Aktuality SHMÚ

V nasledujúcej analýze prinášame predbežné hodnotenie vývoja sucha (meteorologického a pôdneho) a jeho dopadov v kontexte teplotných a zrážkových pomerov na Slovensku v roku 2018. Ako sme informovali v predošlej správe o stave klímy, rok 2018 skončí na Slovensku z hľadiska teploty vzduchu ako mimoriadne až extrémne teplý a je veľmi pravdepodobné že bude 1. až 2. najteplejší od začiatku 20. storočia (v Hurbanove od roku 1871). Okrem mimoriadne teplých podmienok (ako teplotne nadnormálne skončili všetky ročné sezóny a okrem februára a marca zatiaľ aj všetky mesiace v roku 2018; na priloženom obrázku sú územné odchýlky teploty vzduchu na Slovensku pre jednotlivé mesiace a sezóny v roku 2018) vývoj sucha v tomto roku významne podporil aj sporadický výskyt výdatnejších plošných zrážok a ich prehlbujúci sa deficit, predovšetkým na východnom a severozápadnom Slovensku. Sucho sa pritom v tomto roku premietlo aj do významných strát výnosov niektorých plodín (najmä v okresoch Rimavská Sobota, Michalovce, Košice – okolie a Nové Mesto nad Váhom).

Ako sme informovali v jednom z predošlých článkov, v súvislosti s rastom globálnej a regionálnej teploty vzduchu a množstva vodnej pary v troposfére, rastie aj pravdepodobnosť a frekvencia výskytu mimoriadne až extrémne vysokých denných a viacdenných úhrnov atmosférických zrážok. Tento fakt potvrdzujú nielen pozemné či satelitné merania, ale je fyzikálne konzistentný aj s teóriou, popisujúcou dynamické procesy spojené s tokmi vlhkosti v atmosfére a genézou atmosférických zrážok. Teória pritom uvádza, že teplejšia atmosféra, vyššia teplota povrchu oceánov a pevnín vedú nielen k vyššiemu výparu vody z ich povrchu, ale aj k schopnosti samotnej atmosféry zadržiavať väčšie množstvo vodnej pary. Uvedený trend, okrem prevažnej časti mimotropických (najmä kontinentálnych) oblastí na severnej pologuli, registrujeme aj na Slovensku, a to tak v chladnom (október – marec) ako aj teplom polroku (apríl – september). V tomto texte sa budeme venovať regionálnej analýze maximálnych 2-denných úhrnov atmosférických zrážok (ďalej len "RR2d") na území Slovenska v období 1951-2017, v prípade ktorých sme zaznamenali v niektorých oblastiach významné zmeny frekvenčnej (štatistickej) distribúcie RR2d, a to hlavne v jarných a letných mesiacoch roka.

V súvislosti s aktuálne prebiehajúcou konferenciou COP24 v poľskom meste Katovice, Svetová meteorologická organizácia (WMO) vydala koncom novembra predbežnú správu o stave globálnej klímy za rok 2018. Podľa WMO a predbežných údajov o globálnej teplote za obdobie od januára do októbra 2018, tento rok skončí veľmi pravdepodobne ako štvrtý najteplejší za posledných aspoň 168 rokov (1850-2018). Správa WMO vo väčších detailoch informuje aj o ďalších dôležitých indikátoroch prebiehajúcej zmeny klímy, a to napríklad o úrovni globálnej koncentrácie skleníkových plynov, tepelnom stave oceánov, rozsahu kryosféry (v Arktíde a Antarktíde), výskyte významných poveternostných extrémov a ich dôsledkoch na socio-ekonomickú sféru. Predbežné údaje o teplote vzduchu na území Slovenska naznačujú, že rok 2018 bude na prevažnej časti meteorologických staníc prvý až druhý najteplejší rok v období od začiatku 20. storočia [na základe napr. údajov z meteorologickej stanice Bratislava-Koliba a Hurbanovo].  

Podľa predbežnej správy Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) existuje vysoká pravdepodobnosť (75-80 %), že v priebehu zimných mesiacov na severnej pologuli (december – február) sa vytvoria v priestore centrálneho a východného tropického Tichého oceánu (Pacifiku) podmienky pozitívnej fázy ENSO, tzv. El Niño. Správa WMO súčasne upozorňuje, že ak sa El Niño aj objaví, pravdepodobne nebude tak silné ako v rokoch 2015-16, ktoré spolu s tým z rokov 1997-98, patrilo medzi najsilnejšie El Niño udalosti za posledných minimálne 120 rokov. Keďže s výskytom udalostí El Niño sú takmer vždy spojené významné pozitívne (teplé) odchýlky globálnej teploty vzduchu od dlhodobého priemeru a trendu, očakáva sa, že globálny priemer teploty vzduchu môže v roku 2019 dosiahnuť úroveň z roku 2016 (podľa NOAA, NASA a Met Office zatiaľ najteplejší rok aspoň od roku 1850).

SHMÚ má za sebou už tretí seminár zameraný na problematiku sucha. Tentokrát išlo o stretnutie s aktívnymi členmi národnej reportovacej siete dopadov sucha.

Pri sledovaní a hodnotení sucha a jeho dopadov je dôležitá komunikácia a spolupráca s odbornou i širokou verejnosťou. Z tohto dôvodu SHMÚ zorganizoval seminár zameraný na informovanosť a spoluprácu s odborníkmi z oblasti poľnohospodárstva, ovocinárstva a lesníctva.

Obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 °C v porovnaní s predindustrálnym obdobím (1880 – 1910) si bude, podľa záverov najnovšej špeciálnej správy Medzivládneho panela pre zmenu klímy (IPCC), vyžadovať rýchle, ďalekosiahle a celkom určite bezprecedentné zmeny vo všetkých aspektoch fungovania spoločnosti. Obmedzenie oteplenia nie o 2 °C, ale o 1,5 °C by pritom podľa IPCC malo mať významný prínos pre ľudí a prírodné ekosystémy a mohlo by ísť ruka v ruke so zabezpečením udržateľnejšej a spravodlivejšej spoločnosti, uvádza sa v tlačovej správe panelu, ktorý v priebehu soboty (6. októbra 2018) ukončil rokovania o komplexnom zhodnotení dôsledkov oteplenia planéty o 1,5 °C a 2 °C na ľudskú spoločnosť a prírodné spoločenstvá a predstavil opatrenia, ktoré krajiny budú musieť v najbližších rokoch a desaťročiach prijať, aby odvrátili uvedené kritické hodnoty globálneho oteplenia.

V priebehu prvých septembrových dní (v období od 1. do 4. septembra) sme predovšetkým na západnom Slovensku, a neskôr aj v regióne Abova a Gemera, zaznamenali mimoriadne vysoké denné a viac-denné (2- a 5-denné) úhrny atmosférických zrážok. Na niektorých meteorologických staniciach spadlo v priebehu prvých štyroch septembrových dní množstvo zrážok ekvivalentné troj- až štvornásobku priemerného septembrového mesačného úhrnu zrážok. Mimoriadnosť tejto situácie nakoniec potvrdzuje aj skutočnosť, že na pomerne veľkom počte staníc boli prekonané historicky najvyššie denné, predovšetkým však 2- a 5-denné sumy úhrnov atmosférických zrážok pre mesiac september alebo dokonca obdobie celého kalendárneho roka.  

Práve v týchto dňoch, od 3.9.2018 do 7.9.2018, sa koná každoročné Stretnutie Európskej meteorologickej spoločnosti (EMS) - Európska konferencia pre aplikovanú meteorológiu a klimatológiu. Ústrednou témou tento rok je Počasie a podnebie: globálna zmena - lokálne riziká. Tento rok sa konferencia koná na Corvinus University v Budapešti v Maďarsku.

Dňa 12.7.2018 uskutočnili pracovníci SHMÚ spolu s kolegami z VÚPOP (Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy) terénne merania teploty a vlhkosti vzduchu na rôznych miestach v Bratislave s cieľom zistiť priestorové rozloženie mestského ostrova tepla na území nášho hlavného mesta. Tento výskum bol uskutočnený v rámci projektu APVV-15-0136 "Vplyv nepriepustného pokrytia pôdy na klímu miest v kontexte klimatickej zmeny".