným povrchom (bez porastu) – Hurbanovo, Beluša, Michalovce a v Milhostove pod trávnatým povrchom (Graf 1-4). Zistené hodnoty využiteľnej vodnej kapacity sú uvedené v sérii obrázkov III.

Gravimetrická metóda je stále považovaná za základnú metódu na stanovenie vlhkosti pôdy. Spočíva v priamom stanovení množstva vody podľa rozdielu v hmotnosti vlhkej a vysušenej vzorky. Odobratá vzorka zeminy sa po odvážení suší v sušiarni pri teplote 105 °C, po vysušení sa znovu odváži a hmotnostný rozdiel pred a po vážení predstavuje množstvo vody v pôde. Vzorky sa odoberajú po 10 cm do hĺbky 80 cm.

Pre výpočet využiteľnej vodnej kapacity pôdy je dôležité stanovenie fyzikálnych vlastností pôdy a hydrolimitov.  

Využiteľná vodná kapacita sa určuje výpočtom z retenčnej alebo poľnej vodnej kapacity a bodu vädnutia ako ich rozdiel. Bod vädnutia predstavuje vlhkosť pôdy, pri ktorej už rastlina nemôže prijať pôdnu vodu, pre rastlinu je táto voda nedostupná. Retenčná vodná kapacita je charakterizovaná množstvom kapilárne viazanej vody, ktoré si môže pôda udržať relatívne dlhší čas. Je teda rovná poľnej vodnej kapacite, ktorá sa stanovuje v poľných podmienkach. Pri obsahu vody v pôde väčšej ako poľná vodná kapacita nie je už pôda dostatočne prevzdušnená. Optimálna pôdna vlhkosť je medzi bodom vädnutia a poľnou vodnou kapacitou.

Odber vzoriek zeminy sa realizuje na jednotlivých stanovištiach (Obr. 3) v teplom polroku (apríl – september) vždy vo štvrtok, v chladnom polroku (október – marec) každý druhý týždeň, ak pôda nie je zamrznutá.

V roku 2012 začali odbery pôdnych vzoriek až v druhej polovici marca – v Milhostove bol prvý odber 15.3.2012, na ostatných staniciach 22.3.2012, pretože pôda bola ešte premrznutá.

Zásoba fyziologicky účinnej vody v pôde, vyjadrená v percentách využiteľnej vodnej kapacity (VVK), bola 26.4.2012 v Hurbanove v 10 cm profile 70 %, v 30 cm 85 % a v 60 cm 84 %, v Beluši v 10 cm 86 %, v 30 cm 95 % a v 60 cm 102 %, v Michalovciach v 10 cm 85 %, v 30 cm 68 % a v 60 cm 76 % a v Milhostove pod trávnatým povrchom v 10 cm 79 %, v 30 cm 81 % a v 60 cm 78 %. Nasledujúci odber bude 3.5.2012.

Na začiatku vegetačného obdobia bola zásoba pôdnej vody na sledovaných stanovištiach pomerne rovnomerná, ale atmosférické zrážky sa vyskytli v malom množstve a s rastúcou teplotou vzduchu a tým aj rastúcim výparom vody z pôdy zásoby vody v pôdnom profile, najmä v povrchových vrstvách, postupne klesali (séria obrázkov III).

Obr. 3

 

Séria obrázkov III

 

 

So suchom sú často spájané aj požiare. Preto dávame do pozornosti aj predpoveď Indexu požiarneho nebezpečenstva

V ostatných dňoch najväčšie nebezpečenstvo sa vyskytovalo najmä na západe krajiny (ukážka z 29.4.2012).

© Odbor Klimatologická služba

 



skok na menu ↑


skok na začiatok stránky ↑